(Z archívu časopisu Kultúra, dvojtýždenník závislý od etiky, z roku 2015) „Dôsledky zákonov o homofóbii sú apokalyptické. Normálne by bolo, keby na Slovensku vznikla tvrdá reakcia zo strany kresťanského sveta, Katolíckej cirkvi, Konferencie biskupov Slovenska, cirkevných spolkov a hnutí, hlavného týždenníka Katolícke noviny, Evanjelickej cirkvi a. v. a ďalších kresťanských denominácií.“
Od určitého času parlamenty európskych štátov neprestávajú schvaľovať zákony, ktoré majú trestne postihovať osoby v prípade, ak sa ich správanie koncepčne vojde do tejto kategórie. Touto novou kategóriou je homofóbia.
Čo však znamená byť homofób? To v skutočnosti nikto presne nevie, lebo homofóbia je číry ideologický výmysel. Je to výdobytok niekdajšieho sovietskeho trestného zákonníka, ktorý v komunistickom režime umožňoval prokurátorom a sudcom trestne stíhať najrôznejšie typy správania, pričom šlo o najtragikomickejší triumf tzv. kreatívneho zákonodarstva.
KATEGÓRIA HOMOFÓBIA JE KATEGÓRIA ABSURDNÁ
Homofóbia predpokladá, že svet sa skladá z heterosexuálov a homosexuálov, ale to nie je všetko: existuje množstvo ďalších možných skupín, ktoré sa vymedzujú v rámci oblasti sexuality. No aj v rámci oblasti sexuality samotná koncepcia heterosexuality je mylná ‒ keď muž a žena spolu sexuálne obcujú, správajú sa ako normálni ľudia. (Je to v súlade so Stvoriteľovým zámerom?)
Keď sa však príjme právna kategória homofóbie, tvrdenie typu „Keď muž a žena spolu sexuálne obcujú, správajú sa ako normálni ľudia“ už nebude možné vysloviť na verejnosti a neriskovať pritom právny postih.
To isté bude platiť pre učiteľa na základnej, strednej či vysokej škole, ktorý učí svojich žiakov, že vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia nie sú normálne, že mať dvoch otcov, či dve matky, je pre deti škodlivé. Trestné stíhanie bude ako Damoklov meč visieť nad hlavou ktoréhokoľvek kňaza, katechétu či vyučujúceho, ktorý označí rovnopohlavný (homosexuálny) styk ako hriech proti prírode, teda „do neba volajúci“ hriech.
Homofóbia je absurdnou kategóriou. Ak sa niekto stane obeťou napadnutia či urážky, právny poriadok vymedzuje určitý trest na základe princípu rovnosti. Ak si budeme vymýšľať nové tresty pre prípad, keď bude obeťou homosexuál (alebo ak vyhlási, že ním je, pretože ako si to môžeme overiť/?/), znamená to, že začneme s nekonečným vytváraním skupín, ktoré by mali vďaka trestnému zákonníku zvýšenú ochranu. Mohli by sme začať uvažovať o zákonoch, ktoré by prísnejšie trestali „tučnofóbiu“, aby ochránili obéznych ľudí od výsmechov na pracovisku či v škole, alebo „tabakofóbiu“, aby sa zabezpečila ochrana fajčiarov, ktorí sú diskriminovaní za ich nezodpovedné správanie voči vlastným pľúcam, či tiež „plešofóbiu“, aby sa konečne skoncovalo s nedôstojnou diskrimináciou plešatých ľudí… Ako vidno, tieto bezhlavé preteky o multiplikáciu občianskych práv nepoznajú hranice!
RODOVÁ IDEOLÓGIA RODOV, HOMOMANŽELSTVÁ A ADOPCIE DETÍ HOMOSEXUÁLMI
Národ, ktorý zavedie do svojich zákonov kategóriu homofóbie, neodvratne schvaľuje aj rodovú ideológiu. Čo to znamená?
Podľa rodovej ideológie ľudské pohlavie nie je nesporne dané prírodou (teda, že človek sa rodí ako muž alebo ako žena, tertium non datur), ale každý človek si vyberá – a nemusí to byť definitívne, či chce byť muž, alebo žena, bez ohľadu na telesné znaky a genetiku.
Homofóbia schvaľuje právnou cestou deštrukciu prirodzeného pohlavia ako ľudskej identity a pretvára ho na arbitrárnu ľudskú voľbu. Človek sa môže rozhodnúť, či chce byť mužom, alebo ženou, rovnako ako si môže vybrať medzi
broskyňovým, alebo čerešňovým džemom. Človek doslova „konštruuje sám seba“ a sám završuje plán spoločenského a antropologického zničenia, ktoré začali revoluční osvietenskí myslitelia počnúc Rousseauom. Ide o zámer, ktorý spočíva v absolútnej vzbure voči Bohu. Tá vrcholí tým, že sa človek zbavuje sexuálnych pút, daných samotným telom a jeho orgánmi. Ľudstvo sa vysmieva z Božieho plánu pre človeka: „Množte sa a naplňte zem.“ Už od začiatku nám musí byť jasné, že nasledujúcim krokom po prijatí zákona o homofóbii, nech by bol akýkoľvek, bude zákon o manželstvách homosexuálov. A následne nebude chýbať legalizácia adopcie detí zo strany homosexuálnych párov a povolenie umelého oplodnenia takýchto párov.
KRESŤANIA, UVEDOMME SI MOŽNÝCH DESAŤ KROKOV AKO PREHRAŤ TENTO BOJ…
Dôsledky zákonov o homofóbii sú apokalyptické. Normálne by bolo, keby na Slovensku vznikla tvrdá reakcia zo strany kresťanského sveta, Katolíckej cirkvi, Konferencie biskupov Slovenska, cirkevných spolkov a hnutí, hlavného týždenníka Katolícke noviny, Evanjelickej cirkvi a. v. a ďalších kresťanských denominácií. No všetci prekvapivo mlčia. Jedinou katolíckou realitou, ktorá nemlčala a obdivuhodne sa ozvala, bol POCHOD ZA ŽIVOT. Po ňom nasledovalo nedávno „zmarené“ referendum. Ako si môžeme vysvetliť to, že pravde nikto nevystrel pomocnú ruku?
Existujú tri možné príčiny:
a. Tradícia kompromisov: už roky si katolícky svet zvykol voliť menšie zlo, nie dobro a pravdu: lepšie odsúhlasiť zlý zákon o homofóbii než jeho horší variant.
b. Prítomnosť silnej homosexuálnej lobby vo vnútri katolíckeho sveta, ktorá ho paralyzuje nielen v tomto boji, ale aj na ďalších frontoch.
c. Strach postaviť sa proti celému svetu a prehrať politický spor. Táto kapitulácia v podstate vysvetľuje, ako je možné, že homosexualita, ktorá bola donedávna väčšinou verejnej mienky posudzovaná ako škodlivá úchylka, sa zrazu stala nielen prijateľnou, no aj hodnou špeciálnej právnej ochrany.
Homosexualita sa zrazu stala záslužnou, a to v oveľa väčšej miere ako tradičný vzťah muža a ženy. Samozrejme, veľkú prácu v tejto oblasti odviedla homosexuálna lobby a kúpnopredajné masmédiá, ktoré jej vytvorili veľmi priaznivé prostredie.
No nezabudnime, že katolíci si takpovediac „vykopali hrob“ vlastnými rukami, desiatimi mimoriadne nešťastnými krokmi:
1. Postoj kresťanstva voči homosexuálnemu správaniu je už celých dvetisíc rokov naozaj veľmi prísny. Prvý mylný krok je, že sa tento postoj pravdy postupne zmierňuje, a to nielen pri hriechu homosexuality, ale pri všetkých. On
avšak nič neuberá blahozvesti o odpustení a vykúpení hriešnika.
2. Zamlčiavanie faktu, že homosexuálne správanie je hriechom. V mene rešpektu voči druhým a kvôli zložitosti jednotlivých prípadov sa dospeje k záveru, že toto správanie sa v podstate nedá posúdiť. Všimnite si, že aj najprísnejší katolíci cítia povinnosť pripomenúť: „Nemám nič proti homosexuálom…“ Hoci keby prišla reč na šieste prikázanie, nikdy by nepovedali: „Nemám nič proti cudzoložstvu.“
3. Nasledujúcim krokom je explicitne poprieť, že ide o hriech: „… niektorí ľudia sa takto narodili, nedá sa s tým nič robiť…“
4. Z kázní, katechéz, konferencií, kníh sa vylučuje výraz „proti prírode“, a takto sa úplne potlačí idea prírody v jej filozofickom ponímaní. A tak jediná príroda, ktorá nám zostáva, žije v dokumentárnych filmoch na kanáloch Discovery, National Geografic, Spectrum, Viasat…
5. Už sa viac nevyžaduje zachovať v právnom poriadku rozdielny postoj k homosexualite. Zákony dlhé stáročia tolerovali tento fenomén ‒ alebo podľa nich na právnej úrovni nebol relevantný ‒ , nepriamo však mali vždy voči takémuto správaniu negatívne stanovisko, keďže uvádzaný fenomén môže mať problematické aspekty s dopadom na verejný život. Máme na mysli možnosť zastávať funkcie vo vzdelávacom systéme, prípadne vstúpiť do špecifických organizovaných zložiek, ako sú vojsko či náboženský rád.
Tu by som rád odlíšil odôvodnenú diskrimináciu, ktorá pramenila z celosvetového uznania patologického charakteru tejto orientácie, keďže do roku 1973 bola homosexualita na zozname porúch Americkej psychologickej asociácie.
6. Na tomto mieste sa začína šíriť efekt „laického princípu štátu“: nakoľko v takomto štáte právny poriadok nedovoľuje vyslovovať etické súdy, musí sa preto podľa neho zaobchádzať so všetkými rovnako; každý citový vzťah má rovnakú morálnu a spoločenskú hodnotu, preto sa zákony budú správať úplne rovnako k homosexuálom, heterosexuálom a k ďalším eventuálnym kategóriám.
7. Kto by si v tejto chvíli dovolil tvrdiť, že homosexualita je proti prírode, alebo si nepraje učiteľa homosexuála, automaticky sa z neho stáva kriminálnik, najskôr v masmédiách (televízna a tlačová „poprava“) a potom i v legislatíve (zákony o homofóbii). A tu katolícky svet ponecháva napospas osudu všetkých, ktorí sa dostali pod gilotínu, ktorú postavila vláda homosexuálov – homokracia. Tá ich zneškodní kvôli ich „neopatrnosti“ či „radikalizmu“.
8. Ďalej na rad prichádza zákon o zväzkoch homosexuálov a na tvári prehrávajúceho katolíka sa zračí spokojnosť, pretože „sa zabránilo nazvať ich manželstvami“.
9. A ďalej, čo je zrejmé, nasledujú manželstvá homosexuálov a prehrávajúci katolík je optimistom, pretože vraj „adopcie detí v homomanželstvách nie sú v pláne“.
10. Napokon prichádzajú adopcie detí v homomanželstvách a porazený katolík z toho spokojne urobí záver, že napriek všetkému „sa rodina zachová“…
Zákony o homofóbii zničia človeka jednou ranou za víťazoslávneho potlesku
nepriateľov kresťanstva vo všeobecnosti a Katolíckej cirkvi zvlášť…!
Pôvodne uverejnené:
Homofóbia, homomanželstvá alebo o vopred prehratom zápase hodnôt vlastným pričinením.
(Z archívu: Článok bol publikovaný v časopise Kultúra, dvojtýždenník závislý od etiky v roku 2015).
In: Kultúra, roč. 18, 2015, č. 8, s. 2-3. Dátum uverejnenia 15. 4. 2015