Jozef Mikloško, brat neúspešného kandidáta na prezidenta, Františka, sa po sklamaní z toho, že po prehre jeho brat otvorene neodporúčal voliť Šefčoviča, no pri Čaputovej to nechával “na svedomí” voliča, otvorene vystúpil pre český portál krestandnes.cz s tým, prečo je pre vyznávačov tradičných hodnôt kľúčové v tomto súboji vybrať si Maroša Šefčoviča
Jozef Mikloško, bývalý aktívny konzervatívny poslanec za KDH, tvrdí, že Šefčoviča pozná osobne.
“Nie je kométou, ktorá sa tu objavila nedávno a onedlho zmizne. Svoje názory na neho nemám z médií, osobne ho poznám od r. 1990. Vždy si profesionálne plnil svoje úlohy na vysokých funkciách, aj ako viceprezident Európskej komisie v Bruseli. V minulosti sme sa stretali, najprv na Ministerstve zahraničia SR, potom pri jeho návštevách v Ríme a mojich v Bruseli.”
Mikloško sa pri prezidentskom kadidátovi dostal aj ku otázkam jeho viery, keďže ju v poslednej dobe opakovane deklaroval, hoci ho TV Markíza nachytala, ako v rýchlosti nevedel správne vymenovať desatoro.
Kázeň arc. J. Oroscha z Trnavy v stredu 20. marca
Tvrdí, že “veriacim katolíkom” bol aj vtedy, keď bol mimo verejného záujmu médií a Slovenska. Potvrdil to podľa jeho slov aj Anton Hykish, veľvyslanec v Kanade v rokoch 1993-1997, ktorý uviedol:
„V r. 1993-4 bol mojim zástupcom v Otawe Maroš Šefčovič. Bol to čestný človek, profesionálny diplomat, on a jeho rodina boli veriaci katolíci. Vždy v nedeľu naše rodiny spolu chodili na omšu a na sväté prijímanie do kostola Notre Dame alebo Svätého Patrika.“
Mikloško k tomu dodáva:
“Bol a je veriacim katolíkom aj so svojou rodinou. Jeho hodnotové názory zdôrazňoval v kampani, aj KBS to pochopila. Nie „manželstvu“ a adopcii párom rovnakého pohlavia, nie genderovej ideológii, nie právu ženy na rozhodnutie. Uvedomujem si, že v jeho stovkách prejavov, ktoré mu v Bruseli pripravovali iní, sa mohli objaviť aj témy, s ktorými nesúhlasil.
Šefčovič získal diplomatické vzdelanie v r. 1985-90 na špičkovom „ Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.“ V lete 1989 ho prijali do KSČ, kvôli nežnej revolúcii preukaz nedostal. Od r. 2004 bol veľvyslancom SR pri EÚ v Bruseli, od 2009 bol v EK, v r. 2010-14 bol viceprezidentom EK
Na niektoré funkcie sa dostal ako kandidát Smeru, aj keď ich členom nikdy nebol. V civilizovanom svete sa vlády menia, ale profesionáli v aparátoch zostávajú. U nás, na vlastnú škodu, to tak nie je,” podčiarkol.
Bývalý poslanec upozorňuje, že Progresívne Slovensko je momentálne nebezpečnejšie ako súčasný SMER a mrzí ho, že vlastný brat Šefčoviča voliť neodporučil, ale pri voľbe Čaputovej to vraj necháva na “svedomí voliča”:
“Prekvapilo ma, keď František Mikloško po voľbách odporučil nevoliť Šefčoviča a jeho tím a navrhovatelia sa potom húfne hrnuli k Čaputovej. Koniec Smeru, ktorý má stále 22%, nesúvisí s jej zvolením. Progresívne Slovensko, ktoré kresťan kvôli ich liberálnemu programu nemôže voliť, je momentálne nebezpečnejšie ako súčasný Smer.”
Čaputová ako produkt analýzy rýchlostí reakcií ľudí na sociálnej sieti?
Dnes médiá a marketingové agentúry rýchlo dokážu urobiť z hocikoho celebritu, z Popolušky kráľovnú, upozorňuje Mikloško.
“Výsledkom sú neznámi primátori, poslanci, aj prezidentka? Draho sa analyzuje v reálnom čase aktuálne myslenie ľudí z dát na facebooku a potom sa rýchlo reaguje. Vyškolia svojho kandidáta, iní zoženú veľa peňazí, vymyslia Mistríka, ktorý hodí do Dunaja cez 600 tisíc eur”, pripomenul štedré vzdanie sa Mistríka v prospech Čaputovej, hoci minul na kampaň závratnú sumu, čo vyvolalo špekulácie, že došlo medzi nimi k nejakému obchodu.
Ako ďalej uvádza, človek si môže dovoliť zariskovať s ultraliberálnymi hodnotami, keď vie, že bude mať prostriedky na to, aby dostatočne masíroval verejnú mienku:
“Pezinská skládka, ako hlavný životný úspech, je málo. Skládok je na Slovensku veľa, drancujú sa lesy, ničí voda a vzduch, zvieratá a deti. Kandidát s viac ako milión eur, ktorého portrét rok všade visí, môže pokojne tvrdiť, že je za právo ženy na rozhodnutie, za genderovu ideológiu, adopciu detí rovnakým párom, podporu Istanbulského dohovoru, že nepôjde na Pochod za život”, všíma si Mikloško a pripomína, že hoci ju predtým nikto nepoznal, “prezident Kiska ju pozval na svoju inauguráciu a teraz ju odporúčal voliť.
Dávno pred kampaňou ona a Mistrík za veľa peňazí zasypali Slovensko bilbordami a stali sa „známymi“. Mistrík najprv vyzýval svojich súperov na vzdanie sa v prospech neho a potom sa „veľkoryso“ vzdal v prospech „konkurentky“.”
Preto takýto vzostup “cnostnej” Čaputovej vďaka peniazom hodnotí ako niečo, čo paradoxne ničí charakter.
“Toto dianie charakterizuje liberálne heslo „Tu a teraz“, ktoré ničí životy a charaktery mladých: netreba mať svoju históriu, úspechy, prácu, vzdelanie. Treba mať veľký balík peňazí, schopnú agentúru, sponzorov a oligarchov, ktorí nie sú svätí Mikuláši, lebo dávajú, ale budú chcieť niečo za to.
Kto nemá prachy, neskutočne veľa peňazí, kto bojoval proti komunizmu, Štb, mečiarizmu, korupcii, podvodom, turbokapitalizmu…, ten nemá šance. Ako v USA: ak tvoja tvár nie je na každom stĺpe, nebudeš kongresmanom ani senátorom.”, trpko konštatuje Mikloško.
“30.3.2019 dám svoj hlas Marošovi Šefčovičovi. Je zárukou, že do svojho kolektívu pozve odborníkov nielen z jedného hniezda, ako to urobil prezident Kiska. Šefčovič bude zmenou, Čaputová ňou nebude.