Kardinál Müller: „Suicidálna modernizácia Cirkvi“
Bratislava, 12.2.2018 (kath.net) 021 822 – Ako napísal nemecký katolícky denník „Tagespost“ z Würzburgu, kardinál Gerhard L. Müller na prednáške na CMBF v Bratislave sa s ľútosťou vyjadril o oddelení dogmatiky od morálnej náuky.
Hovoril o „poníženeckom premieňaní Cirkvi na mimovládnu organizáciu“ s cieľom zlepšenia vnútorných životných podmienok. Pritom však ide o „samovražednú modernizáciu“. „To klame ľudí o Božej pravde.“ Kardinál Müller prezentoval oproti tomu kresťanstvo ako teocentrický humanizmus.
Kardinál Müller sa tak vyjadril na konferencii k 25. výročiu encykliky „Veritatis splendor“ (VS) Jána Pavla II. , ktorú zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska a Univerzita Komenského v Bratislave. Na otázky poslucháčov k „Amoris laetitia“ odpovedal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, že v nijakom prípade nie je šťastný z rozdielnych interpretácií niektorými biskupskými konferenciami. A „Tagespost“ cituje kardinála:
„V dogmatických otázkach nemôže existovať nijaká pluralita, je iba jeden učiteľský úrad Cirkvi a biskupské konferencie môžu zodpovedať iba pastoračné otázky.“
„Ôsmu kapitolu ´Amoris laetitia´ musíme chápať ortodoxne, pretože kto žije v smrteľnom hriechu, nemôže prijímať Eucharistiu. Pápež je tu na to, aby Cirkev spájal. Sám som pápežovi povedal, že ak biskupské konferencie vydávajú rozdielne interpretácie, dostáva sa Cirkev do situácie ako pred reformáciou. Mimochodom rozkol Cirkvi v reformácii nemožno oslavovať.“
Kardinál Müller okrem toho ostro odsúdil cirkevné žehnanie homosexuálnych párov a povedal, že takéto žehnanie kňazmi by bola „ohavnosť na svätom mieste“ – ako „Tagespost“ doslova cituje kardinála. -zg-
Biskup: „Homosexuálne zväzky žehnať nemožno “
Salzburg, 12.2.2018 (kath.net) 021 820
Kardinál Marx aj biskup Bode navrhli žehnať homosexuálne páry. Prečo nie, mohol by niekto povedať, keď Cirkev je ochotná žehnať všetko na svete? Nuž, Cirkev žehná predovšetkým ľudí ale aj úkony a predmety. Jezuita páter Eckhard Bieger píše na internete o katolíckych požehnaniach:
Pre katolíkov možno vlastne žehnať všetko, nie iba bohoslužobné priestory, kalichy a veriacich po každej omši, či modlitbách chvál. Požehnanie sa neobmedzuje na ružence, či medaily, ale žehnať možno aj autá, továrenské haly, zvieratá, bylinky a mnohé iné. Niektoré žehnania sú vyhradené kňazom a diakonom, predovšetkým ak ide o kultové predmety ako kalichy alebo omšové rúcha. Ale rodičia môžu žehnať svoje deti. Veriaci si môžu aj zobrať domov svätenú vodu a žehnať ňou členov rodiny, ale aj stajňu a zvieratá. Procesia na Božie Telo je požehnaním pre domy. Existuje vlastná liturgická kniha pre žehnania, Benedikcionál s 99 možnosťami žehnaní.“
Aké nádeje sa spájajú s požehnaním: u auta iste želanie nebeskej ochrany, niekedy vyjadrené medailou sv. Krištofa, patróna vodičov. Pri žehnaní počasia sa modlíme za ochranu pred krupobitím, bleskom a suchom. Toto požehnanie udeľuje kňaz na konci svätej omše často krížom na to určeným.
Požehnanie vždy znamená, aby niečo prospievalo, pretože ak spočíva na veci, na projekte požehnanie, vyjde z toho niečo dobré. Požehnanie prichádza od Boha, vyslovuje sa vo forme prosby a sprevádza ho znak kríža, svätená voda a kadidlo. Požehnanie si môže katolík vyprosiť napr. pre novú fabriku, dom, záchranku alebo hasičské auto, hudobné nástroje, aj výstroj horolezca. Vlastne môže žehnať každý človek, zvlášť rodičia deti, ktorí im tak vyprosujú Božiu ochranu!
A ešte niečo: Ja, pomocný biskup Laun, si spomínam na mimoriadne požehnanie. Po peknej prednáške istého rabína o sabate som ho na záver požiadal o požehnanie. Požehnal ma, ja som odišiel autom, no čoskoro mi volal. On zabudol poprosiť mňa o požehnanie! Modlitba sa neobmedzuje na priestor, za sa niekoho modliť a niekoho požehnať môžeme aj cez telefón a tak som svojmu židovskému priateľovi poslal požehnanie a pri návšteve v Jeruzaleme som ho potom ešte raz požehnal osobne a dodnes som vďačný za jeho požehnanie.
Ale teraz k otázke kardinála Marxa a nemalého počtu kňazov. Otázka je jednoduchá: Božie požehnanie možno vyprosiť pre hriešnikov, ale nie pre hriech. Teda by nebolo možné posvätiť nový nevestinec, koncentračný tábor, či zbrane, ktoré nie sú výlučne na poľovačku alebo legitímnu obranu. Preto je jasné, že nemožno požehnať zväzok, ktorý je hriešny, ani mafiu, ani združenia či zariadenia, kde sa konajú potraty, kde sa šíria ideológie proti viere, židom, či rasizmus.
Ak to položíme na misky váh, tak vieme: nemožno požehnať zväzok dvoch homosexuálnych mužov, či lesbických žien. Mužov alebo ženy, ktorí sú de facto homosexuálni prirodzene áno a to sa deje aj pri každej svätej omši, ktorú navštívia. Pri tomto požehnaní, ktoré sa nevzťahuje na ich zväzok, však prijímajú požehnanie aj všetci ostatní hriešnici a Cirkev pritom dúfa, že sa pod vplyvom Božej milosti obrátia!
Tento vlastne jednoduchý ľahko pochopiteľný postoj od vyhlásenia oboch už presvedčivo vyjadril rad katolíkov: arcibiskupi L. Schick z Nemecka aj Ch. Chaput z USA, nemeckí teológovia H. Windisch a M. Büning. Sú to iste aj mnohí ďalší, ktorí takto myslia.
Milý kardinál Marx a milý biskup Bode, existuje iba jedna katolícka odpoveď: Nie! A váš dodatok „v jednotlivom prípade“ je absolútne bezcenný, nemá silu argumentu. Čo by povedal sv. Ján Krstiteľ, keď si Herodes vzal ženu svojho brata a ospravedlňoval by sa, že ide o „jednotlivý prípad“?!
Idea žehnať hriešne správanie je vlastne to, čo Izaiáš tak veľmi názorne popísal: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5,20)
Nie je to práve to, čo kardinál Marx a iní, ktorí myslia ako on, robia? Ak na pohár s kyslými uhorkami nalepím nálepku Med, uhorky zostanú kyslé! To nemôžu zmeniť ani žehnajúci biskupi. A ani pápež nie tým, že napomáha kultúrnu revolúciu, ak nevysvetlí, čo tým presne myslí. On hovorí, že „si dovoľuje“ tak hovoriť – ale ak sa niečoho odvážime, môžeme síce vyhrať, ale aj upadnúť.
To sa dnes, ako sa zdá, teraz šíri. Tak taliansky morálny teológ Maurizio Chiodi v prednáške na pápežskej univerzite Gregoriana nedávno tvrdil, že antikoncepcia niekedy nielenže nie je zakázaná, ale dokonca prikázaná! Odporovať dvom pápežom, ktorých Cirkev vyhlásila za blahoslaveného a svätého tak krátko po ich smrti takým radikálnym a otvoreným spôsobom – tak to v dejinách Cirkev zrejme ešte nikdy nebolo! Prorok Izaiáš hovorí, že takí ľudia na seba priťahujú Boží trest hrubými lanami!
Kardinálovi Marxovi, biskupovi Bodemu a Prof. Chiodimu treba zaželať, aby napriek tomu mali dobrý spánok. Či to ich svedomie pripustí, nie je isté, ale ak nie, bola by to vlastne nádej na ich obrátenie.
Kardinál k Amoris laetitia: „Spolužitie ako súrodenci“
Lisabon, 12.2.2018 (kath.net) 021 821 – „Znovu zosobášení rozvedení, ktorých prvé manželstvo nebolo cirkevne anulované, by mohli ´vo výnimočných prípadoch´ prijímať sviatosť zmierenia, aj Eucharistie, no Cirkev pripomína, že tieto páry majú žiť ako brat a sestra!“ Uviedol to lisabonský patriarcha, kardinál Manuel Clemente, v liste zo 6. februára, ktorým upravuje prístup k týmto osobám vo svojom patriarcháte vzhľadom na uľahčenia pápeža Františka v „Amoris laetitia“. Kardinál súčasne zdôrazňuje, že reintegrácia katolíkov „nevedie nutne“ k pripusteniu ku sviatostiam zmierenia a Eucharistie.
„Môže byť vhodné, aby bol prístup ku sviatostiam zdržanlivý,“ uviedol patriarcha Clemente. Poukázal aj na to, že pri „nevyjasnených nezrovnalostiam“ je pristupovanie ku sviatostiam „mimoriadne škandalózne“.„Iné miesto na rozhodnutie o prístupe ku sviatostiam ako forum internum nepoznám,“ uviedol patriarcha Clemente a výslovne poukázal na spovedný rozhovor a spovedného otca. „Po potvrdení nemožnosti anulovania manželstva teda podľa môjho názoru nie je na to kompetentný ani diecézny súd!“ –zg-