Boli voľby, budú voľby, poučme sa konečne, je najvyšší čas, Slováci! Ak opomenieme kontroverzného „majora Terazkyho Halušku“, o hlasy v eurovoľbách sa uchádzali strany, straníčky, hnutia či zoskupenia na 30 kandidátnych listinách. Koľko z nich bolo „pronárodných“?
Trinásť či štrnásť? Patrilo medzi ne aj deväť subjektov, ktorých percentuálne zisky nedosiahli ani len jedno percento. Tu sú: 0,72 – 0,20 – 0,29 – 0,62 – 0,06 – 0,79 – 0,21 – 0,30 – 0,26 percent. Ak ich spočítame, dostaneme 3,45 percenta. V absolútnom vyjadrení tieto rozdrobené straníčky teda „uväznili“ 34 513 hlasov. Ak by sme k týmto deviatim trpaslíkom pridali dve percentá ďalšej pronárodnej strany, bolo by ich päť a pol a o v Bruseli o jedného „dobrého“ Slováka viacej.
Všetci vieme, že v rozdrobenosti naozaj nie je sila, prečo sa teda nespojíme? Bráni nám v tom egoizmus vodcovských typov Slovákov, ktorí radšej budú predsedami strán s „výtlakom“ od 0,06 do 0,79 percenta, ako by mali byť druhým, tretím či deviatym v zoskupení s 3,45 percentami? My naozaj pri stretnutí dvoch spomedzi nás založíme tri politické strany?
Prežili sme ako národ všelijaké časy, zdá sa však, že už do najbližších 
parlamentných volieb musíme ísť spolu: deväť či desať existujúcich subjektov pod strechou vlasteneckej platformy. Ide nám predsa o veľa. O národ, o vlasť, o naplnenie prorockých slov o našom poslaní, osobitnej úlohe pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Sme povinní stáť na čele šíkov proti zhubnému genderizmu. Uvedomme si to, poučme sa, spojme sa a postavme sa, bratia! Kým je čas. Inak sa hromy a blesky okolo nás nestratia.
Marián Tkáč s vďakou za každý hlas v eurovoľbách na kandidátke KDŽP