„Čo by povedal Ježiš na hygienickú liturgiu?
List rakúskeho farára Winfrieda Abela biskupovi: „Mám dojem, že dezinfikovaná ruka kňaza je dôležitejšia ako stav duše prijímateľa Eucharistie, a že u nedezinfikovaných rukách kňaza už pomaly ide o platnosť sviatostí!“
Viedeň, 20.2.2021 (kath.net)
Milý pán biskup!
Dnes som dostal mail „Predpisy pre duchovných a pracovníkov cirkvi, ako aj spolkov a združení pre boj proti koronavírusu“, ktorý ste vydali 17. júna ako „diecézny zákon“! Čisto právne by som mal otázku, akú právnu záväznosť má vôbec diecézny zákon? Čo sa stane s porušiteľmi zákona? Pamätám si, že zákon má zmysel, iba ak ho možno presadiť v núdzi aj hrozbou trestu. No, toto nie je právnická otázka? Úprimne – pri čítaní 14 stránok do najmenších podrobností upravujúcich liturgiu – ma zovrela taká hrôza, že sa z nej môžem oslobodiť iba napísaním tohto listu.
Už názov materiálu… vsugeruje, že je úlohou duchovného pastiera bojovať proti koronavírusu!!! Tu si diecéza pripisuje úlohu, ktorá je jednoznačne vecou štátu a zdravotníckych orgánov! Proti komu alebo čomu má vlastne Cirkev viesť boj?
https://vk.com/videos639175507?z=video639175507_456239030%2Fpl_639175507_-2
Sv. Pavol by to asi formuloval takto: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6,12). Evanjelista Lukáš opisuje, ako farizeji Ježiša obvinili, že si pred jedlom neumyl ruky (Lk 11,38 ff). Predpokladám, že poznáte odpoveď, ktorú Ježiš verným zákonu dal. Čo by ON povedal na diecézne hygienické úpravy liturgie?
Pred tromi dňami som sa v St. Pöltene náhodou stretol s emeritným biskupom Küngom. Porozprávali sme sa o cirkevných reakciách na krízu korony a zhodli sme sa, že tu sa niečo pokazilo a že korona odhalila hrozivý stav našej cirkvi – a síce fakt, že cirkev sa robí otrokom štátu a priority sa vymenili: Zdravie tela má absolútnu prednosť pred zdravím duše!
Ježišove slová „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné vám bude pridané“ sa tým vyhlasujú za prekonané. Nespomínam si na nejaký diecézny predpis, ktorý by detailne popísal kňazom a veriacim ako duchovne sláviť liturgiu a dôstojne pristupovať ku svätému prijímaniu! V nemeckej „katolíckej“ Fulde sa napr. slávenie Eucharistie (!!) cez fašiangy koná na tému „jasotu, a veselosti“ na blízkej hore, vo farskom kostole sa vynecháva úvodná modlitba aj čítanie a „evanjelium“ sa číta z detskej knihy rozprávok! Poznám kňazov aj u nás, ktorí sa nedržia predpísaných liturgických textov a formulujú vlastné kánony…!!! Už nehovoriac o výstrelkoch domácich simulácií omší, ktoré priniesla korona.
Plodom „koronovej liturgie“ sa mi zdá byť, že podľa názoru niektorých veriacich u nedezinfikovaných rukách kňaza už pomaly ide o platnosť sviatostí! Táto zrada nadobudla v týchto dňoch obrovské rozmery. Mám takmer dojem, že v očiach niektorých fanatikov hygieny sú dezinfikované ruky kňaza dôležitejšie, ako vnútorný postoj a stav duše prijímateľov Eucharistie?! Sú biskupi, ktorí sa zastávajú toho, aby ľudia žijúci v cudzoložstve, či v homosexuálnom partnerstve boli pripustení ku svätému prijímaniu. Ba aj pastoračný úrad sa vyslovuje za uznanie „iných životných foriem“. … No, beda, ak si kňaz pred slávením Eucharistie nedezinfikuje ruky! Beda, ak sa farnosť odváži chváliť a oslavovať Boha spevom a s radostným srdcom!
Včera mi zavolala 93-ročná pani z Domova sv. Jozefa a žalovala sa: „My starí, sme odpísaní! Od marca nijaká svätá omša, nijaké sväté prijímanie!“ Taliansky filozof a spisovateľ Giorgio Agamben nedávno napísal: „Nepomôžem si, ale musím spomenúť veľkú zodpovednosť tých, ktorí by mali úlohu bdieť nad dôstojnosťou ľudí, predovšetkým Cirkev. Tým, že sa urobila slúžkou vedy – ktorá sa už stala novým náboženstvom našej doby – popiera svoje zásadné princípy!!! Cirkev 21. storočia s pápežom, ktorý sa nazýva Františkom, zabudla, že sv. František objímal malomocných. Zabudla, že jedným zo skutkov milosrdenstva je navštevovať chorých … „
V hygienických predpisoch sa doslova píše: „Veriaci môže nezávisle od veku a choroby prijímať Eucharistiu a pomazanie chorých, ak o to prosia, nie sú pozitívni na koronu a nie sú v karanténe.“ Bolo mučeníctvo blahoslavených kňazov, ktorí sa dobrovoľne v Dachau starali o chorých na týfus a infikovali sa nezmyselné? Či nevedeli všetci misionári, ktorí išli v 19. storočí do Afriky, že in tam v priemere zostávajú iba tri roky života? Urobil sv. Alojz z Gonzagy hlúposť, keď sa staral o chorých na mor a na to aj zomrel?
… A horribile dictu: Ježiš bez rúška! Dýchal na ľudí, slepých potieral slinou, ba dotýkal sa malomocných bez toho, že sa by sa dezinfikoval! Ježiš bol také niečo ako „prorok bez odstupu“! On nedodržiaval nijaký odstup a nenariaďoval ani učeníkom odstup! On hľadal blízkosť, pretože mal čo dať – oveľa viac ako zdravie tela! A Cirkev? Čo robí Kristova Cirkev v dnešnej dobe….? Ak by autori predpisov navštívili zopár osamelých starkých v domove, tak by svoj čas strávili zmysluplnejšie a požehnanejšie ako formulovaním týchto sčasti smiešnych detailov. Či nemožno zodpovedne mysliacemu duchovnému pastierovi dovoliť viac priestoru? Vedeli ste, že v prvom štvrťroku zomrelo na celom svete 20 000 ľudí na koronu, zatiaľ čo v tom istom čase bolo usmrtených 9 miliónov detí v matkinom tele???
My, ktorí sa kŕčovito držíme pozemského života, nedoprajeme život prichádzajúcim ľudským bytostiam – a nestaráme sa ani o choré duše tých, ktoré nesú zodpovednosť za túto vraždu miliónov!!
Milý pán biskup, musel som to všetko dostať z mojej duše! Som taký smutný zo zlyhania Cirkvi, ktorá sa tak málo stará o to podstatné, ktoré jej bolo zverené jej Zakladateľom – a správa sa príliš blahovoľne k tým, od ktorých dúfa dostať potlesk.
Želám vám pre váš náročný úrad veľa odvahy a Duchom Svätým vedené rozhodnutia!