„Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo“. (Dt 30, 19)
Hlasovali PROTI: 31
Smer-SD: Ladislav Andreánsky, Michal Bagačka, Robert Fico, Dušan Galis, Jozef Ježík, Mikuláš Krajkovič, Jozef Valocký, Ľubomír Vážny,
Most-Híd: Péter Vörös, Lucia Žitňanská
SaS: Alojz Baránik, Natália Blahová, Jana Cigániková, Ľubomír Galko, Miroslav Ivan, Eugen Jurzyca, Martin Klus, Milan Laurenčík, Radoslav Pavelka, Zuzana Zimenová
OĽaNO: Ján Budaj, Alan Suchánek, Oto Žarnay
Sme rodina: Ľudovít Goga, Rastislav Holúbek, Boris Kollár, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová
Nezaradení: Miroslav Beblavý (Spolu), Martin Poliačik (PS), Martina Šimkovičová
Poznámka: Poslnec SNS Anton Hrnko po hlasovaní vyhlásil, že hlasoval za, avšak ich zariadenie to nezaznamenalo. Z hlasovania sa “vyvinil” aj NR SR Andrej Danko, ktorý tvrdil, že to nestihol v čase hlasovania.
„Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst“. (Zjv 3, 15-16)
Zdržali sa: 40
Smer-SD: Vladimír Baláž, Jaroslav Baška, Ľuboš Blaha, Dušan Bublavý, Jozef Buček, Jozef Burian, Dušan Čaplovič,
Miroslav Číž, Igor Federič, Tibor Glenda, Pavol Goga, Augustín Hambálek, Igor Choma, Peter Chudík, Mária Janíková,
Dušan Jarjabek, Ladislav Kamenický, Maroš Kondrót, Stanislav Kubánek, Ján Kvorka, Róbert Madej, Ľuboš Martinák,
Vladimír Matejička, Martin Nemky, Milan Panáček, Ľubomír Petrák, Róbert Puci, Ján Senko, Peter Šuca, Erik Tomáš, Jana Vaľová, Ľubomír Želiezka
Most-Híd: Ladislav Balódi, Tibor Bastrnák, Martin Fedor, Elemér Jakab, Štefan Vavrek
SaS: Peter Osuský
Nezaradení: Marek Maďarič, Peter Marček
Nehlasovalo: 3
Smer-SD: Peter Náhlik
SaS: Karol Galek, Jozef Rajtár
OĽaNO: Silvia Shahzad
Neprítomní: 28
Smer-SD: Emil Ďurovčík, Peter Kresák
SNS: Tibor Jančula, Dušan Tittel
Most-Híd: Peter Antal, Béla Bugár, Katarína Cséfalvayová, Andrej Hrnčiar, Irén Sárközy
SaS: Ondrej Dostál, Branislav Gröhling, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Renáta Kaščáková, Jana Kiššová, Vladimír Sloboda, Anna Zemanová
OĽaNO: Viera Dubačová, Gábor Grendel, Igor Matovič, Natália Milanová
Sme rodina: Adriana Pčolinská
Nezaradení: Alena Bašistová, Katarína Macháčková (Spolu), Jozef Mihál (Spolu), Simona Petrík, Zsolt Simon, Juraj Kolesár
KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI
časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: DRUHÝ ODDIEL DESAŤ PRIKÁZANÍ
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA „MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“
článok: 5. článok PIATE PRIKÁZANIE
odsek:
odstavec: I. Rešpektovanie ľudského života
téma: POTRAT
POTRAT
2270 Ľudský život treba absolútne rešpektovať (1703) a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život. (357)
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, posvätil som ťa“ (Jer 1,5)
„Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme“ (Ž 139,15).
2271 Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo. Ostáva nemenné. Priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, závažne protirečí morálnemu zákonu:
„Nezabiješ zárodok potratom ani neusmrtíš novonarodené dieťa.“ „Boh… Pán života, zveril ľuďom vznešenú úlohu chrániť život, čo sa má uskutočňovať spôsobom dôstojným človeka. Život treba teda chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia; potrat a vražda novonarodeného dieťaťa sú ohavnými zločinmi.“
2272 Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie. „Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom [excommunicatio latae sententiae],“ „samým činom spáchania deliktu“ a za podmienok stanovených právom. (1463) Cirkev tým nemieni zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje závažnosť spáchaného zločinu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú usmrtenému neviniatku, jeho rodičom a celej spoločnosti.
2273 Neodňateľné právo (1930) každého nevinného ľudského jednotlivca na život je konštitutívnym prvkom občianskej spoločnosti a jej zákonodarstva:
„Občianska spoločnosť i politická moc musia uznávať a rešpektovať neodňateľné práva osoby. Práva človeka nezávisia ani od jednotlivcov, ani od rodičov a nie sú ani koncesiou spoločnosti a štátu. Patria k ľudskej prirodzenosti a sú vlastné ľudskej osobe vďaka stvoriteľskému činu, v ktorom má osoba svoj pôvod. Medzi týmito základnými právami treba v tomto ohľade pripomenúť právo na život a telesnú neporušiteľnosť každej ľudskej bytosti od chvíle počatia až po smrť.“
„Vo chvíli, keď pozitívny zákon zbavuje nejakú skupinu ľudských bytostí ochrany, ktorú im má občianske zákonodarstvo poskytnúť, štát popiera rovnosť všetkých pred zákonom. Keď štát nedáva svoju moc do služieb práv všetkých občanov a najmä tých najslabších, sú tým ohrozené samotné základy právneho štátu… Ako dôsledok rešpektovania a ochrany, ktoré treba priznať ešte nenarodenému dieťaťu už od chvíle jeho počatia, má zákon stanoviť primerané trestné sankcie za každé úmyselné porušenie jeho práv.“
2274 Keďže sa s embryom má už od počatia zaobchádzať ako s osobou, treba ho chrániť v jeho neporušiteľnosti, liečiť ho a uzdraviť, pokiaľ je to možné, ako každú inú ľudskú bytosť.
Predpôrodná diagnóza je morálne dovolená, ak „rešpektuje život a neporušiteľnosť ľudského embrya a plodu a je zameraná na jeho individuálne zachovanie alebo uzdravenie… Je však v závažnom rozpore s morálnym zákonom, ak predvída, v závislosti od výsledkov, možnosť vyvolať potrat. Diagnóza sa nesmie rovnať rozsudku smrti.“
2275 „Zákroky na ľudskom embryu sa majú považovať za dovolené pod podmienkou, že rešpektujú život a neporušiteľnosť embrya a neprinášajú preň neprimerané riziká, ale majú za cieľ jeho uzdravenie, zlepšenie jeho zdravotného stavu alebo jeho individuálne prežitie.“
„Je nemorálne vytvárať ľudské embryá na to, aby sa využívali ako ,biologický materiál‘, s ktorým možno voľne nakladať.“
„Niektoré pokusy o zásah do chromozómového alebo genetického dedičstva nie sú terapeutické, ale smerujú k vytváraniu ľudských bytostí vybratých podľa pohlavia alebo iných vopred stanovených vlastností. Takéto manipulácie sú v protiklade s osobnou dôstojnosťou ľudskej bytosti, s jej neporušiteľnosťou a s jej totožnosťou,“ ktorá je jedinečná a neopakovateľná.
http://www.katechizmus.sk/index.php?action=getfullk&kid=3043