V čom je prednosť a originalita kresťanstva, ale do značnej miery už aj židovstva oproti iným náboženstvám a ideológiám? Ide o to, že tieto vyznania vystupujú zásadne z pozície outsiderov, utláčaných, prenasledovaných a ničených.
Je teraz veľký boom a rozkvet východných náboženstiev, osobitne budhizmu. Ten sa tiež zastáva trpiacich a hovorí o rovnosti, ale nedáva tomu tak konkrétny, osobný a farbistý zmysel ako biblické náboženstvá. Je totiž dielom vznešeného a aristokratického Budhu a nie nádenníka Krista a jeho rybárskych a colníckych nasledovníkov. Netreba zabúdať, že Ježiš vyrastal na prorokoch, na podklade, ktorý ťažko mohol viesť k niečomu inému ako ku krížu. Preto dokážem chápať, keď sa nadáva na súčasné židovstvo, ktoré je určitým predvojom a minimálne finančnou a intelektuálnou aristokraciou, ale nemali by sme vo svojom vzťahu k nim zabúdať na spoločné a podobné osudy a korene. Preto aj zaradenie židovských posvätných kníh do kresťanského kánonu nie je žiadnym nezmyslom, ale veľkým poučením nielen pre nás, ale aj pre osudy budúceho sveta a jeho dejín.
V šesťdesiatych rokoch XX. storočia sa prestalo veriť v Boha a slová Ježiša sa prestali brať vážne. To je v kocke celá podstata ducha koncilu, o ktorom sa až doteraz toľko hovorí a občas aj špiritizuje. Židovstvo je iste zabudované v koreňoch kresťanstva a jeho osudy sú pre nás poučením, zvlášť vzťah Krista ku svojim rodákom a predchodcom. On je pre nich korunou prorokov , ale aj veľkou výstrahou. Ak sme si po koncile určili, že to už nie je pravda, že sme rovnocenní a je zbytočné potomkov Izraela poúčať a obracať, tak sme Krista evidentne zradili a podstatu kresťanstva zlikvidovali. Pretože ak je židovstvo v poriadku, prečo by nemal byť OK aj protestantizmus, rozvody, homosexualita a najnovšie islam? Iste si máme ctiť všetkých ľudí a všetky menšiny, aj tie najbizarnejšie, ale nemôžeme tvrdiť, že všetky sú dobré a všetko je rovnaké. Pretože, ako hovoria moji rodní Záhoráci, jedno je na tragači kolečko.
Málokto si uvedomuje, nakoľko sú nabúrané samotné základy Cirkvi a nakoľko jej hrozí, že padne na hubu, na škodu nielen sebe, ale celého sveta. Toho sveta, ktorému má byť podľa starých a vraj zaostalých predkoncilových rítov, celkom určitým a jasným znamením. Preto napriek všetkým vtedajším a predchádzajúcim nedostatkom a chybám, táto Cirkev bola naozaj znamením a výstrahou pre svet, ľudí naozaj priťahovala, tešila a nadchýnala. Ak sa pri-spôsobila tomuto svetu, počnúc aggiornamentom, logicky stratila svoju nevyhnutnosť a zmysel. Skrátka a zle, priamo poprela Kristove slová a zámery. Začalo sa to dobrými úmyslami a žiaľ, povedzme si to otvorene, momentálne to vyústilo až do grotesky.
Ja sám som na hubu padol veľakrát, aj fyzicky, aj obrazne a vnútorne, preto naozaj zo srdca také niečo svojej milovanej Cirkvi neprajem. Snažme sa a modlime, aby si dnešnú situáciu premyslela, učenejšie reflektovala a znovu sa obrodila, doslova vstala z mŕtvych. K tomu nám pomáhaj Pán Boh a všetci svätí.
Vlado Gregor