Od včera pozorujeme mediálny pohon na arcibiskupa Jána Oroscha. Je zrejmý úmysel jeho čo najväčšej diskreditácie. Toto odmietam a dovoľujem si poukázať na niekoľko vecí:
1. Aktá biskupskej kúrie nemajú verejný charakter. Nie sú určené pre všetkých veriacich. Nepublikujú sa na oficiálnych stránkach diecézy ani na farských výveskách. Majú administratívno-legislatívny charakter.
2. Biskup skrze tento dokument komunikuje s klérom svojej diecézy rôzne organizačné nariadenia (napr. kedy a v ktorých farnostiach sa bude vysluhovať birmovka) a tiež zákony. Kňazi potom, podľa usmernenia či nariadení biskupa realizujú potrebné úkony vo svojich farnostiach či komunitách – tlmočia ustanovenia cirkevnej autority veriacim.
3. Biskup však, pretože adresátmi tohto dokumentu sú kňazi, ktorí prešli náležitými rokmi intelektuálno-morálnej formácie, čaká od svojich kňazov istú vzdelanosť a schopnosť správneho úsudku. A preto si môže dovoliť vyjadriť tu svoje názory či pochybnosti.
4. Presne toto urobil aj Mons. Ján Orosch. Ako sa však ukázalo, určitému kňazovi takáto zdatnosť alebo chýba, alebo bol jeho zámer jednoznačne zlý – teda chcel úmyselne vyvolať nepriateľstvo a škandál proti tomuto biskupovi.
5. Ak číta slová otca arcibiskupa ich adresát, tak tomu je jasné, že tu nejde o nijakú nenávisť ani polarizáciu, ale o to, aby sa z dvoch mladých ľudí, ktorí nešťastne zomreli, nerobili politicko-ideologické ikony, za ktoré sa teraz bude zaštiťovať celá homo-lobby.
6. Arcibiskup v texte poukazuje na zmätočné vykladanie pojmu nevinnosti, ktorú Cirkev nechápe len v zmysle „ne-škodenia“ (teda osoba, ktorá nenesie vinu za určité konanie druhej osoby voči nej, pretože túto nijako nevyprovokovala k činu) – čo sám arcibiskup aj zavraždeným priznáva (vyjadruje svoju ľútosť); lež aj v zmysle morálnej kvality duše (stav duše, ktorá nemá ťažký hriech či sa nenachádza dobrovoľne v príležitosti spáchať ho).
7. V čom spočíva teda podľa tohto výkladu problém? V redukcionizme a relativizme. Problém sa redukuje na rozpoznávanie ľudí nie podľa toho, že sú ľuďmi na základe ľudskej prirodzenosti, ale len podľa sexuálnej orientácie – na tom stojí celá mediána kampaň od momentu smrti spomínaných dvoch mladých.
8. A relativizácia spočíva v prijatí presvedčenia, že tejto úzkej skupine ľudí treba pomôcť, lebo sú utláčaní a takouto pomocou sa vlastne nerobí nič zlé, pretože je to „nevinné“, bezhriešne. To však nie je tak.
9. Tí, čo navštevujú „Tepláreň“, nechodia tam kvôli prostrediu, či dobrej zábave, no najskôr sa hlásia k homosexuálnemu spôsobu života, propagujú ho či podporujú. Konajú týmto morálne bezhriešne skutky? Jedine vtedy, ak by si vôbec neboli vedomí, čo robia alebo koho podporujú či kde sa nachádzajú. Teda sú morálne bez viny? Katolícka morálna náuka hovorí jasne, že nie. Je toto odsúdenie alebo výrok nejakého zatratenia? Nie. Je to jasné pomenovanie morálne zlého konania, myslenia či sympatií. A môže mať arcibiskup svoje podozrenia voči spomínanému klubu? Môže.
10. Preto vyvodzujem, že slová otca arcibiskupa Oroscha sú v médiách prekrúcané, mnohými nepochopené – zámerne či nie, alebo úmyselne používané proti jeho vlastnej osobe určitými členmi Cirkvi s úmyslom zapáčiť sa liberálnej klike.