Voľba takéhoto kandidáta je ťažkým hriechom.
Pán arcibiskup Orosch sa vyslovil jasne proti voľbe ním popísaných kandidátov a niektorí sa stále nevedia z toho spamätať dokonca podaktorí katolíci aj zmätene reagujú.
Nuž treba povedať, že hriech, ktorého sa dopustia voliči a podporovatelia pani Čaputovej je jeden z deviatich cudzích hriechov, konkrétne – pomáhať pri hriechu iných. Ona sama urobila vyhlásenie vedome a dobrovoľne, čo je podmienka, aby aj jej čin mohol byť kvalifikovaný, ako hriech, lebo ona sa tiež hrdí návštevami kostola. Hriešne zmýšľanie (to, čo chce presadzovať) si totiž vyznala sama. Tým, že podporila potraty, homosexuálne partnerstvá a adopciu detí „homopartnermi“ spáchala jeden z deviatich cudzích hriechov – zastávala hriech iných.
V pomenovaní hriechov, za ktoré sa postavila, sú to dva zo štyroch do neba volajúcich hriechov a to úmyselná vražda a neprirodzené smilstvo.
A keďže sú to závažné veci, každému katolíkovi je zrejmé, že otec arcibiskup mal jednoznačne pravdu, že voľba takéhoto kandidáta je ťažkým hriechom. Ak to ľudia ešte verejne obhajujú, alebo bagatelizujú (vytvárajú skupiny), potom tento hriech nadobúda obludné rozmery sociálneho hriechu.
V čom je sociálnosť?
Nuž ako píše sv. Ján Pavol II. v článku 16 apoštolskej exhortácie Zmierenie a pokánie: „Hovoriť o sociálnom hriechu znamená predovšetkým uznávať, že v dôsledku ľudskej solidarity, ktorá je veľmi tajomná a nepostihnuteľná, ale aj veľmi skutočná a konkrétna, hriech každého jednotlivca sa nejakým spôsobom odráža aj na ostatných. Toto je druhá, tienistá stránka tej solidarity, ktorá sa na náboženskej úrovni rozvíja v hlbokom a vznešenom tajomstve spoločenstva svätých, vďaka ktorému možno povedať, že „každá duša, ktorá sa dvíha, dvíha i svet.“
Navyše: Iný „význam sociálneho hriechu“ – uvádza svätý Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii – „sa týka vzťahov medzi rozličnými spoločenstvami. Tieto vzťahy nebývajú vždy v súlade s Božím plánom, ktorý chce na svete spravodlivosť, slobodu, pokoj, tak medzi jednotlivcami, ako aj medzi skupinami a národmi. Preto triedny boj, nech je už zaň ktokoľvek zodpovedný, alebo dokonca robí z neho systém, je sociálnym zlom. Podobne tvrdošijné protikladné stanoviská medzi blokmi národov a jedného národa proti druhému, alebo aj rôznych skupín vnútri toho istého národa, to všetko je sociálnym zlom.“
Inde zase u kňaza nachádzame: „Sociálne hriechy sú často nahromadením a sústredením mnohých osobných hriechov. Preto nemožno súhlasiť s názormi, ktoré pripisujú vinu akémusi nejasnému činiteľovi, anonymnému kolektívu, situácii, spoločenskému systému, štruktúre, či inštitúcii. Pri koreni každej situácie, ktorá má hriešny ráz, stoja vždy hriešne osoby.“
A ešte inde: „Pri analyzovaní tajomstva neprávosti – tajomstva hriechu na pozadí biblického Božieho zjavenia prichádzame k jednoznačnému uzáveru, že hriech je prekážkou ľudského šťastia, tak v jeho časnom ako aj večnom rozmere. Ničí a znemožňuje šťastie jednotlivých osôb, ktoré sa ho dopúšťajú a je útokom na šťastie aj ľudského spoločenstva pre sociálne dôsledky hriechu.“ Toľko k sociálnemu hriechu.
No k tomuto sa v situácii, o ktorej tu pojednávame, pridružujú ešte ďalšie aspekty, lebo ten, kto aj napriek napomenutiu naďalej zastáva takéto postoje, pácha aj jeden zo šiestich hriechov proti Duchu Svätému – odporuje poznanej a zjavenej pravde. A tento hriech, pokiaľ trvá, je neodpustiteľný, a pridávajú sa k nemu ďalšie hriechy proti Duchu Svätému (čiže tiež neodpustiteľné) – zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu a tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti!
V takomto stave teda veriaci katolík nesmie byť pripustený k sviatostiam. A keďže existuje aj tak často prepieraný cudzí hriech – mlčať pri hriechu iných, sme povzbudení k tomu, aby sme na túto situáciu upozornili a vo všetkej miernosti vyzvali tých, ktorí sa cítia byť katolíkmi, najmä pána Bezáka, pána Matoviča a s nimi všetkých ostatných, ktorí konajú rovnako, nezraňujte takto ťažko Krista a nedávajte radu iným na hriech (cudzí hriech)!
Všetci sme hriešni, a je celoživotným snažením stávať sa neustále lepšími. Ako katolíci viete teraz, čo máte robiť, a preto nenechajte sa viac manipulovať!
Pre informáciu uvádzame, že okrem 7. Hlavných hriechov jestvujú aj iné kategorizácie, ktoré tu vkladáme:
Sedem hlavných hriechov
1. Pýcha.
2. Lakomstvo.
3. Smilstvo.
4. Závisť.
5. Obžerstvo.
6. Hnev.
7. Lenivosť.
Deväť cudzích hriechov
1. Dávať iným radu na hriech.
2. Povzbudzovať iných na hriech.
3. Iným kázať zhrešiť.
4. Súhlasiť s hriechom iných.
5. Pomáhať pri hriechu iných.
6. Mlčať pri hriechu iných.
7. Zastávať hriechy iných.
8. Netrestať hriechy.
9. Chváliť hriechy iných.
Šesť hriechov proti Duchu Svätému
1. Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo.
2. Pochybovať o Božom milosrdenstve a zúfať si.
3. Odporovať poznanej zjavenej pravde.
4. Závidieť blížnemu Božiu milosť.
5. Zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu.
6. Tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti.
Štyri do neba volajúce hriechy
1. Úmyselná vražda.
2. Neprirodzené smilstvo.
3. Sužovanie vdov a sirôt.
4. Nespravodlivé zadržanie mzdy robotníkom.
J. K.