Je fakt, že v Cirkvi i vo svete je veľká depresia a zmätok a riešenie je v nedohľadne. Spomeňme si na avignonské zajatie, ktoré trvalo takmer 70 rokov.
Zhruba o tisíc rokov tu máme koncilovo – globalistické zajatie, ale pomaly sa už napĺňa 70 rokov a dvíhajme teda hlavy, lebo blíži sa naše vykúpenie.
Dávni proroci vystríhali ľudí pred tým, aby tvrdili, že čierne je biele a dobro je zlo. Ak to prestaneme rozlišovať, zničíme možnosť rozumnej slobody, zapríčiníme neopísateľný zmätok v hlavách ľudí a vytvoríme chorú Cirkev aj spoločnosť.
Ľudia sa asi hlúpostí a zmätkov musia nasýtiť, až im zle príde. Potom sa spamätajú. Spamätajme sa radšej v predstihu a viďme, že naši protivníci nás navzájom prefíkane, sofistikovane a programovo rozoštvávajú Urobme tomu koniec, s láskou, humorom a bez násilia.
Aby som tieto trochu všeobecné tézy konkretizoval, pokúsim sa v niekoľkých bodoch charakterizovať tú oslavovanú synodalitu.
1. „Boží ľud je svätý a z dôvodov tohto pomazania, ktoré ho robí neomylným vo veciach viery…“ / Evangelii gaudium 2013/
Ako môže byť abstrakcia, akýsi „Boží ľud“, svätá a neomylná? „Kdož jsú Boží bojovníci?“
2. „Každý musí diskutovať o tom, čo každého zaujíma.“
Nie je lepšie, keď s úctou počúva to, čo ho nezaujíma a čomu nerozumie?
3. „Synoda má dať vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia…“
Ale veď Duch si vanie, kam On chce!
4. „Poslanie synody tkvie v službe na zodpovedanie dôležitých otázok teologického charakteru.
Ale čo s tým, na čo sa netreba pýtať, ale čomu treba veriť? Boh nepodlieha ľudskej organizácii, On si sám určí svojich vyvolených, ktorí poukážu pravdivo a jasne na to, čo je potrebné a čo je v zhode s učením Krista, prorokov a apoštolov. Táto schopnosť sa nedá získať nijakými plánmi a konferenciami, Kde sa zídu dvaja alebo traja v jeho mene, tam je aj On medzi nimi a nie v plánovanom súboji mnohých nápadov a ľuďmi organizovanou konkurenciou na akýchsi konferenciách, kde si každý dáva pozor na jazyk.
5. „Spoločná púť Božieho ľudu nachádza svoju líniu skôr v horizontálnom, ako vo vertikálnom smere.“
Práve naopak, vzťah k Bohu je vždy vertikálny. Pretože vždy ide o vzťah Boha a jednotlivca, nikdy nemôže existovať vzťah „Božieho ľudu“, pretože „ľud“ je abstraktný a nekonkrétny pojem. Už sme zažili takzvanú „ľudovú demokraciu“.
6. Ľud má tiež čuch, ktorý vie nájsť nové smery cesty, alebo stratenú cestu.“
Každá diktatúra rada medituje o správnych pocitoch a všeľudových inštinktoch. Človek, ktorý nerozmýšľa a poctivo nehľadá, môže čuchať koľko chce. Jeho pes vyňuchá viac.
7. „Synoda znamená koniec hraniciam, zahŕňa všetkých“.
Bez určenia hraníc a vymedzenia voči okolitému svetu stráca Kristova viera a poslanie úplne svoj zmysel. Buď sa snažíme o konkrétne dobro, alebo sa hráme so slovami na spôsob komunistického a podobných manifestov. Ak chceme počúvať všetkých, nepočúvame nikoho a ak chceme vyhovieť všetkým, nevyhovieme nikomu a nepotešíme nikoho.
Ani seba, ani Boha. Účasť na živote Cirkvi môžu mať len tí, ktorí majú o to záujem. Ani fyzicky, ani logisticky nemožno registrovať všetky ľudské potreby, talenty a záujmy. Možno by sme takými nárokmi aj prekážali Božej vôli, o ktorú denne prosíme. Môžeme sa teda modliť a prosiť, ale nemôžeme „gate druhého nosiť“, pretože on má iné číslo a iný život ako my a nikoho nemôžeme ťahať niekam podľa našich predstáv. Nariadená a regulovaná jednota nie je možná a ak sa o ňu snažíme, naše sily a naša tvorivosť idú do vetra. A vanutie Ducha, ktoré je určené nám samotným a to veľmi konkrétne a osobne, môžeme veľmi ľahko prehliadnuť. Pretože Boh je konkrétny, osobný a živý. Ak to nechápeme a ani sa o to nesnažíme, uctievame modlu a organizujeme modlárstvo. Bože, odpusť tým, ktorí nevedia, čo činia!
Vlado Gregor