„Potrat a vražda nemluvniat sú ohavné zločiny“
Je úmyselný zákrok, ktorým sa priamo v živote matky ničí živý plod. Iné názvy tohto zákroku sú: fetcídium (zabitie plodu; fetus- plod), embryotomia (rozsekanie plodu), craniotomia(rozsekanie lebky), cefalotomia (rozsekanie hlavičky, abortus (potrat- ľudovo nazývaný aj výškrab- podľa spôsobu uskutočnenia).
Abortus môže byť úmyselný a neúmyselný (artificialis a naturalis, spontaneus) podľa toho, či nastal z vôle človeka alebo z prirodzených príčin.
Tu v morálke je reč o úmyselnom potrate.
Tento môže byť priamo chcený, alebo nepriamo ako vedľajší efekt.
Priame prerušenie tehotenstva nikdy nie je dovolené, je vždy ťažkým previnením. Nepriame prerušenie môže sa vykonať bez viny, keď sú splnené podmienky, potrebné k činnosti, ktorá má dva efekty.
Urýchlenie pôrodu, keď je morálny istota, že dieťa bude žiť aj mimo matkinho tela (v inkubátori), je z dostatočnej príčiny dovolené. Bez dostatočnej príčiny to nie je dovolené, lebo predsa sa tu dieťa vystavuje určitému nebezpečenstvu života, alebo nie celkom normálnemu vývoju.
a) Priame prerušenie tehotenstva sa protiví Božiemu zákonu.
Všade tam, kde platia ideály ľudskej dôstojnosti a cti, kde ide o niečo, čo je sväté, nemožno sa dívať bez záujmu na zrodenie života. Konať dobré a spravodlivé veci znamená podporovať ľudský život. Veda nás učí chrániť zdravie a silné ľudstvo, vidieť v ľuďoch bratov. Aj rastliny žijú v zárodku prv, než by ľudské zmysly vnímali nádheru ich kvetov. Vyvinuté kvety a stromy svojou podstatou nie sú viac, než ich semeno a zárodok. V týchto je potenciálne všetko, čo v celej nádhere ukáže zložitý a rozvinutý kmeň.
To isté platí o ľudských zárodkoch- o nenarodených deťoch.
b) Lekár musí chrániť ľudský život
Dobrému a svedomitému lekárovi pacient nie je iba porušeným organizmom, ale človekom, ktorý túži po zdraví. Medicína je dôverný a láskavý styk lekára –záchrancu, zachraňuje ľudský život. Nepodáva len liek, ale i lásku k životu. Pomáha zachrániť milióny nenarodených. Ľudský život začína už 9 mesiacov pred narodením. Už počatie človeka dáva ľudskému životu posvätnosť. Z dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie nepriamo dokazujeme, že ľudský zárodok je osobnosťou a nositeľom ľudskej duše hneď pri počatí- teda človekom.
Panna Mária bola človekom hneď od prvého okamihu svojho počatia. Veď ako by mohol Boh zachrániť „nečloveka“ od každej škvrny hriechu?
V dogme sa vraví: „A primo instanti suae conceptions fiusse… ab omni originalis culpae labe praeservatam“ (Denz. 2903). Čiže od prvého okamihu svojho počatia bola chránená od každej škvrny dedičnej viny ako ľudská osobnosť.
„Potrat a vražda nemluvniat sú ohavné zločiny“
Pastorálna konštitúcia vyhlasuje, že treba starostlivo chrániť ľudský život, ohrozený umelými potratmi a autanáziou, ktorou sa vraždia zmrzačení, debilní a nevyliečiteľne chorí (Gaudium et spes, 27). A ďalej hovorí: „Potrat a vražda nemluvniat sú ohavné zločiny“ (Gaudium et spes, 51).
Pochybnosti o probléme, či možno niekedy vykonať potrat, vyriešili odpovede sv. Offícia dekrétmi z 28. mája 1884, z 31. mája 1889 a z 19. augusta 1889 (Denz. 1889-1990). Tým sa odstránili rozpaky teológov a zabezpečila istota , že priamo nikdy neslobodno zabiť nenarodený plod.
Svätý Otec Ján Pavol II., veľký zástanca práv nenarodených schválil v predmetnej veci inštrukciu Kongregácie pre náuku viery o rešpektovaní rodiaceho sa ľudského života a dôstojnosti plodenia z 22. februára 1987 „Donum vitae“, a v mnohých svojich príhovoroch a encyklikách sa dovoláva práv nenarodených.
„Niektorí sa pokúšajú ospravedlniť umelý potrat tým, že počatý plod nemožno pred uplynutím určitého počtu dní považovať osobný ľudský život. V skutočnosti však od okamihu oplodnenia vaječnej bunky začína sa život, ktorý nie je životom otca ani matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja. Túto evidentnú, vždy uznávanú pravdu moderná genetika dokladá cennými dôkazmi...
Z morálneho hľadiska tu ide napokon o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embria.
Práve preto, nezávisle od vedeckých diskusii a filozofických tvrdení, do ktorých sa Magisterium priamo nezapájalo, Cirkev vždy učila a naďalej učí, že plod ľudskej prokreácie má od prvého momentu svojho jestvovania právo na bezvýhradné rešpektovanie, ako morálne prislúcha ľudskej bytosti v jej integrite a telesnej a duchovnej jednote: „Ľudskú bytosť treba rešpektovať a zaobchádzať s ňou ako s osobou od okamihu jej počatia, preto od toho istého momentu jej treba priznať právo osoby, medzi nimi predovšetkým nenarušiteľné právo na život každej nevinnej bytosti (Evagelium vitae, 60).
Morálna teológia II, František Tondra,
Vydal: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka 1996
Pripravil A. Čulen