Tento nápis, čo aj ho Cosimo pozmenil, je tam dosiaľ; toto uznesenie nebolo nikdy formálne odvolané a poprené. Spisovateľ tohto diela je preto hrdý, že ešte dnes, po štyristo rokoch uchvatiteľskej vlády, môže sa nazvať poddaným a vojakom Krista kráľa.
Pred niekoľkými rokmi napísal autor tejto knihy inú knihu, v ktorej rozprával o melancholickom živote človeka, ktorý sa v jednom momente chcel stať Bohom. Teraz, keď dozrel vekom a vedomosťami, pokúsil sa načrtnúť život Boha, ktorý sa stal človekom.
Ten istý spisovateľ v čase, keď nechával svoju bláznivú myseľ blúdiť po všetkých cestách absurdna, mysliac, že z negácie transcendentna vyplýva nevyhnutnosť zbaviť sa akejkoľvek, aj svetskej bigotnosti, aby tak dospel k úplnému a dokonalému ateizmu- a bol logicky ako Danteho „čierny cherubín“, lebo jediná voľba ktorú má človek, je Boh, alebo Nič, a ak odstúpi od Boha, nieto vážneho dôvodu poddávať sa modlám kmeňa a ostatným fetišom rozumu a vášne – v tom čase horúčky a nafúkanosti pisateľ urážal Krista tak, ako len málo ľudí pred ním.
Pokračovať v čítaní „YHS Kristus, kráľ florentského ľudu, verejným dekrétom vyvolený“
Milí bratia a sestry!
Prosím, zachráňme spoločne našu vlasť, vyhláste Pána Ježiša Krista za Kráľa Slovenská a my sa pred ním skloníme! M. D.
Dlhé hodiny som bol schovaný v húštine kúsok od hraníc a niekoľko krát okolo mňa prešli vojaci so samopalmi a so psami. Ale prišla kríza a dostal som strach, že ma zastrelia a tak som sa v istom momente chcel vrátiť domov a tak som opustil svoj úkryt. No prešiel som len niekoľko sto metrov, lebo som si uvedomil, že to je zrada Boha, čo práve teraz robím a tak som sa vrátil naspäť do úkrytu.