Kibeho je relatívne malé mesto (asi 20.000 obyvateľov) v africkom štáte, bývalej belgickej kolónii, Ruanda.
V posledných desaťročiach sa ono stalo stredom svetovej pozornosti pre dve príčiny: jedna veľmi tragická, súvisiaca s hroznou genocídnou katastrofou, ktorá postihla túto časť Afriky v roku 1994-95; druhou bola duchovne povznášajúca udalosť, ktorá sa tu odohrala v rokoch 1981-1982. A tejto druhej udalosti sú venované nasledujúce riadky.
V meste Kibeho mala rehoľná komunita Dcér Panny Márie dievčenskú vyššiu strednú školu s internátom – College (dnes nesie meno: Groupe Scolaire Mere du Verbe). Školu navštevovali nielen miestne žiačky, ale aj dievčence zo vzdialenejších obcí. Niekoľko týždňov po začiatku školského roka 1981/82 študentka Alfonzína Mumureke sa zdôverila sestričkám-učiteľkám a niektorým svojim spolužiačkam, že mala videnie: zjavila sa jej postava mladej ženy, ktorá sa predstavila ako Matka Slova (“Nyina wa Jambo”). Spočiatku jej neverili, dokonca ju upodozrievali, že si celú príhodu vymyslela, aby upútala na seba pozornosť.
Toto prvé zjavenie sa odohralo 28. novembra 1981. V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa na celú záležitosť už takmer zabudlo. V polovici januára 1982 prišla však so zvesťou o zjavení ďalšia študentka Natália Mukamazimpaka, ktorá mala videnie Panny Márie 12. januára 1982.
Svedectvo týchto dvoch vizionáriek bolo doplnené svedectvom tretej svedkyne Marie Claire Mukangango, ktorej sa Panna Mária zjavila v marci 1982. Jej správa o zjavení bola o to pozoruhodnejšia a závažnejšie, že Marie Claire patrila do skupiny dievčat a učiteliek, ktoré najviac pochybovali o pravdivosti zjavení a pokladali ich za “výmysly a rozprávky”.
Zjavenia sa opakovali niekoľkokrát a zvesti o nich začali prenikať do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Ako vyplýva z oficiálnej správy o zjaveniach, Alfonzína mala videnia od novembra 1981 do novembra 1989, Natália od januára 1982 do decembra 1983 a Marie Claire od marca do septembra 1982.
V odkazoch, ktoré Panna Mária dievčencom pri zjaveniach odovzdala, sa opakuje výzva k pokániu a zdôrazňuje sa spásonosná hodnota utrpenia. Niekoľkokrát sa v nich opakuje téma obrátenia. Panna Mária nabádala vizionárky, aby upozornili a vyzvali hriešny svet k pokániu a zmene spôsobu života, kým je ešte čas! S viditeľným výrazom žiaľu na tvári im hovorila: “Svet sa správa veľmi zle a kráča cestou vlastnej záhuby. Takáto cesta vedie do priepasti. Svet, ktorý sa stavia proti Bohu a pácha hriechy, nemôže nájsť ani pokoj, ani spokojnosť. “
Inokedy zas Panna Mária vyzývala vizionárky, aby sa pravidelne, vrúcne a každodenne modlievali ruženec a rozjímali nad jeho tajomstvami, pretože to je modlitba veľmi milá nielen jej, ale aj jej Synovi. Zvlášť im odporúčala modliť sa – hlavne v utorok a piatok – ruženec venovaný jej siedmim bolestiam. Táto forma ruženca má sedem tajomstiev a každé pozostáva zo siedmich recitácií modlitby “Zdravas´ Mária”. Jednotlivé tajomstvá pripomínajú sedem bolestí Panny Márie, ako sú ony zaznamenané v evanjeliách: 1. Simeonovo proroctvo (Lk 2:25-35.), 2. Útek do Egypta (Mt 2:13-15), 3. Hľadanie strateného 12-ročného Ježiša v Jeruzaleme (Lk 2: 41-50), 4. Stretnutie so Synom na jeho ceste na Kalváriu (Lk 23: 27-29), 5. Bolesť pod krížom zomierajúceho Syna (Jn 19: 25-30), 6. Matka v náručí s mŕtvym telom ukrižovaného Syna (Žalm 130); 7. Uloženie mŕtveho Syna do hrobu (Lk 23: 50-56).
Zvlášť pamätné bolo zjavenie dňa 15. augusta (na sviatok Nanebovzatia Panny Márie) v roku 1982, keď Panna Mária ukázala trom vizionárkam apokalyptický obraz strašného pustošenia s potokmi krvi a zohavenými mŕtvolami, s implicitným varovaním, že toto čaká svet, ak sa ľudstvo neodvráti od hriešnych zvykov a návykov. O 12 rokov neskoršie sa toto hrozné videnie stalo skutkom. V štáte Ruanda došlo ku krvavému konfliktu medzi kmeňom Hutu a menšinovým kmeňom Tutsi, ktorý si vyžiadal vyše 800.000 obetí, väčšinou z kmeňa Tutsi. Tragédia zastihla aj mestečko Kibeho, kde v apríli 1995 bolo zavraždených vyše tisíc utečencov.
Cirkevné autority sa spočiatku stavali k správam o zjaveniach zdržanlivo, ale keď sa chýry o udalostiach množili a tisíce zvedavcov i zástupy pútnikov začali prichádzať do Kibeho, miestny biskup ustanovil dve komisie – lekársku a teologickú – aby vec odborne vyšetrili a posúdili. Komisie začali skúmať zjavenia v apríli 1982. Vypočúvali nielen vizionárky, ale aj desiatky iných svedkov z radov kléru i laikov. Na základe ich vyšetrovania biskup diecézy Gikongoro, Mons. Augustin Misago, dňa 15. augusta 1988 dal súhlas k verejnej úcte.
Svätý pápež Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej ceste v Afrike v septembri 1990 zavítal aj do Ruandy. V homílii adresovanej veriacim tejto nešťastnej krajiny sa dotkol aj udalostí v Kibeho. Výzvou a povzbudením pripomínal veriacim, aby zotrvávali v úcte Panny Márie, ktorá je „jednoduchou ale istou a účinnou cestou“ k jej Synovi. Nabádal ich, aby spolu s ním ju žiadali ako Matku milosrdenstva, aby vyprosila zmierenie a odstránila všetky prekážky politického a etnického spolunažívania.
Dňa 29. júna 2001 biskup Misago vydal ďalšie vyhlásenie, v ktorom oznamoval radostnú zvesť všetkým národom Afriky o rozhodnutí, že Svätá Stolica uznala a potvrdila mariánske zjavenia v Kibeho ako autentické a hodnoverné verejnej úcty.
Vo vyhlásení sa hovorí: „Potvrdzuje sa, že Matka Božia sa zjavila v Kibeho dňa 28. novembra 1981 a v nasledujúcich mesiacoch. Je viac solídne odložených dôkazov veriť, že sa tak stalo, ako tvrdení, ktoré by to popierali. Z dôvodu opatrnosti sa však pokladajú za autentické iba zjavenia troch vizionárok, menovite: Alfonzíny Mumureke, Natálie Mukamazimpaka a Marie Claire Mukangano. Týmto osobám sa Panna Mária zjavila pod menom “Nynia wa Jambo,” t.j. “Matka Slova”, a vysvetlila im, že tento názov je synonymný s titulom “Umubyeyi w’Imana,” t.j. “Matka Božia”.
Zjavenia Panny Márie v Kibeho majú dve prvenstvá:
1. je to prvé autentické zjavenie v Afrike,
2. je to prvé oficiálne uznané mariánske zjavenie v 21. storočí, ktoré sa takto zaraďuje k hŕstke takých významných pútnických miest ako Lurdy (Francúzsko), Fatima (Portugalsko), Guadaloupe (Mexiko), Knock (Írsko)…
V svojich príhovoroch vizionárkam Panna Mária vyslovila medzi iným aj želanie, aby sa v Kibeho postavila kaplnka pripomínajúca jej zjavenia.
So stavbou chrámu zasväteného Sedembolestnej Panny Márie sa začalo hneď po tom, čo biskup dal súhlas k verejnej úcte. Základný kameň bol položený 28. novembra 1992 a chrám bol posvätený v roku 1995. Od roku 2003 spravovanie chrámu a s tým spojenú duchovnú službu vedú otcovia pallotíni (Societas Apostolatus Catholici – SAC, Spoločnosť Katolíckeho apoštolátu).
Aké boli ďalšie životné osudy protagonistiek týchto zjavení? Ich mladosť a prvé roky dospelosti boli kruto poznačené krvavou tragédiou rokov, ktorá postihla krajinu v rokoch 1994-95.
Vizionárka Marie Clare Mukangango (1961-1994) po vyškolení pôsobila ako učiteľka v Kibeho. Ona a jej manžel sa stali nešťastnými obeťami bratovražedného konfliktu.
Natália Mukamazimpaka (1964 – ) unikla smrti útekom do Konga a odtiaľ do Keni. V roku 1997 sa vrátila do Kibeho, kde sa zapojila do bežných prác okolo mariánskej svätyni. Venuje sa hlavne pútnikom, sprevádza ich a vysvetľuje im históriu miesta, odkaz zjavení a pomáha im materiálne i duchovne.
Alfonzína Mumureke (1965 – ) po skončení stredoškolských štúdií pracovala ako sekretárka Diecézneho strediska katolíckych škôl v meste Butare (južná Ruanda). V roku 1994, aby si zachránila život, odišla do Konga a odtiaľ do Pobrežia slonoviny (Côte d’Ivoire). Tu sa zoznámila s francúzskym misionárom Raymondom Halterom, ktorý sa stal jej duchovným radcom. Na jeho podnet začala študovať teológiu. Po dosiahnutí bakalarátu teológie vstúpila do rehole klarisiek v meste Abijan. Rehoľné sľuby zložila v roku 2003. V súčasnosti žije v kláštore klarisiek v Ríme.
Kibeho je dnes najznámejším mariánskym pútnickým miestom v Afrike. Veľkolepý chrám má oficiálny názov Svätyňa Sedembolestnej Bohorodičky. Sviatok Panny Marie z Kibeho (Notre Dame de Kibeho) sa pripomína v liturgickom kalendári dňa 28. novembra, na výročie prvého zjavenia Alfonzíne Mumureke v roku 1981. Svätyňa je aj stredisko mariánskej úcty na africkom kontinente a šíriteľom modlitby ruženca Sedembolestnej Panny Márie.
Je povzbudzujúce, že Sedembolestná Panna Mária, ktorá je patrónkou Slovenska a má svoju svätyňu v Šaštíne, sa v tej istej podobe zjavila aj v Afrike a že aj strádajúce a trpiace národy Afriky sa dnes môžu obracať k nej podobne ako my: O Mária bolestivá, naša ochrana…
František Vnuk
P. S. Ako dodatok k tomuto krátkemu príspevku uvádza sa tu cirkevne schválená forma ruženca k siedmim bolestiam Panny Márie.
Sedembolestný ruženec:
Verím Boha, Sláva, Otče náš, 3x Zdravas Mária a pri mene Ježiš sa pridá:
• ktorý nech rozmnožuje v nás úctu k Sedembolestnej Matke,
• ktorý nech posilňuje našu dôveru k Sedembolestnej Matke,
• ktorý nech rozplameňuje našu lásku k Sedembolestnej Matke.
Tajomstvá:
1. ktorého utrpenie ti Simeon predpovedal.
2. s ktorým si do Egypta utekala.
3. ktorého si s bolesťou tri dni hľadala.
4. s ktorým si sa stretla na jeho krížovej ceste
5. ktorého si videla na kríži umierať.
6. ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí.
7. ktorého si s bolesťou do hrobu položila.
Každé tajomstvo pozostáva z modlitby Otče náš…, 7x Zdravas…, Sláva…
Tu sa odporúča sa vsunúť krátku invokáciu z básnickej skladby “Stabat Mater dolorosa”:
Svätá Matka Krista rany,
ktorými bol doráňaný,
hlboko mi v srdce vtlač.
Po poslednom tajomstve nasleduje 3x Zdravas Mária… a pri mene Ježiš sa pridá, …ktorého si s bolesťou oplakávala.
Záverečná modlitba:
Prosíme ťa, Božský Spasiteľ, dožič nám, aby sme sa stali účastnými zásluh tvojho utrpenia, keď úctivo rozjímame o mukách a bolestiach tvojej panenskej Matky, ktoré prebodli jej nevinnú dušu, ako jej to predpovedal svätý starec Simeon. Amen.
Prosba o podporu činností AZN
Bankové spojenie
IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056