Dcéra Cyrila a Metoda, kam kráčaš? Veď si dostala pred (1159) rokmi poznanie Krista! (Mons. Rudolf Baláž)
Konferencia biskupov Slovenska na svojej stránke (TK KBS) už 18. marca vydala usmernenie, v ktorom informovala veriacich, že: „V kostoloch zostáva v platnosti nosenie respirátorov.
Táto povinnosť však neplatí pre ženícha a nevestu pri sobáši. Zároveň treba vziať na vedomie, že všetky ostatné pandemické obmedzenia boli odvolané. Preto je možné vrátiť sa k používaniu sväteničiek a k znaku pokoja. Kostol môže navštevovať každý, bez ohľadu na zaočkovanie či testovanie. Taktiež boli celkom zrušené počtové obmedzenia veriacich na bohoslužbách.
Sväté prijímanie je možné rozdávať do úst aj do rúk: kňazi nech rešpektujú slobodné rozhodnutie jednotlivých veriacich. Samozrejme, na farskej úrovni sa dá dohodnúť taký spôsob, aby prijímala najskôr jedna, a následne druhá časť veriacich, a zobral sa tak ohľad na ochranu zdravia zraniteľných.
Dôležitou je naďalej duchovná príprava a nevyhnutnou pre prijatie Eucharistie je vždy posväcujúca milosť, čo je nevyhnutné veriacim náležite pripomínať v katechéze. Slovenskí biskupi zároveň veriacich povzbudzujú k obnoveniu aktívnej, pravidelnej účasti na bohoslužbách.“
Viacero našich čitateľov nás upozornilo, že v mnohých kostoloch na Slovensku pandemické opatrenia akosi naďalej pretrvávajú, bez ohľadu na citované usmernenie otcov biskupov. Situácia sa líši od farnosti k farnosti aj čo sa týka diecéz. Potvrdzuje to aj video z jedného kostola v Bratislave z 25. marca 2022, ktoré dokazuje tento chaos a zmätok. V Božích chrámoch sa síce znovu objavila svätená voda, ale označenie šachovnicového sedenia v laviciach zostalo. A keď to označenie tam zostalo, znamená to, že šachovnicové sedenie v kostoloch platí, či neplatí? Ak neplatí, tak prečo to tam zostalo? Je to tam snáď preto, aby miatlo predovšetkým starších veriacich?
Veriaci si väčšinou neodvážia podať si ruku na znak pokoja, a neviem, či zo strachu, alebo zo zotrvačnosti sa veľmi nevrátili ani k zvykom a tradícii našich otcov – prijímaniu Eucharistie do úst.
Je zaujímavé, že na zavedenie pandemických opatrení v našich kostoloch, ktorými štát bezprecedentným spôsobom zrušil autonómiu Cirkvi a urobil z Katolíckej Cirkvi „štátnu cirkev“, v ktorej neplatia liturgické predpisy Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí vtedy stačilo len niekoľko málo hodín, no na odstránenie pandemických opatrení z kostolov nestačia ani týždne!
Z Cirkvi bojujúcej za uskutočňovanie Kráľovstva Božieho na zemi sa stala akoby švihnutím čarovného prútika, Cirkev kolaburujúca so štátnym režimom. Toto sa nepodarilo boľševikom ani za pomoci kňazov – kolaborantov združených kedysi v Pacem in terris. Aj počas komunistického režimu Cirkev na Slovensku bojovala tvrdo za svoje práva a autonómiu. Koľko biskupov položilo život za to, že zostali verní Kristovi a Cirkvi?
Koľko biskupov a kňazov sa za posledné dva roky postavilo proti útokom extrémistických zástancov bojového ateizmu, ktorí si uzurpovali právo pozatvárať kostoly a brániť veriacim pristupovať ku sviatostiam? To sú naozaj na Slovensku len dvaja odvážni arcibiskupi v Trnavskej arcidiecéze a niekoľko desiatok odvážnych kňazov na celom Slovensku? Nie sú kňazi, ktorí boli potrestaní zo strany diecéznych biskupov za to, že neprestávali rozdávať Eucharistického Ježiša Krista v súlade s dokumentami Svätej Stolice – veriacim na kolenách a do úst a ohlasovať pravdu Evanjelia novodobí mučeníci?
Stále viac a viac to na niektorých miestach pripomína násilnú protestantizáciu Cirkvi na Slovensku spojenú s rušením zvykov a tradícií, predovšetkým zavádzaním nedôstojného prijímania Eucharistického Pána Ježiša Krista do rúk. Nepochopiteľné útoky niektorých „aktívnych“ kňazov voči veriacim, ktorí sa domáhajú dôstojného prijímania sviatosti Eucharistie na kolenách a do úst, sú stále na dennom poriadku. Niekde sa prejavujú skryte, inde úplne otvorene. Prečo sa to stále deje?
Cirkev vždy čerpala z dvoch prameňov: Svätého písma a posvätnej Tradície. Prečo dnes spochybňujeme túto Tradíciu Cirkvi?
Neviem, či je to z pohľadu niektorých kňazov zo strachu z choroby, či zo zotrvačnosti, či z úplnej straty viery v Ježiša Krista. Kňazi sa väčšinou ani len nesnažia (česť výnimkám) motivovať ľudí, aby sa vrátili k Tradíciám otcov a znovu začali prijímať Eucharistického Pána Ježiša Krista do úst. Alebo je to preto, že im tento stav vyhovuje, alebo je to preto, že úplne rezignovali na poslanie, ktoré dostali od Krista, alebo majú informácie, ktoré my jednoduchí veriaci nemáme, a kostoly sa čoskoro zavrú znovu a preto to takto už zostáva?
Takmer dva roky sme v našich kostoloch počúvali dookola usmernenia kňazov aj niektorých biskupov o tom, že treba počas pandémie prijímať Eucharistiu výhradne do rúk. Dva roky nám to niektorí „horliví kňazi“ často opakovali na začiatku skoro každej svätej omše, potom aj v kázni a dokonca aj tesne pred rozdávaním svätého prijímania. A akoby to nestačilo, ešte aj v príhovoroch na konci svätej omše množstvo kňazov verbálne útočilo na ten nepatrný zvyšok veriacich, ktorí sa z úcty k Božiemu Synovi domáhali prijímania Eucharistického Krista na kolenách a do úst. Nie sú toto novodobí mučeníci pre vieru?
Je zaujímavé, že dnes, keď už je vraj spôsob prijímať Pána Ježiša Krista do úst aj do rúk rovnako legitímny, sa v mnohých kostoloch nevrátilo v prvom rade k rozdávaniu Eucharistie do úst, ale Eucharistia sa rozdáva v prvom rade do rúk. Tí, čo chcú prijať Pána Ježiša Krista do úst, majú možnosť prísť až na konci radu. Tak bolo oznámené v niektorých kostoloch v oznamoch. Množstvo veriacich sa pýta: Prečo to nie je naopak? Prečo sa najprv nerozdáva Najsvätejšia Eucharistia veriacim do úst, ako bolo na Slovensku do nedávna zvykom, a až potom do rúk?
Prečo veľké množstvo kňazov nevyzýva tak horlivo veriacich (situácia sa líši od postojov správcov farností, prípadne usmernenia diecézneho biskupa), aby sa vrátili k dôstojnejšiemu spôsobu prijímania Najsvätejšej Eucharistie – do úst, ako sa to dialo v prípade zavádzania nedôstojného prijímania Eucharistie do rúk? Išlo len o to, zrušiť túto Tradíciu Cirkvi a kde návrat je nežiaduci?
Množstvo starších veriacich aj vzhľadom na to, že kňazi nepovzbudzujú veriacich k návratu k Tradícií otcov – prijímaniu Eucharistie do úst, ani nevie, čo dovolené je, a čo vlastne dovolené nie je, lebo drvivá väčšina veriacich prijíma do rúk a sadajú si len na miesta, kde je žltý krížik. Prečo v niektorých kostoloch zostávajú pandemické označenia a nerešpektuje sa usmernenie KBS? Nemali by kňazi vo všetkých kostoloch na Slovensku vyzývať veriacich, aby sa znovu vrátili k dôstojnému prijímaniu Eucharistického Krista do úst?
V knihe proroka Ezechiela sa píše:
“Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie. A Pán mu povedal: „Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú.“ Tamtým však riekol tak, že som to počul: „Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite. Starca, mladíka a pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni!“ (Ez 9, 3- 6).
Nemalo by čím viacej biskupov, kňazov a laikov vzdychať a jajkať nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa na Slovensku dejú?
Boh žehnaj Slovensko.
Anton Čulen
Tvorba stránky AZN si vyžaduje veľa práce a času. Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056