„A ja sa pýtam, bratia a sestry, koľkí z vás poznáte trošku podrobnejšie, o čo ide v tom samotnom testovaní? Mnohí z vás sa dávate testovať. Poznáte dostatočne o čom to je?“
Milovaní bratia a sestry.
Na úvod svätej omše som trošku avizoval, že o čom bude dnešné zamyslenie sa nad Božím slovom. Možno takou snahou priblížiť sa k pravde, ktorou je pre nás Boh sám. A potom v druhej časti svätej omše, aby sme nadobudli silu aj podľa tohto konať.
No tak, ktoré sú tie, najskôr základné životné funkcie, alebo potreby nášho telesného života. Myslím si, že poznáme ich alebo vieme o nich. Tlkot srdca, dýchanie, jedenie, vylučovanie, kýchanie, zívanie, odkašlanie si. Niektoré z týchto našich telesných prejavov sa snažíme určitým spôsobom korigovať, alebo dostávať pod určitú svoju vládu, aby sme nimi nejakým spôsobom zbytočne nevyrušovali, alebo neprovokovali prostredie, v ktorom sa nachádzame. Tomuto sa hovorí kultúra. Ale o všetkých môžeme povedať, určitým spôsobom, že ak by sme im zabraňovali, ak by sme hľadali spôsob, ako ich potierať, alebo nejakým spôsobom dávať do úzadia a hovorili že, to nie, to nie, sami sebe by sme si škodili.
A to si myslím, že si treba uvedomiť. Situácia po druhej svetovej vojne bola taká, že osobitne, keď vyplávali na povrch v rámci Norimberského procesu skutočnosti, ako sa mnohí ľudia, či skupiny ľudí správali v súvislosti s týmto postojom k základným životným telesným potrebám človeka, tak vtedajšia spoločnosť, aj predstavitelia spoločnosti, poviem to tak obrazne, sa s hrôzou chytali za hlavu.
Kam až človek je schopný zájsť, v násilí, v ubližovaní druhým ľuďom, práve v tejto základnej oblasti? V tom postoji úcty a záujmov človeka ako takého.
Samozrejme, osobitne mnohí z vás to poznáte, ide o pôsobenie vzdelaného lekára Mengeleho. A na základe týchto skutočností a na základe toho, čo vyplávalo, sa vtedajší predstavitelia medzinárodného spoločenstva dali dohromady a začali vytvárať tzv. medzinárodné zmluvy, ktoré okrem iných vecí mali byť odpoveďou na to. Toto už nesmieme nikdy pripustiť! Toto sa už nesmie stať, aby niekto, nejaký človek, nech je na akomkoľvek postavení, aby takto trýznil ľudí. Aby si z nich urobil ja neviem, možno nejaké pokusné zajačiky. Alebo pokusné myši.
Charta OSN a Všeobecná deklarácia ľudských práv
A na základe toho poznáme viacero takýchto medzinárodných zmlúv, ako je napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, ale samozrejme aj ďalšie, ku ktorým sa jednotlivé štáty, alebo národy zaviazali tak, že ak máme byť civilizovanou krajinou, tak my to chceme dodržiavať! My sa k tomu chceme zaviazať! Takto my chceme mať to pred sebou. A to sú tzv. signatári, ktorí podpisovali tieto zmluvy za jednotlivé štáty. A medzi takýto štát samozrejme sa po osamostatnení, alebo po vzniku novej samostatnej Slovenskej republiky, zaviazala aj naša vláda. Že bude rešpektovať tieto ustanovenia a tieto medzinárodné dohody, ktoré na základe tohto vznikli ako potreba chrániť život človeka, mať ho v úcte a podobne.
Bolo by zaujímavé, keby sa aj vám podarilo, ako som sa ja na to trošku viacej pozrel, v uplynulom období, čo by ste tam v týchto medzinárodných záväzkoch, aké by ste vyjadrenia našli, ktoré súvisia teda s jednotlivými týmito dohovormi, okrem iného spomeniem aj osobitne dohovor, ktorý sa nazýva O Ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s biológiou a medicínou.
V týchto dokumentoch, ktoré som spomenul, tak tam nájdete takéto vyjadrenie: „Záujem a blaho človeka, jednotlivca, nemôže byť pod záujmom spoločnosti“. Teda inak povedané: „Zdravie spoločnosti nemôže byť viac, ako zdravie jednotlivca“.
To bolo v súvislosti práve so spomínaným Mengelem, ktorý sa odvolával, alebo ktorý v súvislosti s týmto vyšetrovaním, ako sa hovorilo, no vtedajšia spoločnosť to potrebovala, aby robil pokusy na ľuďoch, na jednotlivcoch, aby im ubližoval na zdraví. To sa už nesmie opakovať, aby dobro jednotlivca, zdravie jednotlivca, bolo nejakým spôsobom menej ako zdravie spoločnosti! Zaujímavý poznatok.
Ďalšie takéto vyjadrenie v súvislosti práve s výskumom, v živote ľudí, tam prišlo k tomu, že ak by mali byť nejaké pokusy, ktoré sa dejú na ľuďoch, alebo nejaký výskum, ktorý sa robí na ľuďoch, nikdy to nesmie byť proti jeho dobrovoľnosti, musí to byť v súhlase s jeho dobrovoľnosťou, musí on s tým súhlasiť, dokonca musí tento súhlas vyjadriť aj písomne, a tieto dokumenty o tom, že sa tento človek takto vyjadril, musia byť archivované písomne.
No a samozrejme je potrebné, aby tento dotyčný, ktorý sa na takéto niečo podujme, aby bol dostatočne informovaný. Čoho sa má zúčastniť? Akého výskumu? Akého testovania na ľuďoch?
Myslím si, že tu bratia a sestry treba, aby aj z tohto miesta zaznelo veľké poďakovanie, z mojej strany, samozrejme, je to záležitosť aj ďalších, voči tým, ktorý sa snažia, tieto dokumenty, tieto medzinárodné zmluvy, dodržiavať, zachovávať. Ktorí majú pred sebou nielen ten papier, ale aj svojím životom, najmä cez rozličné organizácie, možno povedzme že ktoré sú za život, alebo za ochranu ľudského života a podobne, či jednotlivci, toto majú pred sebou.
Treba za to byť vďačný a podporovať ich, ale myslím si, že na druhej strane treba aj poukázať na to, že kam môžeme prichádzať v súvislosti s tou ochranou ľudského zdravia aj v prípade, kedy je len niečo na papieri ale chýba tomu život. Chýba tomu tá skutočnosť dodržiavania týchto medzinárodných zmlúv.
Spomeniem práve spomínané zaujímavosti, ktoré som vybral z týchto článkov, a viete, myslím si, že stojí za zamyslenie, že dnes sa už možno tak nehovorí o tom, že pre dobro spoločnosti si ty máš nechať ubližovať na svojom zdraví, ale nazve sa to solidarita. Buď solidárny s tými druhými! Oni to robia, aj ty to rob. Nech sa páči. A už určitým spôsobom sme dotláčaní do toho, aby sa prispôsobovali v tom, čo zistíme, že nám nejakým spôsobom ubližuje.
Viete o tom, bratia a sestry, budem trošku konkrétnejší, že po jesennom testovaní, celoplošnom, v rámci nášho Slovenska, niektorí zástupcovia ministerstva zdravotníctva publikovali štúdiu, v svetovom vedeckom lekárskom časopise, kde v tejto štúdii píšu, alebo publikujú, ako dopadlo to naše jesenné celoplošné testovanie u nás na Slovensku. A súčasťou tejto štúdie boli aj otázky, ktoré mali títo dotyční zodpovedať a v nich mali uviesť napríklad, či toto testovanie je v súlade s etickými princípmi tých medzinárodných zmlúv.
Medzi také etické princípy samozrejme patrí aj spomínané poznanie toho, že o čo ide pri tomto testovaní. Odpovedali: „ÁNO“
Rovnako sa ich tam pýtali: A bolo to dobrovoľné, toto testovanie?: „ÁNO, bolo to dobrovoľné“.
A ak ide o ten súhlas, ktorý je potrebný, v súvislosti s podpisom človeka, ktorý je testovaný. Máte to archivované? „Máme to archivované“
A ja sa pýtam, bratia a sestry, koľkí z vás poznáte trošku podrobnejšie, o čo ide v tom samotnom testovaní? Mnohí z vás sa dávate testovať. Poznáte dostatočne o čom to je?
A keď nezoberieme samozrejme do úvahy, že je to dobrovoľne nasilu, alebo nejakým spôsobom, že to je, ako sa vyjadrila nedávno jedna lekárka v Piešťanoch: „To je stopercentná istota“. To vám presne povie. A viem, že to nie je pravda!
A koľkí z vás ste, bratia a sestry, takéto niečo, možno aj po tej stránke, aj to je taká zaujímavosť, že každý, kto je takto testovaný má nárok na finančnú odmenu, za to, že ste sa dali testovať. Keď už ste sa dali testovať.
A pridám k tomu ešte jednu otázku, čo si myslíte: Majú pravdu tí, ktorí odpovedajú na otázky v súvislosti s tým, že no tak, ako ide o tie vyhlásenia, členov našej vlády, ktoré sú vyhláseniami v tom zmysle, že nie sú zákonom vyhlásené, ale povedzme že len na úrovni nejakej tlačovej konferencie, alebo na úrovni povedzme že sociálnej siete, alebo nejakej vyhlášky, keď odpovedajú na tieto otázky, že prečo náš štát je takto riadený vo väčšine pri riešení týchto záležitostí, ktoré prežívame?
Tak odpovedajú že: Možno je to kvôli tomu, aby sa nedostali do rozporu s tými medzinárodnými zmluvami, lebo tam je podmienka, že to musí byť zákonom ustanovené takéto niečo.
Alebo odpoveď je v druhej oblasti, že my ľudia sme až do takej miery vystrašení tým všetkým, že čo sa deje okolo nás, že to vedie až do takej ľahostajnosti, že či to je zákonom, či to je mimo zákona, alebo nezákonné, nás už ani veľmi nejakým spôsobom nezaujíma. Bola by to škoda, keby sme sa dostávali do takéhoto postoja, lebo týmto spôsobom nejako nám je zabraňované používať naše základné životné funkcie telesného života.
Ale poďme k tej hlavnej myšlienke dnešného zamyslenia. A doplňme to, aké sú základné životné funkcie nášho duchovného života. Myslím si, že ktorý si aj trošku pamätáte jednotlivé zamyslenia a čítania zo Svätého písma uplynulé nedele, tak ja osobne, mňa to veľmi potešilo a rád sa s tým s vami podelím aspoň v takom prehľade, že ako Pán Ježiš osobitne sa snažil pomôcť svojim najbližším spolupracovníkom. Išlo o tých, ktorých si zavolal do svojej blízkosti, apoštolov. Najskôr dvoch, štyroch a ďalších. Ako Pán Ježiš práve pri tejto záležitosti sa snažil im pomôcť k tomu, aby si uvedomili, o čom je duchovný život? A aby si tak osvojili, poviem že základné životné funkcie duchovného života.
Tak napríklad: Na tú druhú nedeľu, ktorá už bola nedeľou obdobia cez rok, sme počúvali o tom, ako radosť z Ježišovej blízkosti vyjadrili apoštoli: „Našli sme Mesiáša“! My sme našli Mesiáša, ktorá je v skutočnosti ovocím túžby po ňom. Keď sa pýtali: „Kde bývaš Pane?“
No je také základné pravidlo, že po čom človek túži, to aj dosiahne. Keď túžime po peniazoch, po jedle, po tele, alebo len po peniazoch, po tele, po jedle, dosiahneme to. Ale koľko nám to vydrží? Keď sa snažíme vzbudzovať si svoje túžby po Pánu Ježišovi, to je úžasná vec! Pán Ježiš nám túto túžbu naplní! On nás rád povzbudí. Samozrejme, túto túžbu je potrebné prejavovať navonok. Osobitne modlitbou.
Nedávno sme pochovávali jednu babičku z našej farnosti, ktorej veľmi zaujímavo, aj som to spomínal na tom pohrebe, Pán Ježiš naplnil túžbu po svojej blízkosti tak, že ešte na záver krátko pred svojou smrťou mohla sa stretnúť s Pánom Ježišom, mohla ho prijať do svojej blízkosti, čo aj patrične vyjadrila radosťou. „Pane Ježišu, ty si prišiel ešte za mnou“. A Pán Boh si ju takto potom zobral pre svoju tvár.
V tretiu nedeľu sme počúvali, ako apoštoli zanechali siete a išli za ním. Ako bolo potrebné, aby si uvedomili, že nie je len dôležité odložiť zlo vo svojom živote a zamerať sa na dobro. Ale odložiť aj niečo, čo je dobré, starostlivosť o svoje telo, pre niečo, čo je ešte lepšie, starostlivosť o dušu človeka.
Ako to pekne ukazuje Pán Ježiš tým svojim učeníkom, tým svojim apoštolom. Ako je dôležitý seba zápor v živote človeka. Budeme mať, nie teraz ešte, najbližšiu stredu, ale tú ďalšiu, budeme mať popolcovú stredu, budeme začínať pôstne obdobie. Aká pekná príležitosť na to, aby sme urobili zo svojej strany, čo môžeme aj my urobiť v tejto oblasti.
Minulú nedeľu sme počúvali, ako učí Pán Ježiš tých svojich najbližších, aby nemali strach z diabla. Keď aj príde do synagógy, nemusíte sa ho báť, Ja som s vami, Ja som pri vás. Len je potrebné, aby ste správnym spôsobom ten odpor voči zlu, voči diablovi adresovali. O tom je napríklad sviatosť pokánia, sviatosť zmierenia.
A v dnešnú nedeľu, z dnešného evanjeliá, čo sme počúvali, veľmi krásne podnety, na uvedomenie si toho, že čo má byť takým, alebo čo patrí k tým základným funkciám nášho života a to je služba blížnym. Bratia a sestry, ak chceme žiť pred Pánom Bohom. Pán Ježiš nám ukazuje, ako zo synagógy išli vlastne spolu s apoštolmi do služby. Najskôr to bola Petrova testiná, svokra ako jej poslúžili, potom ona im, ako potom prichádzali k tomu domu mnohí ľudia, ktorí mali záujem.
To nebolo tak, že Pán Ježiš nasilu niekomu pomáhal. Prišli ste, nech sa páči. O tom by mala byť aj naša služba, aby sme my takýmto spôsobom boli tými, ktorí práve tou službou, záujmom o druhých, tým ktorí o to stoja, sme sa snažili, naozaj napĺňať naše poslanie. Toť niektoré z našich základných životných potrieb duchovného života. Ako si ich potrebujeme bratia a sestry uvedomovať, vzdelávať sa v nich, všímať si ich a ako sa potrebujeme snažiť napĺňať ich, aby sme duchovne žili, aby sme na základe tohto aj ten život s našim Pánom aj v súvislosti s bratmi a sestrami dokázali napĺňať. Bár by sa nám to darilo s Božou pomocou.
Amen
Pripravil A. Čulen