Varia sa horúce kaše, tvárime sa, že nie sú naše,
chodíme opatrne okolo, ako keby Boha vôbec nebolo.
„Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať.“
/Galaťanom 6, 7 / Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že „svet je v moci toho Zlého“ a „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj tá svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému stále vyskytuje
a znovu sa tvorí a generuje. Duch svätý teda stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.
V čase koka koly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontientálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým.
Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu, alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému „Mene, tekel, fares.“ „Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme…
Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa aspoň tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii, budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa. Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Ani bohovi sa nebudeme starať o druhých, o národ a štát a hlavne
nie o rodinu!
Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, tri-
viálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť. Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.
Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!
Vlado Gregor