Keď Pán Ježiš prišiel do Izraela, tak prípravu na jeho príchod mal pripraviť človek pokánia Ján Krstiteľ. Najväčšou prorokyňou našich čias je Matka Božia. Zjavuje sa na celom svete.
Od polovice 19. storočia do dnešného dňa je viac ako 2000 miest zjavenia Panny Márie vo svete. Prečo až toľko a na celom svete? Pretože Panna Mária pripravuje druhý príchod Ježiša na zemi. A tak ako prvý príchod pripravoval Ján Krstiteľ, tak druhý príchod globálny celosvetový pripravuje Panna Mária svojimi zjaveniami na celom svete. A tak ako Ján Krstiteľ, ktorý volal k pokániu, tak isto Panna Mária kdekoľvek sa zjavuje, volá k pokániu.
Vieme, že tou prvou časťou pokánia je neustála zmena zmýšľania z nášho ľudského na Boží spôsob. Myslím si, že prevažná väčšina katolíkov cez celý svoj život rozmýšľa po ľudsky, ľudským spôsobom a nie podľa Boha, Božským spôsobom. A preto o. i. ich srdce je nezmenené napriek mnohým svätým omšiam a modlitbám.
2. Druhou etapou pokánia je volanie k Duchu Svätému, aby on ma presvedčil o mojom hriechu.
Pretože každý z nás má neprestajné sebaospravedlňovanie zakódované vo svojej mysli, neustále sa vyhovárame, minimalizujeme svoje hriechy a zveličujeme hriechy druhých ľudí. Hovorili sme o tom, keď sme hovorili o našom posudzovaní v našom srdci, o tom aké je zničujúce porovnávanie sa s druhými, a že to rodí lavínu najhorších hriechov, ktoré ničia vzťahy. Farizejstvo v najhoršom vydaní, to je ustavičné minimalizovanie svojich hriechov a zveličovanie/skresľovanie hriechov druhých ľudí. To je veľký múr/stena pred učením sa v láske.
Keď Dávid zhrešil s Betsabe a potom zabil jej manžela, vytvoril jeden z najkrajších kajúcich žalmov pokánia (žalm 51). Jedným z najdôležitejších veršov v tom žalme je to, že on po celý čas má svoj hriech pred svojimi očami. A prosí Pána Boha, aby mu stvoril nové srdce a nového ducha, lebo on vie ako ten hriech zničil jeho srdce a jeho ducha. Prosí o ducha a srdce pevné, neustráchané.
Pretože, ako sme hovorili včera, predvčerom, účinky a následky hriechov sú strach, pocit hanby a pocit viny. Takže za každým razom, keď budeš chcieť posudzovať druhého človeka a pozerať sa na jeho hriechy, prestávaš milovať Boha aj človeka, upadáš do veľkej pýchy a ideš cestou do zatratenia. Ak chceš prekonať v sebe posudzovanie, tak musíš mať neustále svoje hriechy pred svojimi očami, to o čom sme hovorili v sobotu a v nedeľu (časť 8) – Moje hriechy proti Bohu sú 10000 talentov, neskutočný dlh hriešnosti. Musíš to mať po celý čas pred svojimi očami.
Čo som sa naučil ako kňaz? To, čo som posudzoval u druhých ľudí, to čo som posudzoval u iných kňazov, po istom čase som sám začal robiť. A to je najviac ponižujúce pokánie, aké nám dáva Pán Boh. To, čo si myslíš o druhých, to čo trpíš/neznášaš u druhých, po istom čase sám začínaš robiť.
Na to sby sme videli svoje hriechy, potrebujeme Ducha Svätého. My všetci, ešte raz to zopakujem, máme mechanizmus neustáleho samospravedlňovania sa. A bez Ducha Svätého nie je možné, aby sme uvideli svoje hriechy. Lebo, aj keď ich uvidíš, tak ich zminimalizuješ, aby to neboli hriechy, iba hriešky.
Môj duchovný syn, ktorý začal volať/vzývať Ducha Svätého, keď sa začal veľký pôst, z času na čas to navrhujem svojim duchovným deťom, aby sa modlili k Duchu Svätému, kňazom aby slúžili sväté omše k Duchu Svätému, preto aby dovolili Duchu Svätému prejsť cez ich srdce a zbúrať to všetko, čo je falošne vybudované, a ja si myslím, že sa to zhoduje s Božou vôľou, a aby Duch Svätý ma mohol nanovo vybudovať v zhode s Božou vôľou. A to je veľmi riskantná modlitba, lebo Duch Svätý to berie vážne. A keď prichádza, tak niekedy veľmi bolestne obnažuje to, čo bolo v mojich vlastných očiach niečím zaslúženým pre Božiu lásku a Božie vďakyvzdanie.
A ten môj duchovný syn, ktorého som spomenul, sa začal modliť k Duchu Svätému, aby ho Duch Svätý usvedčil z hriechu. Takže na začiatku veľkého pôstu, aby spoznal svoje hriechy, aby mohol zo srdca za nich robiť pokánie. A keď začal volať k Duchu Svätému z celého srdca, po niekoľkých dňoch Duch Svätý mu začal odhaľovať/ukazovať jeho hriechy, ktoré predtým nevidel, alebo nepovažoval za hriech. Raz ráno, tak ako vždy sa vybral do práce, rýchlo vypil kávu, vzal tašku a kabát a vybehol z domu. A náhle pred výťahom sa zastavil stuhnutý, zacítil takú veľkú bolesť a utrpenie v srdci, že z toho mal slzy v očiach a nevedel, čo to znamená.
Ale nemohol doslova urobiť krok vpred. A takto tam stál niekoľko minút so stlačeným srdcom a slzami v očiach. A vtedy pochopil, vrátil sa domov. Jeho žena sa pozerá na neho, či si niečo zabudol doma? On hovorí: „Áno, zabudol som. Zabudol som ti povedať, že ťa veľmi milujem.“ Pritisol si ju k svojmu srdcu a začali obidvaja plakať naraz. Ona už niekoľko mesiacov mala vnútornú ľútosť voči nemu, že hoci sa snažil všelijakými spôsobmi jej prejavovať lásku, a predsa už niekoľko mesiacov jej nepovedal, že ju miluje. A to spôsobovalo úzkosť a nepokoj v jej srdci. A tam pri výťahu mu Duch Svätý ukázal stlačené a rozdrvené bolesťou srdce jeho ženy. Môžeš konať pokánie za hriechy až vtedy, kedy ti Duch Svätý ukáže ich ťažkosť.
Jednou zo stálych modlitebných praktík na duchovných cvičeniach pre manželov, ktoré robím, je manželská modlitba pred najsvätejšou sviatosťou v noci, kedy je kaplnka zamknutá a manželia ležia pred krížom a modlia sa pred Pánom Ježišom. Ležia z rukami roztiahnutými do kríža na zemi, držia sa za ruky a odprosujú za všetky hriechy proti manželskej láske. A raz tam bol muž mal asi okolo 60 rokov, taký zavalitý pán s bruškom, mal fúzy a hovorí tak: „Prosím vás otče, či ja sa musím takejto modlitby zúčastniť?“ Pýtam sa ho: „Prečo sa nechcete tej modlitby zúčastniť?“ On: „Lebo som veľmi dobrým manželom, my sa s manželkou nikdy nehádame, my si dobre rozumieme.
Myslím si, že ona tak naozaj vyhrala výhru v lotérii.“ Ja hovorím: „No vy viete, ak nemáte za čo robiť pokánie a ľutovať, tak spite túto noc sladko a spokojne.“ Zasmial sa, sympaticky potriasol fúzami a odišiel. Ale o niekoľko minút prišla jeho manželka, ktorá mala trochu iný názor na ich manželstvo. A opýtala sa: „Čo môžem urobiť, aby som donútila manžela k tejto modlitbe?“ Ja hovorím: „Vieš, že nič nemôžeš urobiť. Môžeš iba poprosiť Máriu, aby presvedčila tvojho muža, že je za čo odprosovať.“ Tam, kde naozaj Panna Mária získava srdcia, tam prichádza Duch Svätý. Ona pripravuje jeho príchod do tvojho srdca.
Tak sa tá žena začala veľmi modliť za svojho muža a stal sa zázrak. Manžel nechcel uraziť svoju manželku, hoci ako veľmi ju miloval. Ona na neho vyplakávala celý večer, aby sa s ňou pomodlil a nakoniec o 4 ráno sa pozbieral a išiel sa s ňou pomodliť do kaplnky. A keď prišli na radu, ľahli si do kríža pred najsvätejšou sviatosťou. Žena hneď zatvorila oči a začala sa modliť z celého srdca a on, ako mi neskôr povedal, mal jeden plán. Cez 20 minút sa chcel tak nejako uložiť na tej podlahe, aby sa dobre vyspal.
Myslel iba na jedno, aby nezačal chrápať. A to bol jeho plán. A tak, keď začal ukladať to svoje pekné telo na podlahe, hovorí: „Podlaha je studená, všetko ma bolí. Ako tu mám zaspať.“ Ale nakoniec sa mu nejako podarilo uložiť a vtedy sa stalo niečo nezvyčajné. Jeho srdce začalo veľmi silno biť. Začal sa potiť a raz mu bola zima a raz horúco. Vydesený si myslel, že má srdcový infarkt a začal potriasať rukou svoju ženu, ale ona bola už úplne v inom svete, nič necítila. A tak zrazu ako to začalo, tak to odrazu aj skončilo.
A v tom momente ktosi v jeho srdci, v jeho pamäti, začal mu premietať film z jeho manželstva. Ale film videný očami jeho ženy. A uvidel od začiatku v ich manželstve všetky situácie, v ktorých ublížil svojej žene. Ako škaredo o nej vtipkoval, pošpiňoval ju, ako zanedbával najjednoduchšie gestá nežnosti voči nej, ako jej nepomáhal v domácnosti pri deťoch, ako celé hodiny trávil čas pred televízorom a nechával ju samú.
Ako sa zaoberal svojimi vášňami a záujmami a už vôbec si nespomenul na to, že ona je doma a čaká na najmenej na SMS alebo telefón. A toto všetko Duch Svätý mu ukazoval v jeho srdci. A asi po 10 minútach sa toto všetko skončilo, vyskočil na nohy a odišiel do svojej izby. Zobral si pero a papier a začal zapisovať to všetko, čo videl. Ráno prišiel ku mne veľmi dojatý a vzrušený touto modlitbou, ukázal mi zošit A4 a na 2 listoch mal zapísané hrubé hriechy, ktorých sa dopustil voči svojej manželke.
Rozumiete, pred niekoľkými hodinami ten muž nemal za čo konať pokánie voči svojej žene. Iba niekoľko hodín neskôr po príchode Ducha Svätého 2 listy a 4 strany plné hriechov. Je to nezvyčajne dôležité to, o čom hovoríme, lebo ak nedovolíme Duchu Svätému, aby nám ukázal našu hriešnosť, budeme plní pýchy a odsudzovania/posudzovania druhého človeka.
Preto tá druhá etapa pokánia je modlitba volanie/vzývanie Ducha Svätého, aby mi ukázal moju hriešnosť. Lebo až keď vidím svoje hriechy v pravde, čiže vidím moje hriechy ako veľmi ublížili Bohu a očami Boha vidím svoje hriechy, a tiež vidím ako moje hriechy veľmi ublížili inému človeku a očami toho zraneného človeka vidím svoje hriechy, až vtedy môžem z celého srdca pohnúť s tým a začať robiť pokánie a ľútosť nad svojimi hriechmi. Ak nevidím závažnosť svojich hriechov, potom nemá zmysel robiť pokánie, pretože ja ani vôbec nemám potrebu robiť pokánie.
Svätí mystici hovoria o udalosti, ktorá sa blíži, ktorá bude nezvyčajnou skúsenosťou/zážitkom pre každého človeka na tomto svete. Túto udalosť rôzne nazývajú: apokalypsa svedomia, varovanie srdca, hodina Damasku. Ale všetky tie názvy hovoria o niečom iba jednom, o tom, že Pán Boh nám dá posledné varovanie – posledné pozvanie k obráteniu/navráteniu. Prorok Zachariáš hovorí o tej udalosti, že keď na celé ľudstvo bude vyliaty duch pobožnosti, vtedy sa ľudia budú pozerať na toho, ktorého prebili svojimi hriechmi a budú plakať tak, ako sa plače nad jedináčikom (Zach 11,10). Premýšľajte o tom, o čom hovorí prorok Zachariáš, o vyliatí ducha pobožnosti.
Opäť musíme zmeniť zmýšľanie, o ktorom sme hovorili na začiatku. Podľa nás aký je to pobožný človek? Podľa nás to je ten, kto má zložené ruky, tvári sa ako svätý na obrázku, pobožne si kľaká, pobožne stojí, pobožne si sadá. Ale to je naše ľudské zmýšľanie o pobožnosti. Pobožnosť podľa Boha to je také presvedčenie o svojej hriešnosti, že človek plače nad svojimi hriechmi. Že je otrasený svojou hriešnosťou a tým, ako veľmi ubližuje svojimi hriechmi Bohu a človeku. Podľa Boha je takýto človek zbožný. To je ten, ktorý má ducha pobožnosti.
A tá udalosť, ktorú Pán Boh pripravuje pre celý svet bude vyliatím ducha pobožnosti/zbožnosti na každého človeka na tejto planéte. V jednom momente každý z nás zažije už tu na zemi podrobný súd taký, ktorý zažije v čase smrti. Ten súd sa bude skladať z 3 Božích zjavení:
– Najprv každý vo svojom srdci zažije, že Pán Boh je/existuje. Že Boh je nekonečnou láskou a my sme jeho milovanými deťmi. To bude neskutočná skúsenosť božskej lásky pre nás. A budeme vidieť ako nás Ježiš miloval až na kríž. A zažijeme každým vláknom nášho srdca ako sme veľmi milovaní Bohom.
– A potom bude vyliaty duch zbožnosti. Všetci uvidíme svoje hriechy tak, ako na súde v čase našej smrti, keď budeme stáť pred Bohom. Uvedomíme si, ako veľmi sme sa vzdialili od neho, aj keď si o sebe myslíme, že sme veľmi náboženskí, lebo sa čo dennodenne modlíme. Uvidíme celé bludy a farizejstvo našej nábožnosti. Povediac to najjednoduchšie, uvidíme svoje hriechy očami Boha a človeka, ktorým sme ublížili našou hriešnosťou tak, ako na súde. A to bude šokujúce/otrasujúce. A dostaneme na výber. Duch Svätý zostúpi na nás, postaví nás pred pravdu a ukáže nám naše hriechy.
– A potom alebo prijmeme milosť obrátenia a budeme z celého srdca robiť pokánie za naše hriechy, alebo ako Farizeji ešte viac zatvrdíme svoje srdce pred pravdou o nás.
A tí, ktorí príjmu Ducha Svätého k skutočnému, pravdivému navráteniu/obráteniu z celého srdca, budú pripravení na veľké očisťovanie zeme, ktoré nastane. Svätí to nazývajú 3 dňami temnoty, kedy dôjde k mohutnej konfrontácii, stretnutiu medzi Bohom a Satanom. A po tých 3 dňoch temnoty nastane nová zem a nové nebo. A obyvateľmi tej novej zemi a nového neba budú tí, ktorí sa z celého srdca obnovili v Duchu Svätom.
A to sa nestane niekedy v budúcnosti, svätí mystici hovoria, že my budeme svedkami tejto udalosti, my to zažijeme, naše pokolenie. Takže by bolo dobré už teraz začať pokánie za hriechy a dovoliť Duchu Svätému, aby už teraz nám ukazoval pravdu o našej úbohosti. Lebo ako hovoria svätí mystici, tí ktorí majú zatvrdené/tvrdé srdcia, neprežijú túto udalosť. Jednoducho zomrú z hrôzy, keď uvidia pravdu o sebe.
Tu sa dotýkame mimoriadne delikátne citlivej oblasti nášho zmýšľania o sebe, pretože tak oko sme hovorili pred niekoľkými dňami, že je veľkým klamstvom, že mi postačí, že som dobrým človekom a tak pôjdem do neba. Tak isto je klamstvom to, že nepotrebujem spoveď, aby som bol na poriadku pred Bohom, lebo som dobrým človekom. Takým istým klamstvom je aj to, že keď nerobím pokánie za hriechy, tak budem s Bohom na večnosť. Ešte raz, musím vidieť svoje hriechy v pravde aby som z celého srdca začal za ne ľutovať a robiť pokánie. Takže podstatnou vecou je, aby som dovolil Duchu Svätému, aby ma presvedčil o mojich hriechoch.
Boh je svetlom, nie je v ňom žiadna tma. V nás je veľa tmy. Keď sa Boh približuje do nášho života a keď my sa približujeme k Bohu, on čoraz viac osvetľuje našu temnotu/tmu. A niekedy ľudia, ktorí sú neveriaci alebo ateisti, začínajú sa pozerať na nás veľmi kriticky, vymenúvajú nám všetky naše hriechy hovoriac: „Si taká svätá a takto hrešíš! alebo Si taká svätá a často bežíš do kostola a stále sa spovedáš? Čo zlého robíš, o čom ja neviem, že tak stále chodíš na spoveď?“ Čím je človek viac osvetľovaný cez Boha, tým viac vidí svoju hriešnosť. Čím si ďalej od Boha, tým menej vidíš svoje hriechy. Najďalej od Boha v reálnej forme zatratenia, to sú osoby, ktoré hovoria: „Ja sa nemám z čoho spovedať. Nikoho som neokradol, nikoho som nezabil. Som v poriadku.“
To je tak ako, keď máš izbu, v ktorej je totálny neporiadok. A stále si v tej izbe, v prítmí/v tme tej izby, lebo nezapínaš svetlo. Keď je taká tma, že nič nevidíš a zvykneš si až tak na tú tmu, že nevidíš neporiadok a všetko toto svinstvo, ktoré je v tvojej izbe. A pokiaľ nezapáliš svetlo, si presvedčený o tom, že je všetko v poriadku. Veď nie je až tak zle, veď dá sa žiť. A až keď zapáliš svetlo, uvidíš z hrôzou aký je tam neporiadok, aké je tam svinstvo a zľakneš sa, čo sa to tu deje!
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako je možné stretnúť sa s Bohom tvárou v tvár v hodine svojej smrti a vybrať si peklo a večné zatratenie? Ako je možné uvidieť najväčšiu nekonečnú lásku, ktorá ťa stvorila a povedať tejto láske NIE?! A predsa vieme, že toľko ľudí ide do večného zatratenia, Panna Mária o tom hovorí. Existuje peklo pre tých, ktorí už nechcú mať nič spoločné s Bohom. Ale ako je možné odmietnuť nekonečnú lásku, ktorá k tebe naťahuje svoje dlane cez celý tvoj život, aj keby si veľmi hrešil? A ako možné povedať takejto láske NIE! a odísť do najväčšej temnosti do pekla?
Boh je láskou ale je tiež pravdou. Vo svetle jeho pravdy nemôže ostať žiadne klamstvo. Ako sme hovorili, my žijeme v nestálom ospravedlňovaní klamstvami seba samých a sebaspravodlivosti. A keď vo chvíli súdu budeme stáť pred Pánom Bohom, uvidíme v Božej pravde všetky naše hriechy z celého života. Účinky a následky tých hriechov, ktoré ničia ďalšie pokolenia, o tom sme hovorili. A keď si netrénoval „čo týždennú, čo mesačnú svätú spoveď“, ak si každý deň neodprosoval z celého srdca za odpustenie svojich hriechov Boha, tak uvidenie tých všetkých hriechov, účinkov a následkov hriechov z celého tvojho života bude pre teba neznesiteľné. Pravda o tebe bude neznesiteľná od teba. A vrhneš sa do najväčšej temnoty, aby tvoja hriešnosť, ktorú si urobil počas života nebola osvetlená Božou pravdou.
Boh nikoho nezatracuje. Boh nikoho neodsudzuje do pekla. On je celý láska a milosrdenstvo. Je to človek, ktorý sa sám rozhoduje/vyberá si večné utrpene, zatratenie. Je to človek, ktorý sa sám rozhoduje o očisťovanie v očistci. Lebo vo svetle Božej pravdy nemôžeš žiť v klamstve o sebe.
Rozumiete, aké dôležité je pokánie a každodenné spytovanie svedomia, odprosovanie Boha z celého srdca za svoje hriechy? My týmto spôsobom sa pripravujeme k najdôležitejšej udalosti v našom živote, ktorá rozhodne o našej večnosti.
Keď už tu teraz na zemi žijeme pokánim za naše hriechy, ľutovaním z celého srdca za nich a dovolíme Duchu Svätému, aby osvetľoval naše svedomie, potom sa postavíme pred Boha a keď uvidíme našu hriešnosť, povieme Bohu: „Áno Bože, bol som taký, som taký. Odprosujem ťa za to z celého srdca. Áno, toto je pravda o mne. Áno Pane Bože, ľutujem z celého srdca.“ A toto ti dá spasenie.
Pri každej svätej spovedi si trénoval priznávanie si svojej pravdy o sebe? Trénoval si ľútosť nad hriechmi a túžil si ich vynahrádzať/odčiniť Bohu už tu na zemi? Takýmto spôsobom sa pripravujeme na Boží súd. Predstúpime pred pravdu o sebe v Božom svetle. Odprosujeme, robíme pokánie, ľutujeme a prosíme Boha o milosrdenstvo. A keď toto niekto nerobí počas celého svojho života, neznesie pravdu o sebe, keď bude stáť pred Bohom. Sám si vyberie najväčšiu temnotu, aby bol čo najďalej od Boha, ktorý je svetlom. Rozumiete, aké je to dôležité? A prečo Panna Mária volá na nás celý čas: „pokánie, pokánie, pokánie.“
Dominik Chmielewski SDB (14) –
Pokánie: štyri etapy pokánia
7. – 16. júl 2020