Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina ČEPČEKA a Kataríny HATRÁKOVEJ- DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Zákonník práce bol novelizovaný tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12:00 hodine a 25. decembra ani v ostatné dni štátnych sviatkov a v niektorých dňoch pracovného pokoja. Uvedené zmeny verejnosť prijala pozitívne.
Dlhšiu dobu v spoločnosti rezonuje debata o skutočných hodnotách a cene zdravia nielen telesného, ale aj duševného a jeho dopad na imunitný systém zamestnancov. Je preto absolútne prirodzené a žiadúce, aby sa rovnaká výnimka vzťahovala aj na nedele.
Ján Mária Vianney: Proti služobným prácam v nedeľu
Uvedená požiadavka vyplýva z toho, že mnohí zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava SR. Práca, ktorou je počas sviatkov maloobchodný predaj, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať. Rovnako pri súčasnom kolabujúcom zdravotnom systéme a kritickom nedostatku zdravotníckeho personálu nemôže práca byť na úkor plného zdravia.
Keďže štát má v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve EÚ a v právnych úpravách jednotlivých členských krajín EÚ vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa zákaz maloobchodného predaja aj počas nedieľ. Aj v niektorých pôvodných členských krajinách EÚ sa dodržuje zákaz práce v nedeľu a v praxi v tejto súvislosti nevznikajú žiadne problémy, práve naopak, viaceré štúdie nasvedčujú, že umožnenie voľnej nedele znižuje riziko zdravotných problémov zamestnancov. Skúsenosti z týchto krajín ukázali, že neplatí argument o tom, že zavedením zákazu práce v nedeľu poklesnú ich príjmy. Argument nie je opodstatnený, keďže zamestnávatelia v týchto krajinách nemajú motiváciu vydierať zamestnancov lojalitou.
Zamestnávatelia nemôžu hroziť zamestnancom výpoveďou či racionalizačnými opatreniami, keďže ani jeden zamestnanec v kolektíve nesmie v nedeľu robiť. Stratí sa tak nezdravý konkurenčný boj medzi zamestnancami, ako sa zapáčiť zamestnávateľovi. V Zákonníku práce sa aj v predloženom návrhu ukotví ustanovenie, že v nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu. To znamená, že zamestnanec sa nemôže vzdať svojich práv a ísť pracovať v nedeľu.
Tento zákaz bude platiť s výnimkou taxatívne uvedených prípadov maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb obyvateľstva.
Aktuálna skúsenosť s doterajším obmedzením maloobchodného predaja počas štátnych sviatkov, niektorých dní pracovného pokoja i dočasne povinných voľných sanitárnych nedieľ v minulej vlne pandémie ukázala, že tak zamestnanci, ako aj spotrebitelia trávia takto vytvorený voľný čas v kruhu svojich rodín, v prírode, v zariadeniach cestovného ruchu, na kultúrnych podujatiach a pod. Táto skutočnosť sa veľmi pozitívne prejavuje najmä v rozvoji cestovného ruchu. Okrem toho v súčasnosti čelíme aj energetickej kríze, pričom navrhovaná zmena zákona by mala pozitívny vplyv aj na úsporu energií, jednak z dôvodu nižšej potreby vykurovania, prípadne chladenia prevádzok v čase, kedy by boli zatvorené, ale aj z dôvodu úspory pohonných hmôt dochádzajúcich zamestnancov a podobne.
Dekan Bohosloveckej fakulty Thurzo: Voľná nedeľa je v záujme človeka
Pozitívny vplyv obmedzenia výkonu práce v nedeľu podčiarkujú aj závery, ktoré zistil v Nemecku Spolkový úrad pre ochranu práce a pracovnú medicínu (Bundesanstalt für Arbeitsschutz und Arbeitsmedizin)1. Podľa publikovanej štúdie predlžovanie pracovnej doby a práca v nedeľu u všetkých kategórií zamestnancov ukazuje zvýšené riziko spoločenského a zdravotného znevýhodnenia (poškodenia).
Medzi zdravotné riziká patria nasledovné riziká:
-ak je pracovný čas dlhší ako 60 hodín týždenne, stúpa riziko infarktu myokardu dvojnásobne a zvýšený výskyt porúch rytmu srdca,
-práca nadčas 10 hodín týždenne spôsobuje zvýšenú potrebu užívať lieky na gastro choroby o 23%,
-skrátenie a nepravidelnosť spánku zvyšuje riziko obezity a oslabenia imunity,
-zamestnanec siaha v zvýšenej miere po alkohole a cigaretách a k nezdravému stravovaniu,
-pri práci v noci a v nedeľu je preukázaný aj zvýšený výskyt pracovných úrazov.
Štúdia poukazuje aj na závery celoeurópskeho prieskumu medzi zamestnancami, z ktorých vyplynuli tieto psycho-vegetatívne následky: všeobecné vyčerpanie (40 %), bolesti hlavy (30 až 38 %), nervozita (28 %) a poruchy spánku (20 %).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, čo svojím stanoviskom potvrdil aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy na zamestnancov a umožní im lepšie zosúladiť pracovný život s rodinným životom. Návrh zákona môže mať vplyv na tých zamestnávateľov, ktorí rozvrhujú pracovné zmeny tak, že sa práca pri maloobchodnom predaji vykonáva aj v nedeľu. V súčasnosti, keď už sú zamestnávatelia povinní vyplácať zamestnancom príplatky za prácu počas víkendov sa pre mnohých už aj tak stala nedeľná práca ekonomicky neefektívnou.
Osobitná časť
K čl. I
V záujme ochrany zamestnancov a ochrany ich zdravia sa v súlade s kultúrno-sociálnymi tradíciami Slovenskej republiky ustanovuje nedeľa ako ďalší deň, počas ktorého nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Prílohou dôvodovej správy je stanovisko dotknutého Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu so sídlom v Bratislave.
K čl. II
1 Názov štúdie: Gesundheitliche und soziale Auswirkungen langer Arbeitszeiten (Zdravotné a sociálne vplyvy dlhšieho pracovného času); autorka: Dr. phil. Dipl.-Psych. Anna Wirtz, Gesundheitliche und soziale
Auswirkungen langer Arbeitszeiten. 1. Auflage. Dortmund: Bundesanstalt für Arbeitsschutz und Arbeitsmedizin 2010.
ISBN: 978-3-88261-124-3.
Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 01.01.2023
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515449