Pochválený buď Ježiš Kristus. Tak, ďakujeme Ti Pane Ježišu že tento dnešný deň, kedy si Ťa pripomíname ako Kráľa.
Môžeme byť aj na tejto popoludňajšej pobožnosti. Zverujeme Ti tento čas, ďakujeme Ti, tešíme sa Tvojmu požehnaniu. Tvojej láske, ktorú neustále túžiš na nás vylievať. Že Ti na nás tak záleží. Ďakujeme Ti, že môžeme byť posilnení vo viere aj v tento čas.
Panna Mária, ďakujeme Ti za Tvoju veľkú lásku, ktorou neustále nad nami bdieš a staráš sa o nás. Tak, ráno som spomenul, drahí bratia a sestry, že to zjavenie v Quito, aby som vám neostal nič dlžný, chcel niečo o tom povedať. Vy, ktorí troška tak technicky to viete, tak si to môžete nájsť na internete.
Vie sa o Fatime, vie sa o Lurdoch, a ešte niektorí viete možno o La Salette, alebo o Medžugorí… Ale o Quito, ja som sa tiež nie tak dávno, dozvedel o tom zjavení. Zaujímavé na tom zjavení je to, že bolo to v sedemnástom storočí, roky, kedy žila tá sestra Mariána Františka, to bolo 1563-1635. Hej, bolo to dávno. A zaujímavé je tiež, keď čítame to posolstvo, ktoré jej Panna Mária dala o devätnástom a dvadsiatom storočí, v podstate o našich časoch, tak keď to čítame, tak proste mňa to tak fascinuje, ako Pán Boh sa stará, ako Pán Boh hovorí, že keby sme si uvedomili, ako je dôležité, že keď my Pána Boha hľadáme, tak tie slová Ježišove: Hľadajte a nájdete. Proste a dostanete… Klopte a otvoria vám…“ sú pravdivé. Že každý človek, ktorý sa tým riadi, tak Boh nám neustále dáva zázračným spôsobom v našich dejinách také veci, a tak konkrétne, keď budem o tom hovoriť, tak sami budete môcť posúdiť, že pred štyristo rokmi tak veľmi trefne vlastne Panna Mária pomenúva ten náš čas.
A preto je to také povzbudenie pre nás, aby sme hľadali, aby sme využívali ten čas na to, aby sme hľadali tie Božie veci.
Asi najväčšou zbraňou zlého ducha je to, že sa snaží nás zamestnať kadejakými príjemnosťami. A my veľmi dobre vieme, že nie všetko, čo je príjemné, je aj dobré. Čiže, poďme teda sa tak trošku do toho započúvať.
Prvá vec, ktorá je zaujímavá, ja to prečítam, keď Panna Mária hovorí o tom, že ako budú zneucťované sviatosti. Dňa 20. januára 1610 sa Panna Mária zjavila tej sestre a povedala, že koniec devätnásteho a zvlášť potom dvadsiate storočie bude znamením expôózie náruživosti. Že dôjde k úplnému zničeniu morálky. Preto, lebo satan bude celkom panovať skrze slobodomurárske sekty. Neviem, či ste počuli niekedy o slobodomurárstve, ja som aj čítal v sobotu ráno na večeradle z posolstiev Panny Márie od otca Gobbiho. Ako Panna Mária hovorí o cirkevnom slobodomurárstve, že to slobodomurárstvo ovládne aj Cirkev.
Hej, znova sme pri tom, viete, kto to možno nevníma a žije si taký svoj svetík, tak ani si neuvedomuje, čo naňho číha. My potrebujeme vedieť poznať nášho nepriateľa. A všetko preto aby sme mohli, keď chceme, keď máme na to čas. Nemárnime čas pri kadečom. Takže vlastne slobodomurárske sekty ovládnu, a teda satan cez slobodomurárske sekty, svet aj Cirkev. Aby k tomu mohlo dôjsť, sústredí sa najmä na deti. Beda deťom v týchto časoch. Bude ťažké prijať sviatosť krstu i birmovania.
Keď som nad tým tak rozmýšľal, vlastne v tých časoch, je všetko také rozbité… Nedávno sme ešte s tými poslednými deťmi, hľadali proste termín prvého svätého prijímania, že kedy to dáme, a teraz je problém sa stretnúť na nejakej náuke, proste je tu izolácia a tak ďalej.
Ďalej, podmanením si osôb, majúcich moc rozhodovania, vidíte, diabol si podmaní tie osoby, ktoré sú v tých pozíciách, kde rozhodujú: politici atď.
Diabol bude usilovať aj o zničenie sviatosti pokánia. V mnohých štátoch, napr. v Nemecku sa ľudia už nespovedajú. A Bohu žiaľ, rovnako je to aj so sviatosťou Eucharistie. Ajhľa, dnešné časy! Ako veľmi ma zarmucuje, že Ti musím oznámiť tieto tak ohavné svätokrádeže. Ako skrytú, tak i verejnú. Páchanú so zámerom celkovej profanácie Najsvätejšej sviatosti Oltárnej.
V týchto časoch nepriatelia Ježiša Krista zvedení diablom budú kradnúť z kostolov konsekrované hostie, aby znesvätili ich božskú podstatu. To je ten horší prípad. Neviem, či ste o tom niekedy počuli, ale tak, ako máme my veriaci, svätú omšu, tak diabol cez svoje satanské sekty má tzv. čiernu omšu. To je zohavenie a pošliapanie. Diabol nič nové nevymyslí. On sa snaží len všetko Božie negovať. Čiže taký opak svätej omše, výsmech, pohanenie, zvulgárnenie. Na tých omšiach sa znásilňujú mladé dievčatká. Ja nechcem ísť do nejakých konkrétností, aby som vás s tým hnusom nezaťažoval. Ale tam sa za týmto účelom schádzajú niektorí, ktorí majú kontakt na tieto sekty. Kradnú hostie, preto, lebo sa tam Ježiš v Najsvätejšej Oltárnej sviatosti potupuje.
Viete, je to také smutné, že niekedy tí satanisti viac veria v Kristovu prítomnosť v Eucharistii, ako my kresťania. A na tých čiernych omšiach sa dejú ďalšie hrozné veci Zasväcujú sa tam albumy hudobných kapiel, skupín, ktoré potom často počúvate. A zlý duch cez to pôsobí. Viete, veľakrát my sme taký naivní. Pán Ježiš nám hovorí, buďte opatrní ako hady. Človek, ktorý nežije v milosti posväcujúcej, v dnešnej dobe nemá šancu. Pretože diabol opanoval všetko. Média, hudbu, kultúru, všetko. Aj Cirkev – už vo veľkej miere.
Kto nežije v Milosti posväcujúcej, nemá šancu.
Môj najsvätejší Syn vidí seba samého hodeného na zem a pošliapaného poškvrnenými nohami.
Viete, to je toto, čo som vám hovoril, že s tým svätým prijímaním čo robia v týchto časoch. Ja som tiež od začiatku, keď prišiel ten príkaz, že máme dávať sväté prijímanie na ruku. Ja som tak vďačný naším otcom biskupom, že donedávna sa na Slovensku zachoval zvyk podávania do úst. A otcovia biskupi neboli ochotní ustúpiť. Hoci tu boli rôzne tlaky. Ale bolo jasné, sväté prijímanie patrí do úst. A keď to potom prišlo, pod rúškom tej pandémie, že treba dávať na ruku, lebo do úst je to nehygienické, čo som už tu rozprával, že je to pomýlené, pretože, ako nás môže Kristus nakaziť? Kristus nás uzdravuje, očisťuje a nie my jeho! A Kristus nie je zdrojom rozdávania chorôb. Ani my, keď mu veríme. On nás všetkých očisťuje a uzdravuje. Viete, čiže od začiatku mi to tiež také bolo, však poslúchnuť treba, autority povedali, že proste treba tak a tak.
Ale viete, ako sa modlím, ako proste uvažujem, tak v jednej chvíli prišlo také precitnutie v tej veci, že v čom vlastne to sväté prijímanie nie je dobré na tú ruku?
Lebo my veríme, že Pán Ježiš je prítomný v každej odrobinke, v každej čiastočke. A nie, žeby ruka bola menej vhodný úd ako jazyk, ale ide o to, že prichádza k väčšej manipulácii s hostiou. Je to iné, keď kňaz vezme a vloží ju rovno do úst, ako keď ju vám položí na ruku a vy to beriete, čiže tam je väčšie riziko, že tie čiastočky kdesi na rukách zostanú, padnú na zem, a to je to, že môj najsvätejší Syn vidí seba samého hodeného na zem a pošliapaného poškvrnenými nohami.
Viete, ten kto za tým všetkým je, nie je človek viery. Ale nech mi hovorí každý kto chce čo chce, ja za tým vidím nedostatok viery v Ježiša prítomného v Eucharistii.
Pretože keď skutočne verím s kým mám tu česť, čoho sa bojím? A prečo treba robiť takéto gestá?
Aj vás povzbudzujem, ja nikoho nesilím, ja som to povedal, a už je na svedomí každého jedného z vás, ako k tomu pristúpite. Vidíte, že dávam do úst, ktorí chcete do úst, dávam aj na ruku, proste rešpektujem každého, nikoho nenútim. Každý má slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť, koho bude poslúchať, ako bude robiť. Ja to v svedomí vnímam tak, a po novom poznaní jednoducho to robím tak. A keď ma zavolajú na koberček, že prečo tak robím, tak im to poviem, že prečo tak robím.
A pre mňa je vždycky dôležité, aby Pán Boh bol oslávený. Nie ľudí máme oslavovať, ale Boha! A Boh je ten. Viete, keď niekto neslúži Bohu na jeho slávu, tak prečo by som mal jeho poslúchať, keď ide proti Ježišovi?
Pán Ježiš povedal že, mňa nenávideli aj vás budú nenávidieť a otec proti synovi povstane, dcéra proti matke, svokra proti neveste, nevesta proti svokre. Vlastný domáci vám budú nepriateľmi! Viete, my to počúvame, ako keby sme to nepočuli, ale v tejto situácii tie slová akosi viac sa mi stávajú takými zrejmými, keď tie veci vnímame a hľadáme odpovede.
Ďalej Božia Matka hovorila o zľahčovaní sviatosti pomazania chorých, z dôvodu ktorého sa nedostane mnohým dušiam v rozhodujúcich okamihoch smrti potrebnej milosti a útechy.
Hľa, nie je to tu? Ľudia umierajú a nemajú možnosť prijať Telo Kristovo. Zľahčujeme to! Však to tam dajako, nech si vzbudia úmysel. Ale keď ten človek bol tak naučený a teraz umiera, a my ho necháme v tej situácii, že nepustíme k nemu kňaza, kto za to zoberie zodpovednosť pred Bohom?
Ja by som bol zvedavý, viete, tí ktorí o tom rozhodujú, že keby sa mali postaviť pred Ježiša, aby vedeli, že o päť minút ideš pred Krista, a mali by robiť tie rozhodnutie, či by tie rozhodnutia boli také isté? My robíme rozhodnutie bez Boha!
Aj sviatosť manželstva, symbolizujúca zväzok Krista s Cirkvou, bude predmetom útokov a rafinovaného rozkladu v tom najhoršom zmysle slova. Slobodomurárstvo, ktoré v tomto čase bude riadiť vlády, ustanoví nespravodlivé zákony majúce za cieľ zničiť túto sviatosť. A hľa, tieto zväzky budú kadejaké. To umožní každému viesť neviazaný život v ťažkom hriechu a zároveň spôsobí nárast počtu detí narodených z nelegálnych zväzkov, mimo Cirkev. Kresťanský duch rýchle upadne, drahocenné svetlo viery pohasne do tej miery, že nastane takmer úplné skazenie mravov. Následky nemorálnej výchovy sa onedlho prejavia a spôsobia nedostatok kňazských a rehoľných povolaní.
To, že dnes nemáme povolania, to je dôsledok toho!
Panna Mária hovorí, že máme skazené mravy. V rodinách sa nadáva na duchovné povolanie, veľakrát dôvodom je, že sami duchovní, kňazi, dávajú na to podnet svojím životom. Skazenosť je všade.
Sviatosť kňazstva bude zosmiešňovaná, hanobená a bude ňou pohŕdané. Je to tak? Je! Diabol bude prenasledovať služobníkov Pána všemožným spôsobom a svojou ukrutnou a ľstivou prešibanosťou odvedie mnohých od zasväteného povolania. Koľkí nechávajú kňazstvo aj rehoľný život? Demoralizovaní duchovní, ktorí pohoršia kresťanský ľud, vyvolajú nenávisť vlažných veriacich, a tí spolu s nepriateľmi Rímskej Apoštolskej Cirkvi sa obrátia proti všetkým kňazom. Tak trefné, nie?
Tento zdanlivý triumf satana spôsobí ohromné utrpenie dobrým pastierom Cirkvi. Okrem toho, v onom nešťastnom čase prepukne nezastaviteľná záplava nečistoty, ktorá vženie zvyšok ľudí do hriechu a následne stiahne nespočetné ľahkomyseľné duše do večného zatratenia. Nebude možno nájsť nevinnosť ani u detí, ani ostýchavosť u žien.
Dnes, keď príde leto, tak sú dievčatá viac vyzlečené ako oblečené. Žiadna hanba už nie je! A dnes, ešte keď nejaký kňaz dostane odvahu o tom niečo povedať a na to upozorniť, tak len s úškrnkom povedia: O čo sa ešte ten kňaz pokúša? Aj do kostola tak chodíme! Dievča príde na spoveď v takých šortkách, na ramienka, už nie je žiadna hanba! A ten slovník medzi mladými.
Viete, v týchto chvíľach najväčších potrieb Cirkvi tí, ktorí majú hovoriť, budú mlčať.
Pripravil A. Čulen