Debata politikov v relácii O 5 minút 12 dosiahla nevídané rozmery cynizmu v otázke ochrany ľudského života, kde i sám moderátor sugestívne podsúval argument klesajúcich „interrupcií“ ako dôvod prečo vôbec debatovať o tejto téme pred voľbami.
Treba na úvod poukázať na skutočnosť, že toto je otázka princípu spravodlivosti a elementárnej rovnosti v prístupe k ľudskému životu, kde každý ľudský život bez ohľadu na dĺžku jeho trvania a miesto pobytu má rovnakú hodnotu. Ide v podstate o to, že základné ľudské právo na život logicky prislúcha každej živej ľudskej bytosti bez rozdielu, čo v praxi znamená, že nikomu nemožno upierať formou legislatívnej diskriminácie toto právo žiť a existovať.
Absurdnosť vyššie uvedenej debaty opäť umocnil „kresťan“ Hlina, ktorý sa pokúsil odviesť od tejto základnej ľudskoprávnej otázky spravodlivosti, na ktorej sú založené všetky ostatné ľudské práva a vzťahy v civilizovanej spoločnosti, do roviny, či mala ĽSNS túto otázku vo svojom volebnom programe v roku 2016.
Čiže podľa Hlinu je dôležitejšie to, čo bolo v minulosti v programe nejakej politickej strany, ako to aké legislatívne návrhy táto strana vo svojom prvom volebnom období v parlamente podávala na čiastočné zlepšenie reálneho katastrofálneho bezprávia voči nenarodeným ľudským bytostiam v slovenskej legislatíve. KDH má toto v programe celé desaťročia, ale nikto ich nenazýval nešťastníkmi a pokrytcami za to, že si dovolili počas 30 rokov podať nejaký návrh, ktorý by zlepšil ochranu života. Nazvať „neštastníkmi a pokrytcami“ tých, ktorí chcú aspoň čiastočne sprísniť obludnú potratovú legislatívu z čias komunizmu, je vrcholom „kresťanského“ cynizmu predsedu Hlinu, ktorému, ako sa zdá, prekáža, že si niekto iný ako KDH dovolil spáchať doslova ako keby zločin v podobe troch sprísňujúcich návrhov ohľadne ohavnej potratovej ligislatívy z čias totalitného komunistického režimu.
Druhým „kresťanským“ argumentom Hlinu bolo, že namiesto toho, aby sa rozprávalo o štátnom rozpočte, tak sa vedú kultúrne vojny. Takže podľa „kresťana“ Hlinu je dôležitejšie riešiť štátny rozpočet ako potratovú genocídu slovenského národa s katastrofálnymi demografickými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami na spoločnosť, kde ľudský život má legislatívne menšiu hodnotu ako život chránených zvierat. Spochybňovanie legislatívnych pokusov ĽSNS o zvýšenie ochrany ľudského života pomocou výrazov ako populizmus a pokrytectvo je skutočne úžasným výkonom predsedu „jedinej kresťanskej“ politickej strany na Slovensku.
Je zbytočné opäť spomínať Hlinove a kádéhácke primitívne reakcie pri prvom sprísňujúcom návrhu ĽSNS, ale za pozornosť stojí Hlinove včerajšie tvrdenie, že „KDH má v tom jasno“. Až tak jasno, že tri poslankyne KDH sa pri hlasovaní o odmietnutí Istanbulského dohovoru zázračne všetky tri pomýlili. Matematická pravdepodobnosť takéhoto omylu pri troch poslankyniach KDH v rovnakom hlasovaní sa dá matematicky vypočítať.
Typická reakcia Hlinu, ktorý nazval tieto poslankyne „chúďatami“, ktoré sú asi nesvojprávne a asi absentujú u nich kognitívne schopnosti rozpoznať, ktoré tlačidlo treba stlačiť, keď nevedia ako hlasovať za kozmetický návrh zákona ohľadne potratovej legislatívy. Možno je počet tlačidiel na hlasovacom paneli týchto troch poslankýň podobný počtu tlačidiel vo velíne jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorú strategický investor (vybraný aj poslancami KDH pred mnohými rokmi) ani nevie dostavať.
Tak sme opäť mali možnosť vidieť, čo znamená „kresťanská“ politika v oblasti ochrany života v podaní KDH a jeho predsedu Hlinu. Potratová genocída slovenského národa nie je až taký vážny problém ako štátny rozpočet a nie je dobré, ak sa vedú v politickej rovine kultúrne vojny, pričom potratová vojna v podobe vyvražďovania najbezbrannejších členov slovenského národa môže pokračovať.
René Balák