Pri reštauračných prácach v 60- tých rokoch v jednom starom anglickom kostole z 12. storočia a blízkom starobylom kláštore, reštaurátori jemne odkryli na stene kostola starú pôvodnú maľbu, ktorá bola premaľovaná a o ktorej nikto nevedel, že sa nachádza pod vonkajšou maľbou.
Jemným odkrývaním sa na stene kostola odkryl pradávny smutný príbeh, namaľovaný na pamiatku tej udalosti. Našli aj v starej kronike kláštora napísaný jeden príbeh z 12. storočia, ktorý sa viazal na starú maľbu.
Vtedy tam žil bohatý šľachtic spriaznený s anglickým kráľom a ktorý vlastnil kostol aj kláštor, a ktorý štedro podporoval peniazmi. Bol to mladý, pyšný a bohatý šľachtic, ktorý sa oženil a jeho manželka čakala ich prvé dieťa. Mala ťažký pôrod. Na ich hrade, v noci behali slúžky so sviecami po hrade a pôrodná babica, chcela pomôcť mladej grófke ako sa dalo. Nakoniec porodila chlapčeka, ale veľmi slabého, že sa báli či bude žiť. Pôrodná babica prišla ešte v noci za grófom a prosila ho, aby dal chlapca urýchlene pokrstiť, že je veľmi slabý, aby nezomrel. Bohatý mladý gróf to nebral vážne, mám syna a krstným otcom mu bude samotný kráľ.
Urobím veľkolepú hostinu na oslavu krstu jeho prvorodeného syna a dediča. Gróf poslal poslov na kráľovský dvor do Londýna ku kráľovi, kde ho prosil, aby bol krstným otcom jeho syna a začal pripravovať veľkolepú hostinu. Ale chlapček bol veľmi slabý a hoci robili čo sa dalo, za týždeň zomrel. Mladá grófka a jej muž veľmi smútili, chlapca pochovali vedľa kostola. Ale už nemohli mať deti.
Prešlo vyše 30 rokov. Gróf podporoval kostol aj kláštor naďalej. Priblížil sa sviatok zosnulých Dušičiek a gróf bol na koni niečo vybavovať v susednom grófstve a vracal sa domov už neskoro v noci. Keď sa priblížil ku kostolu videl nejaké tajomné svetlo vychádzať z kostola. Všade bola tma a nastala polnoc. Gróf si myslel, že nejakí zbojníci vykrádajú kostol. Tak zišiel z koňa a prišiel pred kostol. Dvere kostola boli otvorené a videl ako z neho vychádza nejaký zástup neznámych. Nevedel či sú to ľudia, či duchovia. Šli z kostola do blízkeho cintorína. Videl v tom divnom zástupe kráčať dávno zomrelých, niektorých poznal, iných nie.
Zachvátil ho strach, lebo zosnulí mali smutný pohľad a oči kalné a pomaly kráčali od kostola k cintorínu. Na konci tohto temného, strašidelného sprievodu videl niečo, ako sa plazí, nahý tvor, akoby pes. Podišiel bližšie, aby sa lepšie pozrel a uvidel, že je to nahé dieťa, celé zamazané a poškriabané ako sa plazilo za zástupom mŕtvych. Grófa zachvátil ešte väčší strach a bolesť, keď videl utrpenie tohto dieťaťa. Zvolal na dieťa, kto si a ako by som Ti mohol pomôcť. Nahý, plaziaci sa tvor sa zastavil a jeho oči sa zaborili do grófa… a zvolal… som Tvoj syn, ktorého si nedal pokrstiť… a takto sa musím trápiť celé veky.
Gróf zmeravel od hrôzy a bolesti, vynorili sa mu spomienky z dávna, keď nechcel dať pokrstiť svojho umierajúceho syna. Nabral odvahu a podišiel k plaziacemu …odpusť mi prosím, pre rany Kristove moju vinu…. keď nie zaživa, tak po smrti Ťa pokrstím…. V mene Ježiša Krista, krstím Ťa a dávam ti meno John… a prežehnal nahé dieťa.
Vtedy sa plaziace dieťa postavilo, vyskočilo od radosti a stál pred ním krásny chlapec. Ďakujem Ti otec môj, konečne prišlo moje vyslobodenie a môžem šťastný odísť. Chlapec sa pripojil k sprievodu zosnulých a stratil sa v temnote cintorína.
Gróf bol dojatý, ľutoval svoj dávny zlý čin, ale bol šťastný, že jeho John našiel pokoj a radosť. Potom dal namaľovať v kostole ten výjav… až neskor o stáročia premaľovali kostol novým maľbami, zakryli pôvodný obraz a ten o zmizol.
Tak sa dokazuje, že ako je krst potrebný pre šťastie a pokoj duše na druhom svete. A to je koniec starobylého smutného príbehu. Ďakujem za prečítanie.