Na prvú pôstnu nedeľu sa v našich kostoloch čítal oznam Konferencie biskupov Slovenska, kde slovenskí biskupi oznamujú veriacim, že Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila ich rozhodnutie, podľa ktorého: „prijímať Eucharistiu do rúk bude možné aj po skončení pandemickej situácie.
Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne“.
Tento indult ešte stále KBS na svojej stránke nezverejnila a teda nevieme, čo všetko je jeho obsahom. Už viac ako dva roky sa veľké množstvo veriacich na celom Slovensku dostalo do ostrých konfliktov s kňazmi, či biskupmi, len preto, že odmietali prijímať Eucharistického Krista nedôstojným spôsobom, na ruku. Množstvo veriacich sa rozhodlo radšej prijímať Pána Ježiša Krista duchovne, ako keby mali znesvätiť Eucharistického Krista nedôstojným prijímaním do nečistých rúk.
Nepomohlo ani odvolávanie sa na Inštrukciu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM, či dokument pápeža Pavla VI. Memoriale Domini (v ktorej pápež varoval pred nebezpečenstvami, ktoré so sebou prináša prijímanie na ruku) alebo na výhradu svedomia, či na zvyky našich otcov a tradíciu Cirkvi. Výhradu svedomia týchto veriacich, a teba aj samotné učenie Cirkvi uvedené aj katechizme (KKC) spochybnil dokonca samotný hovorca KBS, ktorý hovorí v mene KBS. Množstvo veriacich začalo pochybovať o viere nielen hovorcu KBS, ale aj o viere celej KBS, nakoľko spočiatku proti výrokom hovorcu KBS nikto z biskupov neprotestoval. Heretické vyjadrenie hovorcu KBS a totálne naštrbenú reputáciu KBS sa aspoň trocha snažil vo videu neskôr napraviť predseda KBS .
Zrazu sa dozvedáme, že prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne. Ale naozaj sú?
Ako som sa opäť presvedčil na vlastnej koži, tak to v praxi ale stále neplatí. V týždni po Druhej pôstnej nedeli mi v jednom bratislavskom kostole opäť odmietal vysluhujúci podať sväté prijímanie a to z toho dôvodu, že som chcel prijať Eucharistického Pána Ježiša Krista so všetkou pokorou a úctou na kolenách a do úst. Nielen vysluhovateľ (zrejme to nebol kňaz, lebo nekoncelebroval) ale aj kňaz, čo podával Eucharistiu vo vedľajšom rade ako keby jednohlasne na mňa zrazu skríkli „postavte sa“.
Nuž pomyslel som si, že patričná úcta k Eucharistickému Pánu Ježišovi Kristovi, vysluhujúcemu, ani kňazovi, čo koncelebroval svätú omšu, tak ako Inštrukcia REDEMPTIONIS SACRAMENTUM, (zverejnená na stránke KBS) bod 91. , kde je uvedené:
27 nemeckých lekárov: neexistujú zdravotné dôvody pre zákaz prijímania do úst
„Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že „posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali“. Každý pokrstený katolík, ktorému podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky“, im zrejme nič nehovoria.
Ja som pokľaknutím preukázal Pánu Ježišovi patričnú úctu a tak som sa postavil prijal Eucharistického Krista do úst. Ale ako som si všimol, tak som nebol jediný, komu odmietali podať sväté prijímanie na kolenách do úst. Keď som sa vrátil na miesto, tak ešte stále tam jedna pani kľačala a domáhala sa prijatia Eucharistického Pána Ježiša Krista na kolenách a do úst. Usudzujúc aj z toho, že spomínaná pani o chvíľu odišla, bez toho, aby čakala na záverečné požehnanie, tak zrejme neúspešne.
Natíska sa otázka: Dokedy budú kňazi vyháňať veriacich z kostolov tým, že im budú upierať práva, ktoré im zaručujú aj oficiálne dokumenty kongregácií?
V spomínanom ozname KBS niet ani zmienka o tom, že by sa nejakým spôsobom rušila Inštrukcia Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM, – SVIATOSŤ VYKÚPENIA, s podnadpisom: Usmernenie, na čo dbať a čomu sa vyhýbať vo vzťahu k najsvätejšej Eucharistii. V tejto Inštrukcii sa v bode 90. uvádza: „Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, ako to ustanovila konferencia biskupov“ a potvrdila Apoštolská stolica. „Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby pred prijatím sviatosti prejavili patričnú úctu, podľa tých istých stanovených noriem.“
Prečo sa na jednej strane niektorí kňazi aj biskupi dookola oháňajú jednoty s pápežom a na strane druhej popierajú dokumenty Svätej stolice, ktoré sú publikované na stránke KBS?
V bode 92. sa uvádza: „Hoci každý veriaci má vždy právo prijať sväté prijímanie podľa svojej vôle do úst, ak niekto z prijímajúcich chce prijať sviatosť na ruku v krajinách, kde to konferencia biskupov s potvrdením Apoštolskej stolice dovolila, nech sa mu svätá hostia dá. Predsa však osobitne treba dbať o to, aby ju prijímajúci prijal hneď pred vysluhovateľom, aby nik s hostiou na ruke neodišiel. Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá podávať“.
Ako ste si všimli, už dva roky sa nepoužíva paténa, hoci je to uvedené aj v spomínanej Inštrukcii v bode 93. „Pri prijímaní veriacich treba držať paténu, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia alebo nejaký jej úlomok padne na zem“.
Kam sa stratila viera mnohých kňazov a žiaľ, aj biskupov, keď už im nevadí ani to, že sa po našich chrámoch bez úcty šliapeme po Ježišovi Kristovi prítomnému aj v tej najmenšej čiastočke Eucharistie, ktoré nepochybne padajú na zem? Prečo sa stále nepoužíva v kostoloch svätená voda? A prečo vôbec biskupi dovolili, aby sa štát miešal do interných záležitostí Cirkvi, ktoré garantuje aj Ústava SR a medzinárodná zmluva so Svätou stolicou? Prečo sme dva roky takmer na každej sv. omši či už na začiatku, v kázniach, ale aj v príhovoroch na konci sv. omše dookola museli počúvať „horlivé“ upozornenia, že nesmieme prijímať Eucharistiu do úst a teraz, keď už je to možné, tak sa táto „horlivosť“ veľkého množstva kňazov ale žiaľ Bohu aj biskupov zrazu vytratila? Či si Pán Ježiš Kristus prítomný v Eucharistii, po tom, čo sme ho zatvorili do Božích chrámov a bránili veriacim k prístupu ku sviatostiam, ale aj po toľkom urážaní všetkého druhu už konečne nezaslúži patričnú úctu a poklonu? A nemali by sme odprosiť za urážky, ktoré sa Božiemu Majestátu na Slovensku dostalo?
Pane Ježišu Kriste Synu Boží, zmiluj sa nad nami hriešnymi!
Anton Čulen