Snažím sa nájsť výhovorku, aby som natočil zamyslenie o Ježišovom narodení alebo vtelení, vďaka čomu sú Vianoce dôvodom, aby kresťania všetkých čias slávili a pripomínali si túto udalosť.
Pretože nie sú to len narodeniny veľkej náboženskej postavy, ale je to okamih v priestore a čase, keď sa Boh rozhodol zrealizovať svoj veľký reštart. Je to okamih, keď Boh, ktorý stvoril tento vesmír, ako aj nás v ňom, nám odhalil niečo, v čo by sme mohli inakšie len dúfať, a je ním to, že sa o nás tak veľmi zaujíma ako o ľudskú rasu, v náš osud a osud tohto sveta, že namiesto toho, nám pomáhal zdiaľky, tak vstupuje do príbehu, stáva sa jedným z nás, slovo sa stáva telom.
Je to ohromujúce vysvetlenie toho, kto je Boh, a aké sú jeho priority, ale v tomto komentári sa chcem výlučne zamerať na jednu vec, a je ňou to, že použil fyzickú hmotu, aby sa nám odhalil. Pretože sme hmotnými bytosťami, dáva zmysel, že najlepší spôsob, ako sa s ním stretnúť, nebude cez našu myseľ, alebo akýsi druh duchovného spojenia, ale to, ako sa stretávame s kýmkoľvek iným, čo je prostredníctvom našich zmyslov.
Vďaka Ježišovi teraz dokážeme vidieť neviditeľného Boha, môžeme ho počúvať, môžeme sa ho dotknúť, objať ho, ako jedného z nás, čo je dramatický pokrok v potenciálnej intímnosti, ktorú môžeme s Bohom okúsiť. A toto fyzické stretnutie nebolo určené len pre ľudí žijúcich v prvom storočí v Judey, ak má mať totiž nejaký zmysluplný efekt, tak by sme mali očakávať, že bude pretrvávať v každej ďalšej generácii.
Ak si zbožným katolíkom, tak už vieš, ako táto telesná interakcia pretrváva v každej generácii prostredníctvom sviatostí. Najvýraznejšie je to v eucharistii, v ktorej získavame túto telesnú intimitu s Ježišom, ktorej sa nič nevyrovná, ale tiež vo sviatosti zmierenia, pri ktorej doslova počujeme kňaza, ako nám dáva rozhrešenie, keď koná v osobe Krista.
Ďalší spôsob ktorým sa stretávame s vtelením, ktorému ľudia rozumejú menej pre to, aké zmätené je naše chápanie v modernej dobe, je cez sakrálne umenie.
Ježiš je ikonou neviditeľného Otca, on je vteleným zjavením Boha. Povedal: „Ak ste videli mňa, videli ste Otca.“ Vo východnom kresťanstve sa toto chápanie stále v značnej miere pestuje. Rozumejú úlohe ikon, ktoré majú podobnú funkciu ako Božie zjavenie prostredníctvom Ježišovho vtelenia.
Dôležité je však pamätať na to, že Božím zámerom pri vtelení bolo odhaliť sa nám, urobiť sa dostupnejším, zreteľnejším, a prístupnejším, a to spôsobom, ktorý je pre nás bežný, a je ním fyzická realita. Takže ak má byť sakrálne umenie účinné, musí postupovať podľa rovnakého vzoru, v tomto sa musí riadiť Bohom.
Ak jedným z jeho hlavných cieľov je odhaliť obraz Boha, potom nám to dáva akési kritérium, podľa ktorého môžeme posúdiť, ktoré sakrálne umenie je dobré, a ktoré zlé. Vychádzajúc z toho by som povedal, že dobré sakrálne umenie nám komunikuje čosi konkrétne a zreteľné, jeho cieľom je zachytiť, vnímať obraz Boha, a následne ho pre nás vykresliť takým spôsobom, ktorý povzbudí naše chápanie, než aby ho odradil alebo poplietol.
Opakujem, že som toho názoru, že Božím úmyslom v dejinách spásy bolo sa nám postupne odhaľovať, to je v skutočnosti významom zjavenia, ale trendom v modernom umení je byť čo najviac nejednoznačný pokiaľ ide o význam samotného umenia.
Nedávno som z nejakého dôvodu na Youtube pozeral video so Stevom Martinom, v ktorom nám mal vysvetliť, ako interpretovať moderné umenie, ale v skutočnosti urobil to, že sa zahľadel na umelecké dielo, a potom o ňom hovoril kopu vecí, napríklad o tom, čo pre neho znamená, pričom celú tu dobu priznával, že ho nie je možné v skutočnosti interpretovať, že neexistuje definitívny spôsob, ako povedať, aký je v skutočnosti jeho význam.
Takže po celý čas, keď rozprával všetky tie veci o tom konkrétnom obraze, v skutočnosti len predstieral, že mu chápe, pretože celú dobu pripúšťal a opravoval sa rečami typu, že v tomto prípade neexistuje žiadne správne alebo nesprávne vysvetlenie. Nejde pri tom teda o nič iné, len o predstieranie získania významu, alebo lepší výraz by na to bol nadutosť.
V klasickejšom ponímaní umenia bolo úlohou umelca pokúsiť sa zachytiť víziu niečoho, čo je ťažko pochopiteľné alebo zriedkavé, a potom to vykresliť tak, aby túto víziu zachytilo aj publikum. Predmetom umenia je v tomto prípade niečo mimo umelca, niečo, čo je pravdivé alebo skutočné, alebo súčasťou štruktúry reality.
Ale v modernom umení je úlohou umelca byť skôr samotným tvorcom ako komunikátorom toho, čo už existuje. Namiesto toho, aby zachytávali víziu a porozumenie Božieho tvorstva, preberajú na seba úlohu Boha ako niekoho, kto tvorí z ničoho. Ale ako každý logicky uvažujúci človek pochopí, z ničoho vzíde zasa len nič.
Preto niet divu, prečo establišment moderného a postmoderného umenia ma taký odpor k interpretovaniu akéhokoľvek druhu významu umeniu, ktoré je v súčasnosti populárne, pretože žiaden význam nemá, ide len o domýšľavú maškarádu. A preto je pre sakrálne umenie oveľa vhodnejší klasický prístup.
Opakujem, jeho účelom je pozerať sa na skutočný objekt, a potom ho znázorniť pre nás ostatných, a vtelenie Boha je v pravom slova zmysle zobrazením čohosi definitívneho. Za týchto okolností by sme mali byť schopní odhaliť silnú koreláciu a kompatibilitu medzi klasickým prístupom k umeniu a vteleniu, zatiaľ čo účelom moderného umenia je tvoriť z ničoho, a zmysel diela má zostať nejasný alebo nejednoznačný, čo je opakom zjavenia, tak prečo by sme potom mali uplatniť rovnakú filozofiu, ktorá utvára moderné a postmoderné umenie pre znázornenie vtelenia, a to nás privádza k tohtoročnému Betlehemu vo Vatikáne, ktorý, ako priznávajú aj sekulárne médiá, je kontroverzný.
Typickou reakciou ľudí, čo som mohol zažiť, je zmätok. Prečo je tam astronaut? Prečo vyzerajú tak groteskne? Vo všeobecnosti preto, lebo cieľom moderného umenia je vyhnúť sa definitívnemu významu, opakujem, nejednoznačnosť, pričom Božie vtelenie je pravým opakom toho.
Takže výsledkom toho je niečo úplne nesúvislé, čo podkopáva zmysel Ježišovho narodenia, ktoré je historickou udalosťou. Nemyslím si, že treba mať hlboké teologické znalosti, aby ste boli za to vďační. Boh sa rozhodol stať historickou postavou.
Na znázornenie tejto skutočnosti nám netreba démonov z vesmíru a astronautov, potrebujeme len znázorniť fakty z historického príbehu.
A skutočnosť, že niečo tak zrejmé uniká tým, ktorí sú na najvyšších miestach v Cirkvi, je to, čo znepokojuje katolíkov ako som ja. Chcem povedať, že zlé umenie ešte znesiem, ale väčší problém mi robí vyrovnať sa s pocitom, že som súčasťou stáda, ktorému chýbajú dobrí pastieri, ktorí chápu aj tie najzákladnejšie zásady našej viery.
Ďakujem za pozretie videa, ak sa vám páčilo, nezabudnite mu dať palec hore a prihláste sa na odber ďalších. A ak ma chcete podporiť v podobnej tvorbe, porozmýšľajte nad vstupom do mojej online komunity the reinforcements, je to čosi na spôsob Patreonu, ale namiesto toho, aby som bol zaviazaný veľkej technologickej spoločnosti, ide o webovu stránku, ktorú som celú založil ja sám, kde teda nehrozí, aby vás niekto cenzúroval alebo zrušil vám účet, alebo čosi podobného.
Prihlásili sa na ňu už stovky ľudí, a našim poslaním je obnoviť a posilniť Cirkev. Ak som vás teda oslovil, tak ju určite navštívte, a pre určité úrovne mám aj bonus v podobe zaslania darčekového balenia od Glory and Shine, čo je katolícka rodinná firma vyrábajúca kúpeľové a telové výrobky, podporujem ich používaním Bearbomb, nie som len hovorcom, ale aj zákazníkom, takže aj keď sa možno nepridáte k reinforcements, rozhodne si pozrite ich produkty, je to úžasná spoločnosť.
Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
https://www.lifenews.sk/32657/betlehem-vo-vatikane
Redakčne upravil A. Čulen