Boli už všelijaké útoky na cirkev a jej predstaviteľov, ale čo sa znieslo v poslednom čase na hlavu pána arcibiskupa Oroscha, také útoky a hotové prenasledovanie nemá v takzvanom slobodnom demokratickom štáte obdobu.
Pán arcibiskup sa vyjadril k tej udalosti a dal aj otázky na ktoré by mali odpovedať iní, ktorí to majú na starosti. Je všeobecne známe, že v rôznych zábavných kluboch, či nočných podnikoch a baroch pre mládež sa tam často ponúkajú drogy, alkohol a volný sex, čo už samotná polícia pri kontrolách potvrdila a nie sú vhodné pre mládež a ohrozujú jej mravnú výchovu.
V mnohých mestách dokonca aj samospráva niektoré také kluby, bary uzatvorila, lebo sa tam ohrozovala mravnosť a zdravie mládeže. Takže pán arcibiskup nič nové nepovedal, len sa opýtal… Opýtal sa aj na mravnú úroveň tých mladých, ktoré tie kluby a bary navštevujú. Spomenul aj dvoch zavraždených.
Nikoho nesúdil ani neodsudzoval, len sa pýtal… Kňaz, biskup aj pápež prisahá vernosť Kristovi, jeho evanjeliu a cirkvi. Sám Boh dal hriešnemu ľudstvu cez vyvolený národ zásady ako žiť a čoho sa chrániť a to je Desatoro, ktoré je nadčasové, pre všetky epochy existencie ľudstva. Nie je ho možné meniť a vysvetľovať proti jeho zmyslu. To nesmie ani kňaz, ani biskup a ani pápež aby menil večné pravdy obsiahnuté v Desatore. Naviac celé evanjelium, Starý a Nový zákon viackrát zakazujú nečistotu a neviazanú sexualitu odsudzujú ako hriech a prekážku vojsť do nebeského kráľovstva.
Tam sa vchádza úzkou, tesnou bránou, nie autostrádou, ako sa to v súčasnosti propaguje. Mnohí v médiach spomínajú vyjadrenie pápeža, ktorý na ich otázku odpovedal… Kto som ja, aby som súdil“… čím jasne potvrdil, že týchto ľudí nesúdi on ako pápež, ale ich bude súdiť samotný Boh – ako prísny, ale spravodlivý sudca. A nijako verejne neschválil tento hriech a hriešne chovanie, ani nezmenil Desatoro – nezosmilníš a nescudzoložíš… Hoci mnohí zaslepení ľudia sa dožadujú uznania ich hriechov ako čnosť a slobodu človeka.
Človek je slobodný po svoj okamih smrti… potom už nastupuje božia spravodlivosť a súd… nebo či peklo. Tam už nemá ľudská duša slobodu. Hoci mnohí vysokí cirkevní predstavitelia na čele so súčasným pápežom pod vplyvom mylného liberálneho videnia prejavujú nejednoznačnosť s evanjeliom a snahu o zbúranie úzkej brány do večnosti a otvorenie autostrády ľudskej slobody v hriechoch, predsa platí nadčasové evanjelium aj tá čast z Hory blahoslavenstiev – Blažení, čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Keď je ľudské srdce zamorené hriechom, nečistotou, chlípnosťou, neviazaným sexom, tak je neschopné uvidieť nebeskú blaženosť a lásku samého Boha. Kňaz, biskup má toto hlásať a viesť ľudí k spáse podľa evanjelia a nie do večnej záhuby. Má povedať jasne pravdu čo je hriech a čo je čnosť, čo je svetlo a čo je tma, je to jeho povinnosť, ktorú prisahal ako vernosť Bohu a cirkvi a raz bude súdený aj za to, koľkých ľudí nechal ísť po ceste záhuby a skončili vo večnom zatratení.
Má právo a povinnosť napomenúť aj pokarhať, nie pre svoje potešenie, ale pre spásu duše. Má to robiť s otcovskou láskou, nie nenávisťou. Kňaz a biskup sa ma aj pýtať ako žije človek svoj kresťanský život, či sa posilňuje sviatosťami, modlitbou, skutkami pokánia, to je tiež jeho právo a povinnosť. Ak žili zavraždení mladí ľudia kresťanským, sviatostným a čistým životom, nemusia sa báť o svoju spásu, Boh im otvorí brány neba. Svet zväčša ovláda zlo a satan, ktorý chce získať čo najviac nešťastných duší, ktoré mu uveria, do večnej záhuby.
Cirkev už prežila mnohé prenasledovania za rímskej ríše aj neskôr za čias komunizmu a prežije aj toto prenasledovanie liberalizmom. Budú mnohí, ktorí zaprú Krista pre výhody, peniaze, kariéru, vplyv a moc, ale vždy príde deň posledný aj pre nich a očakáva ich prísny, ale spravodlivý Sudca.