Rád by som vám aspoň tak len trošičku prečítal úryvok z toho, čo Pán Ježiš povedal Terézii Neumannovej, ktorej proces blahorečenia je vo Vatikáne otvorený. A sú to naozaj veľmi silné veci. Budem to citovať.
Keď kňaz požehnáva, ja požehnávam. Vtedy vychádza z môjho srdca nesmierny prúd milosti do duše, aby ju celkom naplnil. Preto maj otvorené srdce, aby si nestratila blahodarný účinok požehnania. Moje sväté požehnanie obsahuje všetku pomoc potrebnú pre ľudstvo. Skrze neho dostávaš silu i túžbu hľadať dobro a vyhýbať sa zlu, tešiť sa ochrane mojich detí, proti mocnosti temnosti.
Je veľkým privilégiom, keď dostávaš požehnania. Nemôžeš pochopiť, koľko milosrdenstva prostredníctvom neho dostávaš. Preto nikdy neprijímaj požehnanie chladne a roztržito, ale s plnou pozornosťou.
Pred prijatím požehnania si chudobná, po jeho prijatí si bohatá. Prostredníctvom požehnania sa utvrdzuje dobrá vôľa. Podujatia získavajú novú, mimoriadnu ochranu. Slabosť sa posilní mojou mocou. Myšlienky zduchovnejú a zlé vplyvy sa zneškodnia. Udelil som môjmu požehnaniu bezhraničnú moc. Ona vychádza z nekonečnej lásky môjho srdca.
Čím väčšia horlivosť, s akou sa moje požehnanie dáva a prijíma, tým je väčšia jeho účinnosť. Či sa požehnáva dieťa, alebo i celý svet, požehnanie je oveľa väčšie, než tisíce svetov.
Každý raz, keď si požehnaná, si užšie spojená so mnou, opäť posvätená, ozdravená a chránená láskou môjho svätého Srdca. To sú len také čriepky z toho, čo tu mám napísané.
Alebo pápež Pius XII. On jednému kňazovi toto odkomunikoval: Milý syn môj, hovorím ti, ak sa k požehnaniu pozdvihne čo i len jediná kňazská ruka, aj keď žehná iba vo vzduchu, na diaľku, že touto silou sa diabli rútia do priepasti. Keď takto niekoľkokrát udeľuješ požehnanie proti zlým duchom, o toľko menej je ich potom v ovzduší. To je zaujímavé, v ovzduší…
Alebo ďalej. Ver mi, že keby mi Boh doprial na tejto zemi už len jediný deň života, nechal by som kňazov žehnať, až by im ruky klesali, ochrnuli. Keby bolo vo vzduchu kňazovo požehnanie, nepadalo by na ľudí, na budovy, na mestá toľko bômb. Nepriatelia by zablúdili, nespoznali by cestu. Zlí duchovia by museli mestá opustiť.
No je to naozaj sila, že toto potrebujeme, že tak, ako hovorí aj pápež Pius XII. Tak, ako kedysi Mojžiš stál medzi Bohom a ľuďmi, tak aj dnes kňaz stojí medzi Bohom a ľuďmi. Kňaz je Božou slabosťou. Prečo? Lebo sa kňaz modlí za svojich farníkov. Boh načúva jeho slovám, požehnáva ten ľud, nebesia sa otvoria.
No drahí bratia a sestry, v takýchto ťažkých časoch nezabúdajme na silu požehnania. Žehnajte svojim rodinám. Proste o pomoc, zavolajte tomu kňazovi, aby sa modlil, aby dal požehnanie.
I my tu každý deň dávame požehnanie o polnoci z budovy sídla arcidiecézy. Jednoducho požehnanie. Bez Božieho požehnania, márne ľudské namáhanie. Proste, aby živo tu bolo, aby naozaj to zlo odišlo. Nestačia len tie materiálne veci, taktizovať, mať dobrú stratégiu, môžeme si naozaj veci dobre premyslieť, mať správne myšlienky, ale potrebná je proste tá malta, aby to tak držala.
Kňaz je na to naozaj expert. Sme na to povolaní, aby sme dávali až do úmoru to požehnanie.
Preto aj na kňaza je najviac útočené, ten zlý najviac útočí na neho, aby toto zanedbával. Tak aj dnes dostane to kňazské požehnanie na záver svätej omše. Skúsme to prijať naozaj s veľkou dôverou, aby to požehnanie prešlo do nášho života, aby malo účinok, tak ako sme to aj počúvali.
Amen
Pripravil A. Čulen