„Apelujeme preto na Vaše svedomia, slovenskí katolícki biskupi a pastieri a pýtame sa: Neznepokojuje Vás tento stav v lokálnej Cirkvi na Slovensku? Necítite povinnosť „hovoriť nahlas“, práve v našich časoch, aby nemuseli namiesto Vás „kričať kamene“?
Či ste azda zabudli brániť poklad viery (Depositum fidei) a Bohom zverené poslanie „aplikovať morálku do života Cirkvi a do spoločenstva veriacich“, ktoré sú tak prepotrebné aj v tejto epoche dejín spásy?
Chcel by som vám sprostredkovať dlhšiu verziu otvoreného listu o.z. Slovenskí katolíci otcom biskupom na Slovensku.
„Vážení členovia Konferencie biskupov Slovenska, my slovenskí katolíci sa znova obraciame na Vás, pretože si uvedomujeme hlbokú duchovnú a morálnu krízu ľudskej civilizácie, ktorá sa okrem reálnej politiky „aktuálne vládnucej garnitúry“ stále viac premieta aj do cirkevných štruktúr v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v spoločnosti.
Po takmer roku, odkedy nemôžeme slobodne a verejne participovať na slávení svätých omší v našich katolíckych chrámoch, sa opäť blížime k najväčšej liturgickej oslave roka – k vzkrieseniu nášho Pána Ježiša Krista, ktorá bude pravdepodobne zo strany svetskej moci aj tentoraz zakázaná“. Isteže, v prípade, že dostanú strach a že by sa slovenskí katolíci a kresťania začali búriť, tak to nejakým spôsobom čiastočne povolia.
„Zdá sa, že na základe neprimerane submisívneho postoja pastierov katolíckej Cirkvi, sa postupne zaradíme medzi najateistickejšie a najtotalitnejšie štáty (v žiadnom z našich bezprostredných susedných štátov totiž k takýmto tvrdým opatreniam nedošlo) z hľadiska rešpektovania slobody náboženstva“.
Tu sa má na mysli to, že v okolitých krajinách tvrdým opatreniam nedošlo. A preto vlastne členovia o. z., alebo teda správnej rady tohto združenia Slovenskí katolíci. Máme ako verní synovia a dcéry Cirkvi vážnu obavu o reálnu sakramentálnu službu Cirkvi, ktorej centrom je živý Kristus uprostred eucharistického spoločenstva veriacich, a nie tá virtuálna náhrada reálneho stretnutia v Eucharistii. Online náboženstvo, virtuálne náboženstvo, to nie je život s Bohom. Vrátim sa opäť k textu:
„Naďalej sa, žiaľ, ukazuje, že v tomto čase skúšky viery, sa vo Vašom neprimerane pasívnom postoji nič nemení a Váš „mlčiaci“ až „slabo počuteľný hlas pastierov“ zostane aj naďalej nie burcujúcim „hlasom Ducha“, ktorý hlása Slovo života a spásy vhod aj nevhod, ale iba neprirodzeným „hlasom online“. „
Tu si môžeme všetci veriaci, odbočím od toho textu, položiť otázku: Kam sa takýmto spôsobom dostaneme? Či toto je skutočne pastorácia, či toto je skutočne tento stav, ktorý tu pretrváva, či je to skutočne ten život viery? Treba si uvedomiť, že ako píšeme v liste, „Toto však nemôže nahradiť reálneho Krista a jeho milosť plynúcu z osobného stretnutia s Vykupiteľom a Spasiteľom človeka“.
Som zvedavý, kedy si kompetentní a zodpovední pred Bohom uvedomia túto skutočnosť a začnú skutočne bojovať za náboženskú slobodu? Pokračujem ďalej v čítaní listu:
„Vzhľadom na súčasnú tragickú situáciu dejín spásy na Slovensku, v ktorej totalitný protikresťanský antirodinný systém zameraný proti rodine a životu opäť rafinovane siaha na slobodu náboženstva a na Bohom darované právo na verejný kult a uctievanie, ktoré Božia Autorita v Dekalógu definovala ako „morálny imperatív“, už v tejto fáze nemôžeme viac mlčať. Naopak, sme oprávnene presvedčení, že zo strany našich pastierov sa nereaguje adekvátnym spôsobom podľa poslania, ktoré Vám zveril sám Ježiš Kristus“. Koniec citátu.
Neviem, čo všetko sa musí stať, keď už sami veriaci musia žiadať pastierov, aby sa postavili na čelo stáda a bránili katolícku vieru? Neviem, čo sa musí stať? Skutočne mám celý rok v duši pochybnosti, o tom, že čo je skutočným poslaním Cirkvi. Ideme ďalej, pokračujem v čítaní tej dlhej verzie, tejto výzvy, tohto apelu na svedomie.
„V čase, kedy treba skutočne vyznať katolícku vieru a viac sa báť Božej autority, ako „vierolomných cisárových služobníkov“, ktorí vedú slovenský národ do katastrofy a kolaborácie s globálnym satanským zlom, ktoré privedie národ a Slovensko k zániku, Vy, ako pastieri Božieho ľudu, sa nielenže mlčky prizeráte, ale zabúdate aj na slová Ježiša Krista, že „je s nami po všetky dni až do skončenia sveta“, ako aj na to, že keď „udrú pastiera“, vystrašené ovce sa rozpŕchnu. Vari už neplatí evanjeliové „že patríte Kristovi“, alebo vstúpila do vierouky a mravouky Cirkvi už nová teologická téza, že „človek patrí iba cisárovi a pandemickému strachu“ spôsobujúcemu kolaps rozumu a dôvery v Božiu prozreteľnosť?“ Koniec citátu.
Kam sme sa to drahí veriaci dostali za ten rok? A kam sa ešte dostaneme, ak tu naďalej bude pretrvávať submisívny postoj, rezignácie z jedného so základných ľudských práv? Bývalý pápež Ján Pavol II. ešte počas svojich akademických čias, ako Karol Wojtyla, ako profesor etiky, filozofickej etiky, napísal veľmi zaujímavé úvahy o svedomí. A z toho dôvodu v tom liste bolo napísané, v tej dlhej verzii aj toto. Citujem:
„Apelujeme preto na Vaše svedomia, slovenskí katolícki biskupi a pastieri a pýtame sa: Neznepokojuje Vás tento stav v lokálnej Cirkvi na Slovensku? Necítite povinnosť „hovoriť nahlas“, práve v našich časoch, aby nemuseli namiesto Vás „kričať kamene“? Či ste azda zabudli brániť poklad viery (Depositum fidei) a Bohom zverené poslanie „aplikovať morálku do života Cirkvi a do spoločenstva veriacich“, ktoré sú tak prepotrebné aj v tejto epoche dejín spásy? Alebo je toto „znamenie čias“ pre Vás, našich pastierov, len etapou, keď sa nemusíte príliš namáhať v ohlasovaní Božieho slova a kráčať po stopách, ktoré vyjadril Spasiteľ Ježiš Kristus slovami: Ja som cesta, pravda a život?“ Koniec citátu.
Po akej ceste? To si môžeme skutočne položiť otázku, kráčame my kresťania a po akej ceste kráčajú pastieri dnes? Po ceste pandemického strachu? Po ceste sklonených hláv? Pred totalitnou a fašistickou diktatúrou? Toto skutočne je naša budúcnosť? Pokračujem ďalej z pôvodnej dlhšej verzie. Citujem:
„Neuvedomujete si zlyhanie Vášho „pastierskeho poslania“ a vernosti tomu, čo Cirkev hlásala po celé stáročia o sakramentálnom živote Cirkvi, o nemeniteľných morálnych princípoch, ktoré pramenia v transcendentnej autorite samotného Autora večného zákona lex aeterna, lex naturalis a Dekalógu? Vari sú slovenskí veriaci a ťažko pracujúci ľudia dobrí len kvôli finančnej podpore cirkevných aktivít, pričom sa súčasné zanedbávanie pastoračnej starostlivosti prameniace v rezignácii zápasu medzi dobrom a zlom, sa už považuje za normálny stav? Keďže okrem slávenia neverejných sv. omší a obmedzeného vysluhovania sviatostí, sú Božie chrámy poslušne zamknuté zo strachu z vierolomného cisára a slovenskí veriaci sú vykázaní na „perifériu záujmu pastierov“, do privátneho priestoru prežívania vzťahu s Bohom, tak Vás pastierov verejne vyzývame Vás k zápasu za Boha a za národ.“ Koniec citátu.
Drahí veriaci, uvedomujete si po týchto slovách, kam sme sa to dostali? A to isté sa môžeme opýtať aj našich pastierov, biskupov a kňazov. Už vidíte, kam sme sa dostali? A kam smerujeme naďalej, keď budete mlčať? Nemáte ani rodiny, ani deti. Nie ste ohrození sociálno-ekonomickými postihmi straty práce! A napriek tomu mlčíte! Tu mnohí iní vyjadrili svoju vieru spôsobom, kedy vydali svedectvo živému Kristovi, a prišli o svoje zamestnanie. A ohrozili tým slovenské rodiny. Títo otcovia a matky. Tak dokedy chcete mlčať? Pokračujem ďalej v citovaní dlhej verzie tej výzvy:
„Žiaľ jediné, čo od pastierov počuť sú virtuálne výzvy k modlitbe, pôstu a charite, ba v poslednom čase aj k tomu, aby sa veriaci formálne prihlásili k viere pri sčítaní obyvateľstva a nehanbili sa za Krista. Tým sa však len podporuje „náboženský folklór cirkevných a štátnych štatistík“, ktorý nemá skoro nič spoločné so skutočnou vierou v Boha. My, úprimne veriaci katolíci, sa nehanbíme za Krista, no oprávnene chceme vidieť, že aj naši pastieri a Cirkev nie sú len humanistickou a charitatívnou inštitúciou, kde dominuje štatistika o počte veriacich, ktorá je základom finančných príspevkov od štátu. Keďže sú mnohí ľudia na Slovensku už dnes chudobní, ba dokonca pod hranicou chudoby a je ohrozená ich existencia a mnohí sú bez práce a majú čo robiť, aby uživili svoje rodiny. Žiadame Vás, aby ste ako pastieri prestali mlčať, aby ste pozdvihli svoj hlas „v duchu princípov sociálneho učenia Cirkvi“ a postavili sa tak reálne na stranu ochrany viery, života a rodiny na Slovensku.“ Koniec citátu.
S tým súvisí vlastne otázka, kto skutočne dnes z rôznych inštitúcií pomáha chudobným rodinám kresťanským a katolíckym rodinám na Slovensku? Sú to zase iba tí, ktorých nazývajú ostatní, že sú fašisti? Stačí robiť zbierky na pomoc v Afrike a prehliadať tých chudobných a hladujúcich u nás priamo na Slovensku? To je aká charita? To je ten dvojaký meter dneška? To je tá dvojaká farizejská morálka? Alebo sú dôležitejšie skutočne tie štatistiky, kde je číslo, koľko je ešte veriacich, aby bol príspevok zo strany štátu, čiže zase z peňazí daňových poplatníkov čo najväčší? Pokračujem ďalej a citujem:
„Morálne závažná vec, ktorá nás katolíkov prekvapuje, je paradoxne Vaše pohoršujúce angažovanie sa za vakcináciu proti chorobe Covid-19 vakcínami, ktoré v skutočnosti vakcínami nie sú, ktoré sú morálne kompromitované zločinom vrážd desiatok zavraždených nenarodených detí, čím vlastne nepriamo vyzývate veriacich k priamej podpore neľudskej a obludnej farmaceutickej štruktúre, ktorú vytvorili vedci odtrhnutí od biblického imperatívu Nezabiješ! Namiesto verejného apelu na štátne inštitúcie, na biomedicínske a farmaceutické autority, aby poskytli slovenským občanom eticky nezávadné a reálne bezpečné vakcíny, paradoxne vyzývate takto k podpore evidentného mravného zla, ktoré odporuje Božiemu zjaveniu ako aj tradícii ktorá je obsiahnutá v Magisterium ordinarium vo forme pápežských encyklík Veritatis splendor a Evangelium vitae.“ Koniec citátu.
Tomuto som sa už mnohokrát, drahí veriaci vyjadril. A je zbytočné to opakovať. Ale tu do očí bije to, ako niektorí reprezentanti Katolíckej cirkvi otáčajú mravné princípy a vytvárajú primitívnu situačnú etiku, kde už univerzálne etické princípy odvodené od lex aeterna odvodené od lex naturalis, od Dekalógu neplatia. Oni posunuli ten referenčný bod už úplne niekde inde. Ak ide o morálne rozlišovanie, či je niečo dobré, alebo zlé. Pokračujem ďalej v citácii:
„Neopatrne a nekriticky nabádate veriacich, aby sa nechali očkovať vakcínami ktoré často v skutočnosti nie sú vakcínami, a ktorých bezpečnosť vedecky spochybnili mnohé svetovo uznávané vedecké autority v oblasti biomedicínskych vied. Niektorí pastieri sa dokonca osobne angažujú v tejto marketingovej propagande aj napriek tomu, že ich skutočným poslaním je ohlasovanie Božieho slova, ktoré hovorí, že jedinou nádejou je živý vzkriesený Kristus, ktorý je Redemptor hominis, čiže Spasiteľom človeka, jeho Vykupiteľom a nie vakcína, ako niektorí pastieri tvrdia v ideologickej kampane. Pokračujete v tom napriek faktom, že tisíce ľudí po celom svete a to je v oficiálnych zdravotníckych štátnych štatistikách, ale aj na Slovensku umiera či už v krátkom časovom horizonte, alebo bezprostredne po vakcinácii. Čo kompromituje Cirkev a jej veriacich v očiach laickej, aj odbornej verejnosti?“ Koniec citátu.
Drahí slovenskí veriaci, je skutočne katastrofou, keď sa reprezentanti Katolíckej cirkvi prepožičajú marketingovej propagande, v prospech farmaceutických koncernov, aby predali čo najviac takýchto nebezpečných vakcín. Sú tisíce vedcov a lekárov, špecialistov, virológov, ktorí vo forme vedeckých článkov v karentovaných a špičkových vedeckých časopisoch varujú pred týmito krokmi. Mnohí z nich sú nositeľmi Nobelovej ceny za medicínu. Ale na Slovensku sa všetko ignoruje a počúvajú naši pastieri iba tých, ktorí nekriticky, za peniaze farmaceutických koncernov propagujú túto vakcináciu proti Kovid 19. Ja už nemôžem jednoducho mlčať! Hovorím o tom už roky, píšem o tom už roky, ale toto už je do neba volajúci škandál. Budem pokračovať ďalej. Citujem:
„Preto sa oprávnene a už verejne podľa evanjeliových pravidiel pýtame, kde je vaše mravné svedomie pastierov vyzývať veriacich minimálne „materiálne vzdialenej pasívnej spolupráci“ na zlom skutku „vraždy nenarodených detí“ obetovaných na oltár neľudskej vedy? Je podľa Vás správne vyzývať k nemorálnej spolupráci a podpore „štruktúr zla“ farmaceutického priemyslu a jeho obchodu s vraždami nenarodených a s ich telami a so zlom, ktoré je pokrytecky ukryté pred očami jednoduchých veriacich? Vari pre záujmy globálnych záujmových skupín musia dennodenne zomierať ľudia len preto, aby sa naplnil „satanský vakcinačný plán“, lebo je to vraj pre „dobro všetkých“? Lebo je to vraj nádej? Kde sa vytratila z postoja našich pastierov vedecká racionalita, hľadajúca „objektívnu pravdu“, a múdra opatrná rozvážnosť, pripomínajúca starú zásadu „in dubio pro Deo“? (v pochybnosti byť za Boha). Aj v zložitých bioetických a biomedicínskych otázkach, ktoré v skutočnosti majú paradigmatický význam aj z hľadiska dejín spásy aj z hľadiska zachovania genetického patrimónia našich predkov? Aj v kontexte teológie stvorenia.“ Koniec citátu.
Drahí veriaci na Slovensku, otvorte už oči! Aj vy, otcovia biskupi, aj vy kňazi! Lebo raz príde súd, kde nebude žiadny vplyv, kde nebude žiadny vplyv služobníkov farmaceutického priemyslu, ktorí ovplyvňujú svojimi „radami“ našich cirkevných predstaviteľov. Nebude žiadna protekcia, žiadne ospravedlnenie. Pokračujem ďalej.
„Vakcinácia napriek evidentnému kontinuálnemu posunu referenčného bodu teologicko-etického rozlišovania a hodnotenia v oblasti bioetiky predsa nie je dogmou Katolíckej cirkvi! Ba práve naopak, Cirkev, ktorá bola nositeľkou a hlásateľkou morálnych a bioetických princípov ako primum non nocere, principium totalitatis, alebo biomedicínskej zásady salus egrotis suprema lex est, alebo princípium duplicis efectu má v dnešnej dobe postupovať táto Cirkev v duchu klasickej zásady hominum causa omne ius constitutum est, preto, že v dnešnej dobe je situácia tak zložitá a tak nebezpečná, že treba opätovne pripomenúť starú personalistickú zásadu non omne quod licet honestum est, jednoducho nie všetko, čo je zákonom dovolené je dobré, je počestné.“ Koniec citátu.
Drahí slovenskí veriaci, v podstate ide o to, nie tu vysypať všetky tie zásady a princípy, ktorými sa riadi katolícka bioetika, alebo morálna teológia v oblasti rešpektovania života. Ale tu ide o to, aby sa našim pastierom skutočne už konečne otvorili oči. Aj slovenským veriacim. Tu je potrebné svetlo pravdy. Tieto princípy platia aj naďalej. Veď predsa človek je ten, ktorý je príčinou toho, že je tu nejaké právo, ktoré chráni ľudskú prirodzenosť, ktoré chráni ľudskú dôstojnosť. To je to hominum causa omne ius constitutum est. Právo je tu na to, aby chránilo ľudskú dôstojnosť a ľudskú prirodzenosť pred totalitnými a záujmovými zákrokmi do ľudskej prirodzenosti v rovine genetiky. Tu tí, ktorí vedia, nesmú mlčať. Pokračujem ďalej.
„Keďže namiesto toho, aby ste vyzvali kompetentných, mám sa na mysli štátne orgány, aby zastavili očkovanie týmito vakcínami ako je napríklad Astra Zeneca, to je ináč tiež zaujímavý názov, ktorý má veľmi vážny okultný význam, ako to urobili vlády mnohých krajín vo svete. A namiesto toho, aby sa prestalo očkovať biomedicínsky kontroverznými vakcínami, tak dokonca aj vy, otcovia biskupi ticho súhlasíte s tým, že sme naďalej „pokusným laboratóriom EÚ“ a zo slovenských občanov sa stali pokusné zvieratá. Akoby už neplatilo biblické že „ľudské telo je chrámom Ducha Svätého“, ale ako keby platila nová dogma, že ľudské telo je „utilitárnym prostriedkom“ na biomedicínske manipulácie a neľudské pokusy na ľuďoch. A preto ľudia už nemajú samostatne kriticky myslieť, ale iba mlčky poslúchať. V poslednom čase nás doslova „ohúrila“ ochota katolíckych kňazov, sprevádzať starých ľudí na očkovanie hoci z vedeckého hľadiska spoľahlivo nevieme, že či to nie je pre nich „poukaz k odchodu na večnosť“.“ Koniec citátu.
Uvedomujem si, že sú to ostré slová, ale štatistiky zo zahraničia jednoducho neklamú. Ľudia, ktorí sú ťažko chorí, majú viacero diagnóz, jednoducho sú oveľa náchylnejší na systémový kolaps organizmu. To je starý biomedicínsky fakt! Kedysi v rámci vakcinačnej politiky platilo pravidlo, že chorí ľudia, z mnohými ochoreniami a starí ľudia sa jednoducho neočkujú. Stačí nazrieť do starých biomedicínskych dokumentov a vedeckých publikácií a učebníc. A dnes? Pravý opak toho, čo sa hlásalo celé desaťročia. To fakt nikomu nevadí? Alebo budeme naďalej klásť pred oči slovenskej verejnosti v rámci tejto propagandy staré tvrdenie že úmrtie, alebo nejaký systémový kolaps, alebo vážne alergické reakcie sú extrémne zriedkavé? A že to nemá kauzálnu súvislosť s očkovaním? Dokedy chcete tieto rozprávky predkladať aj slovenským veriacim? Dokedy nezostanú prázdne kostoly? Pretože všetci už odídu na večnosť?
Pokračujem ďalej:
„Na jednej strane sledujeme Vašu submisívnu pasivitu v zápase o otvorenie chrámov a za verejné slávenie sv. omší, alebo za slobodu náboženstva a na druhej strane vidíme Vaše aktívne angažovanie za masovú vakcináciu. Pre ochranu života a zdravia je dôležitá pravda o experimentálnych vakcínach, ako aj pravda o Božom dare slobody pre zodpovedné rozhodovanie každého človeka, aby sa mohol sám slobodne rozhodnúť. Učte teda ľudí viacej „hľadieť hore“, teda tam, kde je možné uzrieť a nájsť Stvoriteľa, Spasiteľa a Tešiteľa v každej situácii, ktorú prináša život. Nie je to vakcína ktorú budú povinní opakovať po troch, šiestich mesiacoch, alebo po roku povinne všetci občania tohto štátu, ale Boj je ten, kto transcenduje vesmír, zem a históriu.
Žiadame Vás, aby ste nemlčali, ale postavili sa na čelo stáda veriacich, ktorí Vám boli zverení, aby ste bránili pravdu, slobodu a práva kresťanov, lebo bez pravdy niet slobody a bez slobody niet opravdivého dôstojného života, ale len smerovanie k satanskej diktatúre ktorá prináša otroctvo. Vráťme sa spoločne, s obnovenou horlivosťou a živou vierou do apoštolských čias a k pravde, ktorou je Kristus a potom Pán Boh zasiahne a zachráni svoj ľud. Koniec listu.“
Považoval som si drahí veriaci za povinnosť prečítať vám, možno aj z nejakým príliš emocionálnym komentárom tú dlhšiu verziu. Ale rešpektoval som rozhodnutie iných, aby sa zverejnila tá kratšia verzia. Ale týmto nechcem vás veriacich nejakým spôsobom viesť k tomu, aby ste sa pre niečo rozhodli alebo niečo rozhodli v súvislosti s týmto vakcinačným programom. Každý z vás dostal od Boha dar slobody, dar rozumu. A každý z vás je mravne povinný hľadať pravdu o tom, čo dnes prežívame. A podľa tejto pravdy, ak ju prijmete žiť a zariadiť svoj život.
Dúfam, že tá Veľká Noc nebude taká, ako tá pred rokom. Ale bez vás, kresťanov, bez tej duchovnej morálnej sily, bez lásky k pravde, žiaľ skončíme tak, ako pred rokom.
Je zbytočné skladať nádeje do produktov farmaceutického biznisu. Je zbytočné vkladať nádeje do politikov, ktorí sú vierolomnými služobníkmi satana. To sa ukazuje každý Boží deň. Ale je pravdou, že jedinou nádejou je Boh. Problém sa mi zdá, že väzí v tom, že my už Bohu neveríme. Že sme ho už dávno nechali v šuflíku. Že sa bojíme pozdvihnúť oči k Bohu. Že sa bojíme zložiť náš ľudský osud do Božích rúk. Že sa bojíme už prejaviť, ako kresťania katolíci. Zostáva len veriť, že sa slovenskí kresťania prebudia, aj s kňazmi aj s biskupmi. Požehnaný deň.
Pripravil A. Čulen