VATIKÁNSKÉ MESTO, 11. apríl 2019 (LifeSiteNews) – reakcie cez noc na list emeritného pápeža Benedikta z 10. apríla o kríze sexuálneho zneužívaniaboli zmiešané, pričom mnohí z najznámejších pápežových stúpencov ho kritizovali, zatiaľ čo tí, ktorí sú opatrnejší pri súčasnom pontifikáte, ho chválili.
Tradične orientovaní katolíci mali tendenciu čítať prácu s úctou, berúc na vedomie dôležitosť Benediktovho svedectva. Niektorí navrhli, že sa dostatočne nezaoberal otázkami súvisiacimi s krízou zneužívania, zatiaľ čo iní sa zaujímali o pravosť listu.
C.C. Pecknold, profesor teológie na Katolíckej univerzite v Amerike, dnes napísalv katolíckom Heraldovi, že zásah pápeža je dôležitý. Zvlášť ho zasiahol úprimný opis Benedikta o homosexualite v seminároch po roku 1968.
„V niektorých riadkoch listu, ktoré budú určite najviac citované, sa Benedikt venuje spôsobu, akým táto morálna a sexuálna revolúcia nakazila semináre: „Vo viacerých seminároch boli založené homosexuálne kluby, ktoré konali viac menej otvorene a výrazne zmenili klímu v seminároch,“ citoval Pecknold.
„Pripomína, ako biskup, bývalý seminárny rektor „zariadil“, aby sa seminaristom predvádzali pornografické filmy, údajne s úmyslom, aby boli tak odolní voči správaniu, ktoré je v rozpore s vierou.“ Boli by vykonané návštevy seminárov, ktoré vyprodukovali nič alebo len veľmi málo, priznáva Benedikt, pretože tí, ktorí ich riadili, sa dohodli na zakrývaní nových liberálnych úrovní sexuálneho uvoľnenia,“ pokračoval.
Pecknold dospel k záveru, že Benediktova ústredná myšlienka – že neprítomnosť Boha v spoločnosti je zodpovedná za sexuálne zneužívanie klérom – sa stretne s nejakou ľahostajnosťou, ale napriek tomu bude „odpoveďou“ na problém, ktorý pretrváva.
Phil Lawler, redaktor Katolíckych svetových novín, povedal, že list odhaľuje, že títo dvaja pápeži sú „ďaleko od seba“, pokiaľ ide o riešenie príčin krízy zneužívania.
„Dvaja pápeži, minulý a súčasný, sú ďaleko od seba v analýze škandálu týkajúceho sa sexuálneho zneužívania. Benedikt nikde nehovorí o klerikalizme;“ Pápež František nehovorí o morálnom rozpade, ktorý Benedikt obviňuje zo škandálu,“ napísal.
R. R. Reno, redaktor First Things, verí, že list, ktorý Benedikt plánuje zverejniť v bavorskom časopise, je skôr „svedectvom“ o búrke v Cirkvi než „analýzou“.
Napriek tomu Reno vyvodzuje z listu 91-ročného emeritného pápeža, aby sa poukázalo na to, ako a prečo udalosti a prúdy 20. storočia viedli k míľniku roku 1968 a oslabili katolícku cirkev.
„Celkový dojem [Benediktovho listu]: Katolícka cirkev, ktorá je ohromená revolúciou z roku 1968, prešpikovaná disentom a štruktúrovaná inštitucionálnymi a kanonickými predpokladmi, ktoré nie sú vhodné pre súčasnú realitu, sa stala neovládateľným neporiadkom,” napísal Reno.
Reno ocenil, že Benedikt sa zmieňuje o vplyve kultúrnej revolúcie „na Cirkev“ z roku 1968, ale povedal, že si prial, aby aj emeritný pápež priznal, že druhý vatikánsky koncil mal svoj vplyv na Swinging Sixties (obdobie 60-tych rokov poznačené uvoľnenou spoločenskou klímou v oblasti sexuality – pozn. prekl.).
„Existuje len málo pochybností, že druhý vatikánsky koncil fungoval ako spúšťací mechanizmus počas výbušných šesťdesiatych rokov. To signalizovalo Západu, že stelesnenie nemennej pravdy bolo prehodnotenie, premyslenie, preformulovanie – jedným slovom, revízia,“ povedal Reno.
„Ak chce emeritný pápež adekvátne vysvetliť historický kontext zlyhania morálnej disciplíny medzi kňazmi, musí počítať s významnou úlohou Cirkvi v revolúcii ’68, nie len s jej osudom v jej následkoch.“ dodal.
Fr. John Zuhlsdorf, autor knihy „Blog otca Z“, povedal, že tento list je jednak „vyhubovaním“ nemeckému duchovenstvua jednak že má byť čítaný celým svetom.
„MSM (Mainstream Media – médiá hlavného prúdu – pozn. prekl.) budú nadšené z titulky: Cirkev a škandál sexuálneho zneužívania,“ dodal Zuhlsdorf sucho.
Kňaz-blogger cítil, že emeritný pápež neponúkol žiadne riešenia a tiež, že nedokázal urobiť niekoľko „explicitných spojení“. Avšak Zuhlsdorf považuje list za pohnutý výkrik zo srdca.
„… v tomto kuse je dojímavý cri de coeur (výkrik srdca – pozn. prekl.), ktorý vedie pozorného čitateľa k jadru [Benediktovho listu]. Opisuje Cirkev, ako prechádza jej pracovným obdobím testovania a očisťovania a vážnym zmenšovaním veľkosti,“ napísal kňaz.
„Zaujímalo by ma, či mal skúsenosť ako Lev XIII., ktorý počul Boha a diabla, ktorý sa zjednával o Cirkvi na storočie súdu. Benedikt poukazuje na stratu zmyslu pre tajomstvo v bohoslužbách, najmä čo sa týka Eucharistie a Cirkvi. Zdôrazňuje dôležitosť prirodzeného práva v morálnej teológii a prepojenie doktríny a práva. Preto prepojil kult, kódex a krédo,“ pokračoval Zuhlsdorf.
„Jeho základom je lex orandi, lex credendi a lex vivendi (1124 Viera Cirkvi predchádza vieru veriaceho, ktorý je pozvaný, aby ju prijal. Keď Cirkev slávi sviatosti, vyznáva vieru prijatú od apoštolov.
Z toho pochádza starodávny výrok: „Lex orandi, lex credendi“ (alebo podľa Prospera Aquitana [5. storočie]: „Legem credendi lex statuat supplicandi“). Zákon modlitby je zákonom viery. Cirkev verí tak, ako sa modlí. Liturgia je konštitutívnym prvkom svätej a živej Tradície – http://www.katechizmus.sk/?action=getp&nazov=V%FDznam%20v%FDroku%20lex%20orandi,%20lex%20credendi&pstring=1124). Musí to byť. Ale tieto sú z rôznych druhov, pretože kúkoľ v poli a zlé ryby v sieťach ich odpojili a pokúsili sa znovu vybudovať Cirkev v ľudských podmienkach. Veľmi sa mi páčila jeho zásah: „Čo treba urobiť? Možno by sme mali vytvoriť inú Cirkev, aby veci fungovali? Tento experiment sa už uskutočnil a už zlyhal. “
Zuhlsdorf povedal, že cíti „veľkú bolesť emeritného pápeža“.
Rod Dreher, bývalý katolícky konvertita a autor Benediktovej voľby, publikoval časti listuvo svojom stĺpci na The American Conservative. Dreher nazval reflexiu „mimoriadnou“.
Fejtonista, ktorý verí, že jediný spôsob, akým môže kresťanstvo prežiť, je prostredníctvom cielených komunít, bol obzvlášť potešený myšlienkami Benedikta o potrebe oživiť skorý katechumenát.
„V starej Cirkvi bol katechumenát vytvorený ako biotop proti stále viac demoralizovanej kultúre, v ktorej sa praktizovali charakteristické a nové aspekty kresťanského spôsobu života a zároveň chránili pred spoločným spôsobom života,“ napísal Benedikt.
„Myslím si, že aj dnes je potrebné niečo ako katechumenálne komunity, aby sa kresťanský život mohol presadzovať vlastným spôsobom.“
Dreher v tomto videl odraz svojich vlastných myšlienok.
„To dáva pochvalu, že jeho osobný tajomník, arcibiskup Gänswein, mal v minulom roku Benediktovu voľbu v istom svetle!“
„Takže som nadšený, keď vidím tento vlastnoručný odsek od Benedikta XVI. Súďte ma. “
John-Henry Westen z časopisu LifeSiteNews povedal, že list „dáva ako riešenie krízy návrat k demonštračnej viere v Boha a tiež návrat k úcte k svätej eucharistii“.
Katolíci, ktorí vidia pápeža Františka ako majstra zmeny, mali tendenciu vysmievať sa z listu emeritného pápeža.
Cirkevný historik Massimo Faggioli, profesor na Villanovej univerzite, napísal na Twitteri, že emeritný pápež urobil „nesprávny krok“ a uviedol ďalšie chyby, o ktorých bol presvedčený, že Benedikt urobil.
„Dnešný chybný krok zo strany Benedikta XVI. mi pripomína ďalšie chyby: knihu, ktorá je v spoluautorstve s Perom, rečnícky prejav v Regensburgu, krst Magdi Allama v bazilike Sv. Petra,“ uviedol.
Teológ Brian Flanagan, ktorý vyučuje na Marymount University, povedal, že list Benedikta je „trápny“.
„Myšlienka, že cirkevné zneužitie detí bolo výsledkom šesťdesiatych rokov, predpokladaný kolaps morálnej teológie a „zhovievavosť“, je trápne nesprávnym vysvetlením systémového zneužívania detí a ich zakrývania,“ napísal Flanagan cez Twitter.
Novinár Robert Mickens, ktorý pracoval pre Vatikánsky rozhlas a ľavicové katolícke noviny Spojeného kráľovstva The Tablet, tweetoval: „V akom svete žije tento muž?“ a „Niekto potrebuje krabicu Crayolasov (pastelky – pozn. prekl.) a nejaké omaľovánky“.
Avšak nie všetci členovia „tímu Františka“ boli odmietaví k pápežovi na dôchodku.
O. James Martin, SJ, šéfredaktor časopisu America, bol úctivý k emeritnému pápežovi, pričom zistil chybu pri jeho zameraní na heterodoxiu/herézu.
„Mám najväčší rešpekt voči emeritnému pápežovi Benediktovi XVI., najmä ako k teológovi,“ uviedol na Twitteri. „Nesúhlasím však s väčšou časťou jeho analýzy krízy sexuálneho zneužívania. Obviňujúc ju zo zlej teológie a sexuálnych mravov v šesťdesiatych rokoch, dramaticky chýba označenie.“
Anglický životopisec pápeža Františka Austena Ivereigha zaujal neutrálnejšiu pozíciu, keď uviedol dlhý prúd pripomienok a povedal, že hoci myšlienky Benedikta boli „väčšinou predvídateľné“, obsahujú „niektoré zaujímavé kúsky“ a v konečnom dôsledku podporujú Františkovu vlastnú „stratégiu proti zneužívaniu“.
Niekoľko katolíkov vyjadrilo pochybnosť, že Benedikt napísal list alebo že je jeho jediným autorom. The New York Times však uviedol, že arcibiskup Georg Gänswein, tajomník emeritného pápeža, sa vyjadril, že esej bola vlastnou prácou Benedikta.