Práve na Božie narodenie zverejnil arcibiskup Vigano tri krátke listy a rozhovory, áno, rovno tri.
Jeden z nich som už na Štedrý deň zverejnil, a teraz mám pre vás úryvky z jeho najnovšieho rozhovoru s Maike Hicksonovou, v ktorom hovorí to, čo ja tu tvrdím už od samého začiatku tohto kanálu, a to, že nás František pripravuje na príchod kráľovstva človeka neprávosti – Antikrista.
Vigano to povedal oveľa uhladenejším spôsobom, než by som to ja niekedy dokázal, čo sa dalo čakať, pretože ja som len nadmerne kvalifikovaný jutúber, a Vigano je nástupca apoštolov.
To, čo tu Vigano hovorí, dokonale vystihuje Betlehem vo Vatikáne, o ktorom som tu už nespočetne veľa krát hovoril, ale došlo k odhaleniu nových skutočností.
Hoci sám František povedal, že sa mu Betlehem vo Vatikáne nepáči, a návštevníkom odporúčal, aby sa mu radšej vyhli, zatiaľ ho odtiaľ nikto neodstránil, a teraz si ktosi všimol, že na Božie narodenie chýbal v Betleheme malý Ježiško. Dúfam, že sa to po tomto videu zmení. Lenže to znamená, že Ježiš v tom vatikánskom Betleheme ako z nočnej mory nie je ničím zastúpený.
A rozhodne mi to do toho zapadá, a rozhodne mi do toho zapadá to, čo povedal František, že sa mu nepáči, a je toho názoru, aby si ľudia vo Vatikáne radšej prehliadli čosi iné, ale stále schvaľuje, aby bol vystavený na očiach, keď ho môže veľmi ľahko a bez námahy odstrániť vydaním jediného rozkazu, nič viac k tomu nie je potreba.
Viganove slová sú v tomto poučné a spájajú jednotlivé súvislosti dokopy, ale ako budeme pokračovať ďalej, tak majte stále na zreteli poučné slová kardinála Roberta Saraha o tom, že úlohou Cirkvi nie je vyriešiť všetky sociálne problémy sveta, ale musí sa neúnavne opakovane kajať a veriť v evanjelium.
Nebudem čítať celý rozhovor s arcibiskupom Viganom, pretože ako pre mňa, tak aj pre vás by to bolo únavné, a rozhovory sa na takéto čítanie nehodia, takže sa namiesto toho radšej zameriam len na časť rozhovoru. Odkaz na celý rozhovor nájdete v poznámkach na return to tradition.org Ako vždy vám odporúčam si ho prečítať.
Pasáž na ktorú sa zameriam vám pomôže pochopiť spojitosť medzi pačamamou, amazonskou synodou, stavom, v akom sa svet dnes nachádza, a Betlehemom ako z hororu vo Vatikáne.
Citujem Vigana: „Znesvätenie vatikánskej baziliky počas záverečného ceremoniálu Amazonskej synody zamorilo hlavný pápežský oltár, keďže naň bola umiestnená misa zasvätená diabolskému kultu pačamamy.
Zastávam názor, že toto, ako aj ďalšie podobné znesvätenia kostolov a oltárov v určitom ohľade znova a znova vyzývajú k ďalším podobným činom, ktoré sa v minulosti udiali, a umožňujú nám pochopiť ich pravú podstatu.
Mám na mysli všetky obdobia, keď bol satan odpútaný z reťaze, a útočil na Kristovu Cirkev, počnúc prenasledovaním prvých kresťanov, až po vojnu perzského Husrava s Byzanciou, cez obrazoboreckú zúrivosť mohamedánov, po vyplienenie Ríma nemeckými Landsknechtami, a neskôr pri francúzskej revolúcii v roku 1789, antiklerikalizmus 19. storočia, vzostup bolševizmu, Cristeros v Mexiku a španielska občianska vojna, až po ohavné zločiny komunistických partizánov počas a po 2. svetovej vojne, a rôzne formy kresťanofóbie, ktoré dnes vidíme na celom svete.
Revolúcia zakaždým, vo všetkých svojich podobách, potvrdzuje svoju luciferiánsku podstatu, a umožňuje prejaviť sa biblickému nepriateľstvu medzi hadovým potomstvom a potomstvom ženy, medzi deťmi satana a deťmi Najsvätejšej Panny Márie. Pre túto zúrivosť voči Božej Matke a jej deťom neexistuje žiadne iné vysvetlenie. Na mysli mám obzvlášť intronizáciu „Bohyne Rozum“, ktorá sa uskutočnila 10. novembra 1793, v parížskej katedrále Notre Dame, na vrchole Robespierra.
Aj pri tejto príležitosti chcela pekelná nenávisť revolucionárov nahradiť kult Matky Božej uctievaním Neviestky, vztýčiť ju ako symbol slobodomurárskeho náboženstva, ktorú na svojich ramenách niesli na nosidlách, a položili ju do sanktuária. Nachádzame v tom veľa podobností s pačamamou, ktoré odhaľujú diabolské zmýšľanie, ktoré ich k tomu inšpirovalo.
Nezabúdajme na to, že niekoľko mesiacov pred znesvätením Notre Dame, bola 10. augusta 1793 na námestí Place de la Bastille, postavená socha „Bohyne Rozum“ v podobe egyptskej bohyne Isis. Je príznačné, že odkaz na kulty starovekého Egypta nachádzame aj v príšernom „betleheme“, ktorý momentálne stojí na Námestí sv. Petra. Ale podobnosti, ktoré očividne na týchto udalostiach nachádzame, sú sprevádzane aj čímsi dosiaľ nevídaným.
Mám na mysli skutočnosť, že pokým až do koncilu, alebo ak budem zhovievavejší, až do tohto „pontifikátu“, sa hanobenia a svätokrádeží dopúšťali vonkajší nepriatelia Cirkvi; tak od neho sa na škandáloch aktívne podieľali najvyšší cirkevní hodnostári, popri trestuhodnom mlčaní biskupov, a pohoršovaniu zbožných veriacich.
Bergoglianska cirkev čím ďalej, tým viac vytvára o sebe desivý obraz, v ktorom je popieranie katolíckych právd sprevádzané výslovným potvrdením apriórne protikatolíckej a antikristovskej ideológie, v ktorej sa už naďalej neskrývane uctievajú pohanské božstvá (rozumej démoni), ktorí sú uzmierovaní svätokrádežnými úkonmi, a zneúcťovaním posvätných vecí.
Položenie tejto nečistej misy na hlavný oltár sv. Petra je liturgické gesto s presnou hodnotou a účelom, ktorý nie je len symbolický. Prítomnosť modly „matky Zeme“ je priamou urážkou Boha a Najsvätejšej Panny Márie, ako aj hmatateľným dôkazom, ktorý v istom zmysle vysvetľuje Bergogliove početné hanebné výroky o Božej Matke.
A preto nie je prekvapením, že tí, ktorým ide o zbúranie Kristovej Cirkvi a zničenie rímskeho pápežstva, tak robia z jej najvyšších pozícií, ako hovorí posolstvo Panny Márie v La Salette: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom antikrista.“
Zdá sa mi, že dnes už nemožno hovoriť o obyčajnej „strate viery“, ale mali by sme vziať na vedomie, že sme pokročili ešte ďalej, čo sa prejavilo v pravej a nefalšovanej apostáze, rovnako ako sa katolícka bohoslužba po počiatočnom rozvrate liturgickou reformou podobá stále viac na pohanské uctievanie božstiev, ktoré zahŕňa systematické znesväcovanie Najsvätejšej sviatosti oltárnej, obzvlášť s nariadením prijímania na ruku pod zámienkou zabránenia šírenia covidu, a do čoraz evidentnejšej averzii voči starej liturgii.
V podstate sa vytráca veľa foriem počiatočnej „obozretnosti“ pri utajovaní skutočných zámerov inovátorov, čím sa odhaľuje pravá podstata diela vykonaného nepriateľmi Boha.
Zámienka spoločnej modlitby za mier, ktorá odobrila zabíjanie kurčiat a iné škandalózne ohavnosti v Assisi, je už nepotrebná, a počíta sa s tým, že bratstvo medzi ľuďmi môže aj Boha odsunúť bokom, a rovnako tak aj spásne poslanie Cirkvi.
Vigano v tom vidí budovanie duchovných základov infraštruktúry šelmy. Tieto základy využije Antikrist, nech už sa zjaví kedykoľvek, k tomu, aby si podmanil celé ľudstvo. Mnohí, ak nie väčšina ľudí, sa mu s radosťou podvolí. Muža neprávosti privítajú ako Mesiáša, a bude konať falošné znamenia a zázraky, ale samotná jeho práca bude materiálnej povahy. On, rovnako ako jeho pekelný otec, bude podvodník, ktorému záleží len na uctievaní jeho samého, a zničení omše, Eucharistie, a katolicizmu. Všetko dianie vo svete, ktorého sme v tejto chvíli svedkami, k tomu speje.
Vidíme budovať základy pre infraštruktúru, ktorá umožní osobe, ako je človek neprávosti zjaviť sa a vládnuť, ako nám o tom hovoria katolícke proroctvá a Biblia. Bez jeho znaku nebudete môcť v spoločnosti fungovať, a to až do tej miery, že nebudete schopní uživiť svoju rodinu alebo pracovať.
Ako vám to vyznieva?
Mne to znie ako niektoré z navrhovaných riešení súčasnej situácie. Zastávam názor, že to, čo tu vidíme, je len nácvik predtým, ako sa rozbehne skutočná šou. Človek neprávosti skutočne príde, otázkou teraz len zostáva, koľko ľudí ho prijme, a koľkých ľudí prinútia, ktorí by normálne povedali nie.
Tým všetkým nechcem povedať, že väčšina z týchto účinkujúcich si uvedomuje, čo v skutočnosti robia, komu naozaj pomáhajú. Väčšina z nich si myslí, že to všetko je nevyhnutné k tomu, aby dosiahli svoje ciele, o ktorých sú naozaj presvedčení, že sú správne a spravodlivé. Žiaden zlosyn v dejinách si o sebe nikdy nemyslel, že je zlosynom, buď im to bolo jedno, alebo si mysleli, že sú na strane anjelov. A to isté platí aj teraz. Ľudia žasli nad tým, koľko sa toho akceptuje, ale to sa dalo čakať. Chcem tým povedať, že pravá múdrosť a pravá sloboda prichádzajú v Kristovi, a vo svete, ktorý vytlačil Krista na okraj, by sme nemali očakávať, že uvidíme veľa cnosti a odvahy.
Čo nám prinesie budúcnosť?
Viac toho istého, položia sa ďalšie základy pre šelmu, aspoň teda do fyzického trestu, ktorý Biblia spomína, nech už k nemu dôjde kedykoľvek. Môže sa tak stať v blízkej budúcnosti, alebo až po veľmi dlhej dobe, a možno jeho naplnenia sa nikto z nás nedožije.
S istotou to povedať nevieme, ale netreba zabúdať na to, že satan je revúci lev, ktorý hľadá duše, ktoré by zožral. Má vplyv všade, dokonca aj medzi cirkevnými prelátmi, čo možno vyznieva neuveriteľne a neúctivo, ale koniec koncov, súčasné duchovenstvo, ako aj v každom historickom období, muselo čeliť pokušeniam, a malo na výber, či sa spoľahne na Krista a vieru, a obstojí, alebo padne do hriechu.
Životy svätých vypovedajú o tejto skutočnosti. A životy hriešnikov sú tiež smutnou výpoveďou o tom. Na každom satanovom diele nájdeme jeho odtlačky prstov, a možno, len možno, ich vidíme na betleheme v Ríme, ktorý tam stále je, teraz už bez malého Ježiška, a to napriek tomu, že údajný pápež tvrdí, že sa mu nepáči, čo hovorí za neho smutným a zvláštnym spôsobom.
Tak či onak, prosím vás, aby ste mi v komentári napísali váš názor, nezabudnite označiť, že sa vám video páčilo, a prihlásiť sa na odber, ak ste tak ešte neurobili, a tiež nezabudnite na to, že tento piatok je prikázaný sviatok, takže ak môžete, choďte na omšu.
Ako vždy, modlite sa za Cirkev. Som Anthony Stine, Ave Maria.
Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
29. 12. 2020 VAT
Redakčne upravil A. Čulen
https://www.lifenews.sk/32669/vigano-pripravuju-nas-na-prichod-antikrista