Niet pochýb o tom, že my Slovania sme povolaní tvoriť jednu skutočnú rodinu národov. Sväté Písmo rodinu národov pokladá za subjekt, ktorý oslavuje Boha a slúži mu.
Nielen jednotlivé osoby, ale aj rodiny, rody, národy a rodiny národov majú slúžiť a klaňať sa Bohu. Žalm 96,7 nás takto vyzýva: „Rodiny národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc!“ V tejto službe je naša kráľovská veľkosť.
My Slovania máme spoločné korene, nielen biologické, ale hlavne jazykové, kultúrne a duchovné. A tie sú spojené s víziou a evanjelizáciou svätých apoštolov Slovanov, Cyrila a Metoda a ich žiakov, ale aj s tým, ako ju naši predkovia prijali a vovádzali do života.
Toto cyrilo-metodské dedičstvo otcov aj v nepriaznivých okolnostiach v minulosti pomáhalo všetkým slovanským národom zachovať si vlastnú identitu a rozvíjať ju v dobrom smere. Na to poukázal pápež Benedikt XVI., keď povedal, že „cyrilo-metodská idea sprevádzala počas mnohých historických období slovanské národy, a umožnila im tak kultúrny, národný a náboženský rozvoj“ (Rím, 17. júna 2009). Rozvoj, a nie úpadok ako súčasné ideológie, ktoré škodia jednotlivcom, spoločnosti aj národom.
Cyrilo-metodská (CM) idea v 19. storočí inšpirovala Slovákov na založenie dvoch najväčších národno-kresťanských kultúrnych spolkov. Bez nich by sme dnes pravdepodobne boli všetci pomaďarčení a žili už nie v Uhorsku, ale v Magyarországu. Podnietení tou silnou CM ideou v roku milénia byzantskej misie sa spojili slovenskí katolíci a evanjelici a 4. augusta 1863 v Martine slávnostne založili Maticu slovenskú na čele s katolíckym biskupom Štefanom Moyzesom a evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym. Aj Spolok svätého Vojtecha, založený Radlinským v roku 1870, pôvodne mal niesť meno sv. Cyrila a Metoda. Ale maďarská vláda v Budapešti to nedovolila. Teraz však by sa to dalo ľahko napraviť, a mali by sme Spolok svätých Cyrila, Metoda a Vojtecha. A sv. Vojtech by sa určite nehneval, ale potešil v dobrej spoločnosti.
Andrej Radlinský sa mimoriadne pričinil o slovenskú kresťanskú formáciu Božieho ľudu, najmä o zachytenie a udržiavanie cyrilo-metodskej tradície svojou knihou „Nábožné výlevy“. V nej od r. 1850 (1. vydanie) do roku 1945 (19. vydanie) je táto modlitba k Sedembolestnej, ktorá zachytila starú ľudovú ústnu tradíciu – citujem jej časť:
„ … na našom Devíne sa ozývala …Tvoja úcta v našom národe, keď naši patróni, sv. Cyril a Metod, priniesli nám Slovo Božie a utiekali sa k Tebe, Pomocnica kresťanov. … I rozšírili semeno Božie po celej Slovenskej krajine; stavali chrámy Tvojmu Synovi popri riekach Morave, Váhu, Nitre, Ipli, Hornáde i Hrone a vrúcnym srdcom Ti spievali: Zdravas’! Keď ale hrob zakryl sväté telo Metodovo a naši otcovia ako siroty, ktoré stratili dobrého otca, slzami zmáčali devínsku svätú zem, vyrojili sa národy, žijúce v tme nevery, aby nás rozbili a dýkou nevery ranili naše kresťanské srdce“.
Svätí Cyril a Metod však na nás nikdy nezabudli. Najmä ich významné výročia boli v minulosti za totality – viac ako teraz! – rokmi duchovného prebudenia a veľkých milostí. Tak tomu bolo aj v r. 1968-69 na 1100. výročie schválenia slovenčiny ako bohoslužobného jazyka a smrti a testamentárnej modlitby sv. Cyrila, kedy sme mohli putovať aj do Ríma.
V tom požehnanom roku 1100. výročia blaženej smrti a modlitby sv. Cyrila za nás (+14. februára 869) nám sv. pápež Pavol VI. 2. februára 1969 poslal „Apoštolský list Antiquae nobilitatis – Starobylej vznešenosti“, adresovaný biskupom a veriacim Československa. A v ňom osobitne slovanským národom ČSR, teda Slovákom, Moravákom, Čechom, Rusínom, prípadne ďalším dal veľmi dôležitú úlohu:
„To, čo bolo predmetom Cyrilovej modlitby, zachovajte ako vám zverený dedičný odkaz, o ktorého spĺňanie sa máte neustále usilovať! Hľadajte teda jednotu, dávajte prednosť jednote, milujte jednotu, deň čo deň snažte sa ju budovať, zakorenenú v neporušiteľnom pokoji čistého svedomia s Bohom, v pokoji, ktorý prevyšuje každú predstavu a každú radosť. (29)
Naša myseľ zalieta ďalej: príklad jednoty, ktorý vy poskytnete, vyvýši sa ako zástava, za ktorej žiarivým povievaním iné slovanské národy pôjdu, ba pobežia po cestách pokoja k bratskému spojeniu v evanjeliu pokoja. (30) Myslíme na tú jednotu, ktorej túžba a dosiahnutie boli prvotným cieľom už od dávna slávených kongresov na Velehrade. (31)“
Žiaľ, napriek výzve Pavla VI. posledný unionistický velehradský kongres v júli 1936 ostal posledný. Odvtedy prešlo takmer 90 rokov a jednota nám veľmi, veľmi chýba.
A čo bolo predmetom modlitby Pastiera Slovenov sv. Cyrila? Uvidíme z nej samej.
„Keď sa priblížila hodina, aby prijal pokoj večného odpočinku, Cyril pozdvihol ruky k Bohu a so slzami v očiach sa modlil:
„Pane Bože môj, ktorý si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, nebo si rozopäl a zem si založil, a všetko jestvujúce z nebytia v bytie si priviedol (Ž 102, 104), ty vždy vypočuješ tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania. Vyslyš moje modlitby a zachovaj verné ti stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka svojho.
Zbav bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú a znič trojjazyčný blud. Zveľaď množstvom svoju cirkev, všetkých spoj v jednote ducha a učiň ich ľudom vyvoleným (1Pt 2,9 a 5,13), jednomyseľným v pravej viere tvojej a správnom vyznaní a vdýchni im do srdca slovo tvojho prijatia za synov! (Gal 4, 5-6) Lebo je to tvoj dar, že si za hlásateľov evanjelia tvojho Krista prijal nás nehodných, no zanietených konať dobré skutky a tebe milé činy. Ako tvojich odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a ukry ich pod ochranu tvojich krídiel (Ž 61,5), aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“
Sv. Cyril k tejto modlitbe pridal obetu svojho života a Boh mimoriadne vypočul túto modlitbu a požehnal najväčšie dielo evanjelizácie a inkulturácie v dejinách – vyše polovice obyvateľov Európy, Slovanov. To dielo po jeho smrti uskutočnili svätí apoštoli a učitelia Metod, Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva a ich ďalší spoločníci a mnohí žiaci v 9. až 11. storočí.
Aj dnes sú potrební pre novú evanjelizáciu takí nositelia cyrilo-metodskej jednoty a ohňa Svätého Ducha. Nielen Pavol VI., ale ešte viac prvý slovanský pápež Ján Pavol II. už od začiatku svojho pontifikátu nám to veľakrát pripomínal. Dňa 31. decembra 1980 povýšil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a v roku 1985 dal im titul „Apoštoli Slovanov – Slavorum Apostoli“, v rovnomennej encyklike. A pri návšteve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme 8. novembra 1981 za účasti 4 biskupov a 40 slovenských kňazov mal veľmi podnetnú homíliu o cyrilo-metodskom dedičstve.
Ukončil ju touto plamennou výzvou:
„Moji drahí, zostávajte verní tomuto dedičstvu! Poznávajte ho stále lepšie, do hĺbky, vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život! Žite podľa neho neprestajne, buďte mu verní, ochraňujte a zveľaďujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa. Nech vás v tom vedie príklad vašich svätých vierozvestov a ochrana Sedembolestnej patrónky Slovenska!“
Bez pochybnosti to bola výzva pre všetkých slovenských kresťanov, osobitne pre katolíkov, na čele s biskupmi, kňazmi a ďalšími pracovníkmi v oblasti kultúry, školstva a výchovy. Podobné výzvy sa potom opakovali pri takmer všetkých stretnutiach Jána Pavla II. s nami na Slovensku alebo v Ríme.
Pri svojej prvej návšteve Slovenska, 22. apríla 1990 na letisku Bratislava – Vajnory, pred vyše polmiliónovým zhromaždením, nám Ján Pavol II. povedal:
„Pamätajte, že súladnú stavbu možno postaviť len vtedy, keď sa bude budovať na predtým položených základoch a podľa už vopred pripraveného projektu. Základy vašej kultúry položili svätí Cyril a Metod; oni naznačili aj hlavné rysy projektu budúceho vývoja. Tento projekt má svoje meno: Ježiš Kristus! Nebojte sa Ježiša Krista! On je vaším skutočným priateľom, on vás nikdy neopustí.“ Táto výzva je akoby ozvenou slov sv. Pavla z listu Efezanom 2, 20: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.“ Tými apoštolmi a prorokmi pre nás Slovákov sú Apoštoli Slovanov, sv. Cyril a Metod. A to musíme vziať vážne, ak chceme byť autenticky slovenskí a zvrchovaní.
Pri našej ďakovnej návšteve 9. novembra 1996 v Ríme nám sv. Ján Pavol II. povedal:
„Drahí bratia a sestry, Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané veľmi významne prispieť k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti k Panne Márii“.
A v pohodlnom pokoji nás nenechal ani pápež František. Pri svojej návšteve v Bratislave 13. septembra 2021 nám povedal:
„Ste deťmi veľkej tradície. Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Potrebujeme tvorivosť Evanjelia.“
Prenesme sa teraz do prítomnosti a pozrime sa, čo sme urobili s týmito prorockými plamennými výzvami a ako sme sa pričinili o budovanie jednoty Slovákov a Slovanov. Jednota Slovákov a jednota Slovanov? Aký veľmi smutný obraz! A bolestné trhliny, v ktorých namiesto bratstva sú nezahojené rany, nedôvera, ba i nenávisť a teraz na Ukrajine aj tečúca krv. A diabol sa teší … Aj jeho ľudskí sluhovia … A aby toho utrpenia a krvi bolo ešte viac, vyrábame, dodávame a hromadíme zbrane tam, kde najľahšie môže z malého ohňa vzblknúť obrovský požiar a zničiť milióny životov z Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín, ako na to nedávno kriticky poukázal aj pápež František:
„Opravdivou odpoveďou na vojnu nie je ďalšie vyzbrojovanie, ďalšie sankcie, ďalšie politicko-vojenské spojenectvá, ale iné chápanie, iný spôsob spravovania sveta, neceriť zuby.“
Na sviatok spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda a 1153. výročie modlitby sv. Cyrila za jednotu Slovanov, dňa 14. februára 2022 Pán Ježiš o súčasnej duchovnej a geopolitickej situácii povedal: „Moji milovaní, táto noc je veľmi temná. Temnota zostúpila na celú zem a vy maličkí a bezbranní voči tomu nič nezmôžete; len sa modlite Otče náš k nášmu Otcovi, aby ste to všetko zvládli. Dnes v noci sa stalo to najhoršie, čoho mohlo byť moje srdce svedkom. Hlavy štátov nezaujali postoj v mojom mene a preto vaše utrpenie bude veľké“ (prostredníctvom Gizely Cardiovej v Trevignano Romano pri Ríme). Na internete sme zistili, že 14. februára 2022 v noci bolo v Berlíne stretnutie hláv štátov G7, na ktorom prejednávali žiadosť Ruskej federácie o bezpečnostné záruky. Medzi G7 nepatrí ani jeden slovanský štát.
Aj my nesieme vinu za súčasnú bolestnú nejednotu Slovanov a za to, čo nám hrozí. Veď sme nevzali vážne prorocké výzvy pápežov a nepostavili sme súladnú stavbu jednoty, ani slovenskej, ani všeslovanskej. A to napriek tomu, že spolu s Moravákmi sme potomkami a dedičmi jediných priamych adresátov misie sv. Cyrila a Metoda, našich predkov Slovenov, a je to teda predovšetkým naša úloha a zodpovednosť. Môžeme sa biť do pŕs a volať: „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina!“ A je to aj naša hanba, aj nás spoluzodpovedných!
Nás Slovákov zaviazala k jednote osvedčenej históriou aj Preambula našej Ústavy:
„My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, … uznášame sa …“
Prečo sa ňou neriadime? Spamätáme sa ešte a zobudíme? Istotne, ale: „Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov“ (Zachariáš 4, 6). A potom sa splnia veľmi dobré proroctvá o nás Slovákoch a o Slovanoch a nastanú lepšie časy.
Modlitba a vízia Ľudovíta Velislava Štúra:
„Ó, svätá cirkev našich otcov, ktorá si prvá kresťansky požehnala naše kmene z výšky devínskeho (x) Velehradu, Nitry a Vyšehradu a raz si už aj bola pripravená duchovne spojiť a zjednotiť celú rodinu našich národov. Ó, vráť sa k nám! Pozdvihni naše srdcia k Večnému a posilni nášho ducha, aby mohol uskutočniť svoje veľkolepé poslanie. Takmer všetky naše kmene, Česi rovnako ako Slováci, Poliaci aj Chorváti boli už v tvojom lone, ty, matka Slovanov, a len keď sem vtrhli cudzinci, aby nám vládli, vyhnali ťa … Panstvo cudzích ťa podkopáva ešte dnes všade tam, kde má na teba dosah, ale padne skôr, než ty.“ (Ľ. V. Štúr, „Slovanstvo a svet budúcnosti“).
(x) V cyrilo-metodskej dobe súčasný Velehrad ešte neexistoval a hlavným Veľgradom celej Rastislavovej a Svätoplukovej ríše bola Dovina – Devín.
Proroctvo svetoznámeho turíčníckeho pastora Dávida Wilkersona:
Vo svojej prednáške o prorokovi Danielovi 20. septembra 2003 v Bratislave povedal: „Boh hovorí, že používa, čo je v očiach sveta bláznivé, aby zahanbil to, čo je múdre. On si nepoužije ten mocný národ, čo je v Amerike. On si použije mnoho malých národov, ako je práve aj tento. Ja to viem, som si v tom istý.“ Ba povedal aj tieto slová: „Táto krajina – hovorím vám to teraz ako proroctvo – je kľúčovým národom. Je to malá krajina. … Ale v pohľade na to, čo Boh chce urobiť v Európe, je slovenský národ kľúčový.“
Proroctvo dané v našom malom spoločenstve:
Podobnú víziu o nás dáva nám Svätý Duch poznať aj v niektorých spoločenstvách. Dňa 26. januára 2010 Pán Ježiš nadiktoval list lásky svojmu slovenskému ľudu (skrátený):
„Vyjdi zo seba, môj slovenský národ, a prines, čo očakávam od teba: vieru – palicu sveta! Nie na potrestanie, ale na riadnu obrodu nových sŕdc, túžiacich po mne (pozn.: ako Mojžiš mal Božiu palicu, tak máme mať aj my – vieru). Mne je prichystaná sláva cez moje milované Slovensko. Som Ten, ktorý som! Som Všetko! A všetko zostane tak, ako ja chcem. Amen.“
„Boh pokoja prechádza národmi a vyberá si spomedzi nich svojich, aby boli pripravení ísť a odísť. S týmito národmi bude Pán bližšie spolupracovať. … vyberie si aj Slovensko. Je to triumfálny pochod.“
„Slovensko – cez teba prechádza dravý prúd rieky nevery – ale ešte stále existujú silné brehy, aby sa voda neprevalila cez ne. Amen. Po samý okraj brehov dovolím, aby sa naplnilo koryto rieky. Viac nie. Amen.“
Odkaz nemeckej stigmatizovanej mystičky pre Slovanov:
Dňa 15. októbra 1948 Kristus Pán Terézii Neumanovej nadiktoval tento odkaz pre Slovanov: „Svoje požehnanie dám Slovanom a Slovania, hoci mnohí z nich dnes blúdia, lepšie ho prijmú a prinesú viac ovocia. Budú mojím opravdivým ľudom, ľudom Slova Predvečného a pochopia moje učenie a stanú sa poslušnými.“
Je veľmi sybolické, že sa voláme Slováci a Slovania a naša kultúra začala, keď sme dostali slovenké písmo – hlaholiku (r. 863) a sv. Konštantín Cyril ním napísal prvú vetu zo začiatku Evanjeliára v slovenčine: „Iskony bä Slovo i Slovo bä u Boga i Bog bä Slovo. – Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1, 1) – najhlbšie slová Písma. Sme národ Slova, Slova Predvečného – vyvolený pred všetkými vekmi, dokonca pred stvorením sveta. Apoštol Pavol za túto našu veľkosť, ktorú máme skrze Krista – Večné Slovo, ktoré sa stalo človekom, zvelebuje Pána Boha: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi“ (Ef 1, 3-6).
Pochopíme a prijmeme túto darovanú veľkosť a vyvolenie? A zahoríme úprimnou túžbou stať sa svätými a nepoškvrnenými v láske? Pán Boh nám prichádza na pomoc v tomto mimoriadnom a náročnom čase väčšími skúškami a súženiami, ale aj veľmi veľkými milosťami. Na začiatku pandémie 3. novembra 2020 sme dostali slovo: „Toto je tá očista. Teraz horí pšenica i kúkoľ. Potom bude horieť iba kúkoľ. A potom nastane jar Svätého Ducha a jeden ovčinec a jeden pastier – jednota Cirkvi“ (Jn 10,16).
O rok neskôr, v októbri 2021 sa prihovoril Boh Otec: „Pán je medzi vami a znovu zostúpi na Zem, aj keď očiam neviditeľným spôsobom, aby naplno vykonal to, čo je napísané v Evanjeliu: „V ruke má vejačku, vyčistí humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“ (Mt 3,12). Teraz začína veľké dielo očisťovania mojím Synom, ktoré sa ukončí všeobecným súdom na konci časov. On chce, aby sa jeho Cirkev v tomto diele k nemu pričlenila. Preto sa máte vy ako prví očistiť, aby ste boli celistvými nástrojmi v jeho rukách. Dajte sa preto Ježišom stvárniť krok za krokom a deň za dňom bez obáv, ale s plnou dôverou, že Božia láska vás nikdy nezraní, ale vás očistí, aby ste žiarili jeho svetlom“ (viac v knihe: Viera Nemcová: Proroctvá a znamenia. Združenie Jas, Zvolen 2022, s. 48, vierka.jas@gmail.com).
Počnúc pandémiou prežívame čas očisty a žatvy. Jeho vrcholným bodom podľa viacerých proroctiev má byť Varovanie či Veľké varovanie či Druhé Turíce – akési mystické osvietenie duše, podobné ako v klinickej smrti, v ktorom človek spozná lásku Boha k sebe a svoj stav a obráti sa plnšie k nemu. Tento veľmi silný zážitok Božej lásky bude predchádzať viditeľný kríž na oblohe. Je rozumné pripravovať sa na to pokánim a modlitbou, aby to nebolo veľmi bolestné. A na záver dve praktické výzvy užitočné pre jednotu, prvá od apoštola Petra a druhá od Žalmistu:
„Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie … keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. Prichádzajte k nemu, k živému kameňu … a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva …“ (1Pt 2, 1.2-4). Vo viere, bázni, pokore, úprimnej vzájomnej láske a jednote, v duchu svätých Cyrila a Metoda. To je naša pravá slovanská cesta.
Výzva od Žalmistu (Ž 66, 16-18): „Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil. Moje ústa ho vzývali a môj jazyk velebil. Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, Pán by ma nevyslyšal. Ale Boh ma vyslyšal, všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.“ A tak sa modlime ako Žalmista a bojujme. S Predvečným Slovom určite zvíťazíme!
VÁCLAV KOCIAN