Dlho sa hovorilo a bola to pravda, že z Východu prichádza svetlo, teda „ex oriente lux“. Teraz sa bohorovne tvrdí, že svetlo a všetka múdrosť prichádzajú zo Západu, teda „ex occidente lux“.
Už dlho vieme a sme si istí, že zemeguľa je guľatá, že ľudia sa medzi sebou potrebujú a mali by byť aspoň trochu normálni.
Čo sa to teda deje so svetom a s Cirkvou, ktorá sa už dvetisíc rokov prehlasuje za určenú všetkým, teda snaží sa o čo najväčšiu toleranciu a normalitu? Čím to je, že revolúcie a násilné zmeny sa znovu popularizujú a priam posväcujú? Áno, „hlas ľudu je hlas Boží“, ale nie tej zhlúpnutej a nekritickej masy, ktorá od dobroty nevie, čo má robiť, čo má vymýšľať, ba ani to, čím je.
Našťastie, mlčiaca a neskutočne urážaná väčšina stále verí, že Boh je nielen milosrdný, ale občas aj nemilosrdne trestajúci šialených hlupákov a namyslencov. Pretože práve takí sa momentálne presadzujú a takmer všetci vzdycháme, kedy sa už toto velebenie, táto apoteóza výstrelkov a abnormalít skončí.
V predošlej úvahe som citoval prorokov, ktorí rôznym spôsobom upozorňovali, že ak budeme hovoriť o čiernom, že je to biele a o dobre, že je to zlo, nakoniec príde bieda a zničenie nielen pre hlásateľov podobných nezmyslov, ale aj pre tých, ktorí ich ustrašene a bez štipky vlastnej dôstojnosti v predklone poslúchajú. Aby som to ešte duplikoval, teraz sa už bez začervenania tvrdí, že to, čo je normálne je nenormálne a nenormálne je nielen normálne, ale hodné všeobecnej úcty a zbožného obdivu.
Isté východné príslovie nás konkrétne poúča: „Ak ti jeden človek povie, že si kôň, nevšímaj si to. Ak ti dvaja povedia, že si kôň, ani to si nevšímaj. Ale ak ti to povedia traja, choď si kúpiť seno.“ Nepovažujme teda tú zlovestne mlčiacu väčšinu za fanatikov a hlupákov. Ak všetci aspoň trochu normálni už tušia a občas aj konkrétne podotknú, že intelektuálna a morálna úroveň Cirkvi smeruje ku dnu, tak k nemu naozaj smeruje. Dúfajme však, že je to pre nás možnosť sa od tohto na odraziť a preto aj za tento fakt ďakujme Bohu.
Ak naozaj mnohí a často úplne nevinní s vážnou tvárou povedia, že sa im Cirkev začína hnusiť, asi je to pravda a asi je to dobre, pretože ak by ryba nesmrdela, tak by sme sa všetci jej konzumenti otrávili a zomreli. Netvrďme teda za žiadnu cenu, že smrad je voňavý a neexistujú žiadne zlé mravy, pretože z akceptácie hlúposti určite neostaneme zdraví. Bude to trest za našu hlúposť a nie neuveriteľná Božie tvrdosť a krutosť.
Neupadajme teda do zúfalstva, lebo máme nádej v Kristovi, ktorý naozaj premohol svet tým, že nám dal konkrétny príklad, ako sa nevzdať ani voči beznádeji. Veď len v roku jeho narodenia bolo vraj ukrižovaných šesť či sedem tisíc jeho rodákov. Napriek tomu nezačal nenávidieť ľudí a ani hlásať revolučné a násilné zmeny. Nádej, ktorú nám On dal, nás teda konkrétne a osobne vyzýva k tomu, aby sme aj my vedeli obetovať svoje životy a hlavne aby sme si ešte predtým zachovali štipku svojej hrdosti a nehanebne sa neklaňali všetkým možným reálnym a občas aj vymysleným a navoňaným nehanebnostiam. Tí často vysmievaní Záhoráci nám o takýchto namyslencoch hovoria, že „sú s hanbú zadobre.“
Bože, odpusť tým, ktorí nevedia, čo činia, ale neodpusť tým, ktorí to dobre vedia… Takéto odpustenie by nebolo milosrdenstvo a takýto Boh by nebol milosrdný.
Vlado Gregor