Prípad Roe(ová) v. Wade bolo medzníkové právne rozhodnutie vydané 22. januára 1973, v ktorom najvyšší súd USA zrušil texasský zákon zakazujúci umelé prerušenie tehotenstva a účinne tak legalizoval postup v celých Spojených štátoch.
Súd rozhodol, že právo ženy na potrat je implicitné z práva na súkromie chráneného 14. dodatkom ústavy. Pred rozsudkom v prípade Roe(ová) v. Wade boli potraty vo veľkej časti krajiny nezákonné od konca 19. storočia
Prípad Roe(ová) v. Wade sa ukázal ako kontroverzný a Američania zostávajú rozdelení, pokiaľ ide o podporu práva ženy zvoliť si potrat. Od rozhodnutia z roku 1973 mnohé štáty zaviedli obmedzenia práv na umelé prerušenie tehotenstva.
Interrupcie pred prípadom Roe(ová) v. Wade
Do konca 19. storočia bol potrat v USA legálny pred „zrýchlením“, teda okamihom, keď žena mohla najskôr pocítiť pohyby plodu, zvyčajne okolo štvrtého mesiaca tehotenstva.
Niektoré z prvých nariadení týkajúcich sa potratov boli prijaté v rokoch okolo 1820 a 1830 a zaoberali sa predajom nebezpečných drog, ktoré ženy používali na vyvolanie potratu. Napriek týmto nariadeniam a skutočnosti, že drogy pre ženy niekedy predstavovali smrteľné nebezpečenstvo, boli naďalej propagované a predávané.
Koncom 50. rokov 19. storočia začala novozaložená Americká lekárska asociácia požadovať kriminalizáciu potratov, čiastočne v úsilí eliminovať konkurenciu lekárov, napr. pôrodné asistentky a homeopatov.
Navyše, niektorí nativisti, znepokojení rastúcou populáciou imigrantov v krajine, boli proti potratom, pretože sa obávali poklesu pôrodnosti medzi bielymi, americkými, protestantskými ženami.
V roku 1869 katolícka cirkev zakázala umelé prerušenie tehotenstva v ktorejkoľvek fáze tehotenstva, zatiaľ čo v roku 1873 prijal Kongres zákon Comstock, ktorý zakazuje distribúciu antikoncepcie a liekov vyvolávajúcich potrat prostredníctvom pošty USA. V 80. rokoch 19. storočia boli potraty zakázané vo väčšine krajín. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, počas hnutia za práva žien, súdne spory týkajúce sa antikoncepcie položili základy pre rozsudok v prípade Roe(ová) v. Wade.
V roku 1965 najvyšší súd USA prijal zákon zakazujúci distribúciu antikoncepcie manželským párom, pričom rozhodol, že zákon porušuje ich implikované právo na súkromie podľa ústavy USA. A v roku 1972 Najvyšší súd prijal zákon zakazujúci distribúciu antikoncepcie nezosobášeným dospelým.
Medzitým, v roku 1970, bol Havaj prvým štátom, ktorý legalizoval potraty, hoci zákon sa vzťahoval iba na obyvateľov tohto štátu. V tom istom roku New York legalizoval umelé prerušenie tehotenstva bez potreby trvalého pobytu. V čase rozsudku v prípade Roe(ová) v. Wade v roku 1973 boli potraty legálne dostupné aj na Aljaške a vo Washingtone.
Jane Roe-ová
V roku 1969 sa snažila Norma McCorveyová, žena z Texasu, ktorá mala skoro 20 rokov, ukončiť nechcené tehotenstvo. McCorveyová, ktorá vyrastala v ťažkých, zbedačených podmienkach, predtým dvakrát porodila a obe deti dala na adopciu. V čase tehotenstva McCorveyovej v roku 1969 bol potrat v Texase legálny – ale iba za účelom záchrany života ženy.
Zatiaľ čo americké ženy s finančnými prostriedkami mohli umelé prerušenie tehotenstva potratiť cestou do iných krajín, kde bol zákrok bezpečný a legálny alebo zaplatiť vysoký poplatok americkému lekárovi, ktorý bol ochotný tajne vykonať potrat, tieto možnosti boli pre McCorveyovú a mnoho ďalších žien nedostupné.
Výsledkom bolo, že niektoré ženy sa uchýlili k nelegálnym, nebezpečným potratom „v úzadí“ alebo k sebou vyvolaným potratom. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa odhadovaný počet nelegálnych potratov v Spojených štátoch podľa Guttmacherovho inštitútu pohyboval od 200 000 do 1,2 milióna ročne.
Po neúspešnom pokuse o ilegálny potrat bola McCorveyová odkázaná na texasské právničky Lindu Coffee a Sarah Weddingtonovú, ktoré sa zaujímali o spochybnenie zákonov proti umelému prerušeniu tehotenstva.
V súdnych dokumentoch sa McCorveyová stala známou ako „Jane Roe-ová“.
Henry Wade
V roku 1970 advokáti podali žalobu v mene McCorveyovej a všetkých ostatných žien „ktoré boli alebo by mohli byť tehotné a chcú zvážiť všetky možnosti“ proti Henrymu Wadeovi, okresnému prokurátorovi okresu Dallas, kde McCorveyová žila. Predtým, v roku 1964, bol Wade v centre pozornosti, keď stíhal Jacka Rubyho, ktorý zabil Lee Harveyho Oswalda, vraha prezidenta Johna F. Kennedyho.
Rozhodovanie Najvyššieho súdu
V júni 1970 okresný súd v Texase rozhodol, že štátny zákaz potratov je nezákonný, pretože porušoval ústavné právo na súkromie. Wade potom vyhlásil, že bude pokračovať v trestnom stíhaní lekárov, ktorí vykonávajú potraty.
Prípad bol nakoniec podaný na Najvyšší súdu USA. Medzitým McCoveyová porodila a dala dieťa na adopciu. Dňa 22. januára 1973 Najvyšší súd rozhodnutím 7-2 zrušil texasský zákon zakazujúci umelé prerušenie tehotenstva a účinne tak legalizoval tento postup na celoštátnej úrovni. Vo väčšinovom stanovisku, ktoré napísal sudca Harry Blackmun, súd vyhlásil, že právo ženy na potrat je implicitné z práva na súkromie chráneného 14. dodatkom.
Súd rozdelil tehotenstvo do troch trimestrov a vyhlásil, že voľba ukončenia tehotenstva v prvom trimestri je výlučne na žene. V druhom trimestri mohla vláda v záujme ochrany zdravia matiek interrupcie regulovať, hoci by ich nemala zakazovať. V treťom trimestri mohol štát zakázať umelé prerušenie tehotenstva na ochranu plodu, ktorý by mohol prežiť sám mimo maternice, s výnimkou prípadov, keď bolo ohrozené zdravie ženy.
Dedičstvo prípadu Roe(ová) v. Wade
Norma McCorveyová si po rozhodnutí súdu udržala nízky profil, ale v 80. rokoch bola aktívna v hnutí za práva na potrat. V polovici 90. rokov sa však potom, čo sa spriatelila s Flipom Benhamom, vedúcim skupiny proti potratom a konvertovala na kresťanstvo, zmenila na hlasného odporcu tohto postupu.
Od vydania rozsudku v prípade Roe(ová) v. Wade mnoho štátov zaviedlo obmedzenia, ktoré oslabujú práva na umelé prerušenie tehotenstva a Američania zostávajú rozdelení v otázke podpory práva ženy zvoliť si umelý potrat..
Preklad: Dalibor Kovačič
Zdroje
Abortion in American History. The Atlantic.
High Court Rules Abortion Legal in First 3 Months. The New York Times.
Norma McCorvey. The Washington Post.
Sarah Weddington. Time
When Abortion Was a Crime, Leslie J. Reagan.University of California Press.
https://www.history.com/topics/womens-rights/roe-v-wade