Ako sme vám minulý týždeň oznámili, do Ríma putujú správy s odpoveďami z diecéz na celom svete.
S ohľadom na agendu tohto dvojročného synodálneho procesu, a do čoho by mohla vyústiť, pozvali sme do štúdia teológa, a bývalého šéfa vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, kardinála Gerharda Müllera.
Vaša Eminencia, ďakujem, že ste prišli, veľmi sa teším, že vás opäť vidím, je krásne vás tu mať. Posledné dva roky sa Cirkev pýtala katolíkov na celom svete, a mohol by som dodať, že aj nekatolíkov, na ich túžby v Cirkvi a od Cirkvi.
Teraz boli tieto národné správy zaslané do Ríma. Celosvetovo sa v skutočnosti hlasovania zúčastnilo v týchto synodálnych diskusných skupinách v priemere od jedného do desiatich percent pokrstených katolíkov.
Vzhľadom na takú malú reprezentatívnu skupinu, majú tieto národné prieskumy vôbec nejaký význam? Odrážajú v skutočnosti to, čo katolíkov najviac trápi?
Myslím si, že je to nesprávny prístup, my nemáme túžby voči Bohu, ale Boh má túžby voči nám, a my musíme počúvať Božie Slovo, a potom ho uvádzať do praxe, a považujem to za akúsi formu plebiscitu v Katolíckej cirkvi, a podľa mňa protirečí apoštolskej konštitúcii Dei Verbum Druhého vatikánskeho koncilu o tom, že Cirkev počúva Božie Slovo, čo je oveľa dôležitejšie, než tento súbor mnohých vecí, ktoré s našim súčasným životom nijako nesúvisia.
Áno, tieto správy vyvolávajú zvláštne obavy. V USA, v Anglicku, Írsku, Francúzsku, a ďalších štátoch sa odvolávajú na potrebu prívetivejšej Cirkvi, Vaša Eminencia, a syntéza obzvlášť identifikuje komunitu LGBTQ+, rozvedených katolíkov, ženy v Cirkvi, ktoré si želajú väčšiu kontrolu, zastúpenie moci. Pokiaľ ide o LGBTQ+ komunitu, správa z USA uvádza nasledovné: „Nádej na prívetivú Cirkev je jasne vyjadrená v túžbe autenticky sprevádzať osoby LGBTQ+ a ich rodiny. Aby sa Cirkev stala prívetivejšou, existuje hlboká potreba neustáleho rozlišovania celej Cirkvi v tom, ako čo najlepšie sprevádzať našich LGBTQ+ bratov a sestry.“
Čo hovoríte na toto zameranie sa na komunitu LGBTQ+, a ako vnímate vývoj synody, ktorá sa týmito problémami zaoberá?
Stojí za tým ideológia využiť vieru Katolíckej cirkvi na presadzovanie vlastných myšlienok, ale skutočnosť je taká, že Cirkev víta každého človeka, ale najprv sa musí kajať zo svojich hriechov, a zmeniť svoj život podľa Božích prikázaní, čo je pre nás ľudí to najlepšie, aby sme nasledovali Ježiša Krista, a zosúladili svoj život podľa Božích prikázaní a evanjelia Ježiša Krista. Zdá sa, že všetky tieto národné syntézy, správy, sa prikláňajú k silnejšiemu vedeniu, a väčšiemu zastúpeniu žien pri rozhodovaní. Austrálčania špecificky žiadajú diskusiu o ženskej vysviacke a diakonkách.
A teraz, nebola už otázka vysviacky žien dostatočne vyriešená niekoľkými poslednými pápežmi, vrátane pápeža Františka?
Tento prístup v Cirkvi je nesprávny, Cirkev nemá nič spoločné s politickou mocou a vlastným zastupovaním, ale musí sa riadiť Božou vôľou, a nesie zodpovednosť za spásu celého ľudstva. Musíme spolupracovať s Božou vôľou, byť podriadení Ježišovi Kristovi, a viesť každého ku spáse, k Ježišovi Kristovi, jedinému vykupiteľovi, a nie sebastvoreniu, sebavykúpeniu. Myslím si, že je to celé zmanipulované ideológiou, a že to nemá nič spoločné s evanjeliom a učením Katolíckej cirkvi.
Vaša Eminencia, ako človek, ktorý zasvätil svoj život ochrane náuky a jej šíreniu, boli ste šéfom vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, čo si musíte pomyslieť, keď vidíte, ako sa vám pred očami vytvára systém, v ktorom podľa všetkého má celá náuka padnúť za obeť? Kde si hocikto na základe ľudového hlasovania môže lusknutím prsta zrušiť náuku, alebo do nej niečo pridať, pretože sa im prikladá väčší význam, než večnému učeniu preskúšanému časom, ktoré Cirkev prijala a presadzovala od Kristových čias?
Základ Cirkvi tvorí Božie Slovo, Zjavenie, a nie naše podivné úvahy o tom a tamtom, toto je systém vlastného zjavenia, a ide o okupáciu Katolíckej cirkvi, ide o nepriateľské prevzatie moci nad Cirkvou Ježiša Krista, ktorá je pilierom pravdy, zjavenej pravdy, a stačí, ak si prečítate len jednu stránku evanjelia zo štyroch evanjelií, alebo z apoštolských listov, pochopíte, že to s Ježišom Kristom nemá nič spoločné, ani s trojjediným Bohom. Oni si myslia, že učenie Katolíckej cirkvi je len akýsi program politickej strany, ktorá ho môže podľa svojich voličov meniť.
Vaša Eminencia, kardinál Mario Grech, ktorý je generálnym sekretárom tejto biskupskej synody, sa minulý mesiac v Ríme rozprával s 200 americkými katolíckymi vodcami. Hovoril o komplikovaných otázkach, takto ich nazval, ako sú rozvedení a znovu sobášení ľudia chodiaci na prijímanie, požehnávanie párov rovnakého pohlavia, pričom povedal nasledujúce: „Nemožno ich chápať jednoducho z doktrinálneho hľadiska, ale z hľadiska nepretržitého stretnutia Boha s ľudskými bytosťami. Čoho sa má Cirkev obávať, ak tieto dve skupiny veriacich dostanú príležitosť vyjadriť svoj intímny cit pre duchovné skutočnosti, ktorý prežívajú. Nemôže to byť pre Cirkev príležitosť načúvať Duchu Svätému, ktorý cez nich tiež hovorí?“ Čo ste si pomysleli, keď ste to počuli? Postaviť doktrínu do opozície voči pretrvávajúcej Božej skúsenosti s ľudstvom?
Je to hermeneutika starého kultúrneho protestantizmu a modernizmu, že skúsenosť jednotlivca je na rovnakej úrovni ako objektívne zjavenie Boha, a Boh je pre vás len akási stena, na ktorú môžete premietať svoje patričné myšlienky, a byť určitým populistom v Cirkvi, a nepochybne aj každý mimo Cirkvi, kto ju chce zničiť, a jej základy, sa z týchto vyhlásení veľmi teší, ale je zrejmé, že to absolútne protirečí katolíckej náuke, Boh sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, a toto zjavenie je definitívne uzavreté a ukončené, v Ježišovi Kristovi je plne prítomné, a my musíme nasledovať Ježiša, a nie plniť si svoje subjektívne želania, toto je nám úplne jasné odkedy nám Ježiš povedal o nerozlúčiteľnosti manželstva, a ako je možné, že kardinál Grech je múdrejší než Ježiš Kristus? Kto mu dáva autoritu spochybňovať Božie Slovo?
Musím sa priznať, že som otrasený, keď vás to počujem hovoriť, a to ste sa vrátili z konzistória, o ktorom sa o chvíľu budeme rozprávať. Vy ste presvedčený o tom, že tento synodálny proces sa skutočne mení na nepriateľske prevzatie moci nad Cirkvou, na snahu zničiť Cirkev. Je to to, čo tu vidíte?
Áno, ak sa im to podarí, bude to koniec Katolíckej cirkvi. Musíme odolávať, je to ako stará ariánska heréza, keď si Arius podľa svojich predstáv určil, čo Boh dokáže, a čo Boh nedokáže, a racionalizmus, ľudský intelekt chce rozhodovať o tom, čo je pravda a čo nie. Áno, potrebujem sa dostať do tohto procesu, a rád by som počul na to váš názor. Všetky tieto národné správy sa syntetizujú do pracovného dokumentu, v Ríme známeho ako Instrumentum Laboris. Tento dokument sa neustále vylepšuje, až kým nakoniec nebude použitý ako sprievodca všetkými diskusiami tejto synody v Ríme.
Zostavujú ho vedúci a poradný výbor synody, a skupina približne 20-tich tzv. „odborníkov“, ktorú tvoria laici, rehoľníčky, katolícki kňazi, arcibiskup. Kto sú títo ľudia, a prečo boli vybraní na zostavenie tohto pracovného dokumentu? Prečo to nerobí skupina kardinálov?
Myslím si, že výsledok bol už dopredu jasný, ešte pred všetkým tým vypytovaním sa a otázkami, záver už bol formulovaný, že snívajú o inej Cirkvi, ktorá nebude mať s katolíckou vierou nič spoločné, bude absolútne proti nej, a chcú tento proces zneužiť na to, aby Katolícku cirkev nielen nasmerovali inam, ale ju rovno zničili.
Takže tí, čo majú na starosti učenie Katolíckej cirkvi, teda pápež a biskupi, nikto z nich nemôže absolútne zmeniť a nahradiť zjavenú náuku Cirkvi, ale majú tieto zvláštne myšlienky, že náuka je len teóriou niektorých teológov. Učenie apoštolov odráža a je prejavom zjavenia Božieho Slova, musíme počúvať Božie Slovo v autorite Svätej Biblie, apoštolskej tradície a Magistéria, a všetky predošlé koncily povedali, že nie je možné nahradiť Zjavenie nám odovzdané raz a navždy v Ježišovi Kristovi nejakým iným zjavením.
Podľa vás prečo toto pápež dovolí?
To je ťažká otázka, ale sám tomu nechápem, to musím otvorene povedať, pretože z definície pápeža podľa Vatikánskeho koncilu, ako aj dejín katolíckej teológie, má pápež ručiť za pravdu evanjelia ako aj jednotu všetkých biskupov v Cirkvi a vo zjavenej pravde. Ježiš sa Petra aj všetkých apoštolov opýtal, za koho ho pokladajú, či je prorok, nový Eliáš, alebo nejaký iný duchovný človek, Mojžiš, a Peter mu povedal v mene celej Cirkvi všetkých čias, ty si Kristus, Syn živého Boha, a v tomto vyznaní sú ukryté všetky ostatné pravdy a tajomstvá kresťanskej katolíckej viery, o Najsvätejšej Trojici, inkarnácii, milosti a sviatostiach, to všetko je tam ukryté.
Vaša Eminencia, od protestantských pastorov a židovských rabínov každý deň počúvam o význame Katolíckej cirkvi, pretože je jadrom, a hovoria mi, že sa musia modliť za Cirkev, aby sa nerozpadla, pretože ak sa Cirkev rozpadne, my všetci sa určitým spôsobom rozpadneme. Chcem vám niečo ukázať. Tento týždeň na oficiálnom účte vatikánskej synody na Twitteri zverejnil generálny sekretár kardinál Grech, o ktorom sme pred chvíľou hovorili, nasledujúci príspevok o synode a 2. vatikánskom koncile: „Správne prijatie koncilovej ekleziológie naštartovalo také plodné procesy, ktoré otvárajú scenáre, aké boli aj na koncile nepredstaviteľné, a v ktorých sa manifestuje pôsobenie ducha, ktorý vedie Cirkev.“ Ako tomu rozumiete vy? Je Cirkev so svojim učením v podstate demokratická, ktorá si môže vyberať z nekonečných možností?
To vyšlo z autority kardinála Grecha, ktorý má svoje vlastné zjavenie, túto teóriu o tzv. procesoch, ktoré prekonávajú Zjavenie, a každý, kto má za sebou prvý semester sociológie, vie, že Cirkev, ani cirkevné autority nemôžu zmeniť Zjavenie, a koncil nemôže slúžiť k založeniu novej cirkvi na základe týchto vecí, a taktiež berie nadarmo meno Ducha Svätého.
Duch Svätý nie je v niečom na spôsob presbyteriánstva, a všetkých tých svätodušných hnutiach mimo Katolíckej cirkvi, a nenahrádza Ježiša Krista, je to Duch Otca a Syna, a Duch Svätý nás uvádza do plnej pravdy, ktorá nám bola raz a navždy zjavená v Ježišovi Kristovi, a preto tento koncil nemôže byť impulzom pre proces, ktorý nás v konečnom dôsledku stavia proti Zjaveniu, a preto bez Apoštolského vyznania viery a krstu, ktoré tvoria základ, ide o relativizovanie Cirkvi, a veľmi sa čudujem tomu, že kardinál Grech sa tu vydáva za super autoritu, pričom nie je ani uznávaným teológom, v akademickej teológii nemá žiadnu váhu, a tu predstavuje novú hermeneutiku katolíckej viery len preto, že je sekretárom synody, ktorá nemá žiadnu právomoc ohľadom náuky Cirkvi, hoci je to biskupská synoda a synodálny proces nemá žiadnu autoritu, a už v žiadnom prípade nie magisterskú autoritu.
Chcem vám ukázať čosi z minulého týždňa. Na facebookovú stránku vatikánskej synody boli nahraté viaceré obrázky ilustrujúce synodu o synodalite, a na jednom z nich bola, dáme ju na obrazovku, na viditeľnom mieste kňažka, môžete ju tam vidieť, hneď v strede vedľa mladého muža v tričku s nápisom PRIDE, ktorá kolovala všade po sociálnych sieťach, a na ktorom je, Vaša Eminencia, napísané: „My sme mládež budúcnosti, a budúcnosť je teraz. Oživte túto prekvitajúcu misiu, ktorá nás všetkých presahuje. Túžime byť v poradných radách a rozhodovať.“ Táto aj ďalšie ilustrácie majú v pravom hornom rohu vodoznak biskupskej synody, čo nám tým chcú povedať, Vaše Eminencia, a zaujímalo by ma, ako sa na to pozerá Rím?
Myslím si, že je to túžba prevziať moc, ktorá neexistuje. Chcú byť inteligentnejší ako samotný Boh, čo je marxistický spôsob vytvárania pravdy prezentovaním vlastnej moci v médiách, a prezentovaním sa ako moderných, my sme budúcnosť, ale v skutočnosti im ide len o to, aby presadili svoje vlastné subjektívne predstavy odporujúce zjavenej realite Ježiša Krista.
Je to deštrukcia Katolíckej cirkvi. Je to hra na 3. vatikánsky koncil? O toto im ide, vytvoriť akýsi popkultúrny 3. vatikánsky koncil?
Určite áno. Je ohromujúce, že je to dovolené na základe autority v tomto kontexte vatikánskeho koncilu, a budí to dojem, že je skutočne možné, že Cirkev s pápežom, a generálnym sekretárom synody boli splnomocnení byť poslucháčmi Ducha Svätého. Oni len Ducha Svätého využívajú ako nástroj, inakšie to s Duchom Svätým nemá nič spoločné, ktorý vychádza z Otca ako aj Syna, a je súčasťou Svätej Trojice, z ktorého moci bol počatý Boží Syn v lone Panny Márie, a ide o spôsob ako podkopať katolícku vieru a Katolícku cirkev.
Teraz sa chcem posunúť k mimoriadnemu konzistóriu, ktorého ste sa len pred niekoľkými týždňami zúčastnili v Ríme. Zišlo sa tam 200 kardinálov. Šlo o stretnutie za zatvorenými dverami, kde ste diskutovali o pápežovej reforme kúrie, aspoň to bolo na jedálničku dňa. Niektorí kardináli povedali, že sa nezvýšil čas na diskusiu po stretnutí. Aj vy to takto vnímate?
Hovorili sme len o práve zverejnenom dokumente, ktorý nie je práve najlepší, ktorý z Ríma vyšiel. Týka sa len organizácie rímskej kúrie, pre zvyšok Cirkvi nie je až taký dôležitý. Ide len o tzv. inú formu organizácie, ktorá neuspeje, a poviem prečo, lebo mení podstatu rímskej kúrie ako cirkevnej entity len na akúsi formu svetskej správy štátu Vatikán, a nerobil sa rozdiel medzi štátom Vatikán ako svetskou realitou, a rímskou kúriou ako cirkevnou realitou, ale súčasťou toho všetkého by bolo zhromaždenie kardinálov, musíme diskutovať o veľmi veľkých výzvach pre dnešnú Cirkev, akými sú antropológia a posthumanizmus, transhumanizmus, a deštrukcia Cirkvi, o tom, že sviatosti už nie sú sprostredkovateľom milosti, a liturgia nie je klaňanie sa Bohu, ale je to len metóda pre tvorenie vlastných hier, pohľad do zrkadla na seba samého, je to len sebareflexia, sebaprezentácia a nie pravá poklona Bohu.
Patrili ste medzi kardinálov, ktorí naozaj nedostali priestor verejne predniesť pripomienky, ktoré si pripravili, no zverejnili ste ich, a v nich sa vyjadrujete nielen k reformám kúrie, ale hovoríte aj o svojich obavách z toho, ktorým smerom sa pápežská moc v Cirkvi uberá. Napísali ste: „Nejde o pokrok v ekleziológii, ale o do očí bijúci rozpor s jej základnými princípmi, keď sa všetka jurisdikcia v Cirkvi odvodzuje od jurisdikčného primátu pápeža. Peter koná v Kristovej autorite ako jeho zástupca. Jeho autorita zväzovať a rozväzovať neznamená, že je všemohúci ako Boh.“ Čo vo vás vyvoláva najväčšie obavy z toho, čo vidíte? Je to ubúdanie biskupskej autority, alebo stavanie náuky proti, nie populárnej, ale v tomto prípade pápežovej vôli?
Na jednej strane tu máme populizmus synodalizmu, každý si môže prezentovať svoje vlastné subjektívne, ba niekedy až hlúpe myšlienky ako formu súkromného zjavenia, a na druhej strane tu máme to, že niektorí poradcovia pápeža ho považujú za nejakého absolutistického monarchu, pričom pravý opak je pravdou, pápež musí slúžiť Cirkvi, je prvým služobníkom Cirkvi, ako to povedal pápež Gregor Veľký, a Druhý vatikánsky koncil uviedol do rovnováhy to, čím sú biskupi, kolegiálnosťou biskupov, a zodpovednosťou všetkých biskupov za celú Cirkev, nielen za svoju diecézu, a pápežským primátom, a pápežský primát nijako nesúvisí, je v absolútnom rozpore s autokratickým systémom, a pápež nie je v priamom kontakte s Bohom, nedostáva nové zjavenia, ako sa to dočítame v Lumen Gentium 25, a všade inde, je zodpovedný len za zachovanie náuky, aby ostala pravdivá a verná tomu, čo bolo zjavené… – Chrániť náuku viery.\N- Chrániť ju a nezväčšovať, nerozširovať a nemeniť ju podľa vôle ľudu, ako v populistickej diktatúre, akejsi forme peronizmu, že moc vodcu je závislá od potlesku más, čo nie je model Katolíckej cirkvi, pretože hlavou Cirkvi je samotný Ježiš, a pápeži, biskupi sú len služobníkmi Ježiša Krista, a svoju autoritu vykonávajú v mene Ježiša Krista, nie namiesto Ježiša Krista, to je obrovský rozdiel.
Dobre, potrebujem sa dostať k niečomu. V júli pápež František vymenoval dve ženy, dve mníšky a laičku do biskupského dikastéria, aby pomohli vybrať biskupov sveta. Podľa vás pápež už prekročil všetky medze, a budem vás citovať: „Ide o udelenie niečoho extra sviatostného.“ Čo to znamená, o čo vám ide?
Keďže bývalá koncepcia bola kongregácia kardinálov, ktorí majú účasť na autorite rímskeho pápeža, pretože to sú duchovní svätej Rímskej Cirkvi, ktorí majú tento primát, nemá ho len pápež ako súkromná osoba, ale svätá Rímska Cirkev s vyšším duchovenstvom, ktoré označujeme ako kardinálov.
Kardinál v latinčine znamená vyšší duchovný, máme kardinálov biskupov, kardinálov kňazov, kardinálov diakonov, a táto kongregácia slúžila ako forma účasti kardinálov, a niektorých biskupov menovaných pápežom, na moci a autorite pápeža, a nebola to len svetská organizácia, ktorá mala nájsť nejaké vedúce osobnosti, čiže je to istá forma sekularizácie rímskej kúrie a Rímskej Cirkvi, a podľa mňa je pravda, že v tejto skupine siedmich alebo deviatich kardinálov, ktorí radili pápežovi a pripravovali to, sa nenachádza jediný teológ, ktorý by bol systematickým teológom ekleziológie, alebo praktický človek, ako je kardinál Marx, ktorý si myslí, že Cirkev môžeme spravovať ako svetskú organizáciu, korporáciu.
Predovšetkým nepotrebujeme aby nám radili tieto svetské organizácie, ale dôležitá je ekleziológia. Po prečítaní vašich komentárov mi napadlo, že by to bolo, ako keby som vás, nejakých troch kardinálov poveril výchovou dieťaťa, postarať sa o dojča. Nevedeli by ste kam z konopí, keby ste napríklad neboli pediatrom, alebo nemali deti, je to úloha matky, ženy majú na to lepšie predpoklady, lepšie predpoklady na to majú aj muži laici. Zmätenie stavov je veľmi zaujímavý okamih, v ktorom sme sa ocitli.
Veľmi stručne, viem, že sa nám čas kráti, kardinál Zen. Znepokojilo vás, že na tom konzistóriu nepadla jediná zmienka o kardinálovi Josephovi Zenovi, proti ktorému sa vedie súdny proces, čínski komunisti ho zatkli na základe falošných obvinení, jeho meno sa na konzistóriu nespomenulo, nebola tam žiadna modlitebná iniciatíva, a v skutočnosti pápež povedal, keď sa ho pýtali na to, či si nemyslí, že zatknutie kardinála Zena bolo porušením náboženskej slobody, povedal toto: „Neoznačil by som Čínu za nedemokratickú, pretože je to zložitá krajina s vlastnými rytmami. Je pravda, že sa v nej dejú veci, ktoré sa nám nejavia byť demokratické, a tak to je. Nazdávam sa, že kardinál Zen, ktorý je v pokročilom veku, bude o pár dní stáť pred súdom. On hovorí to, čo si myslí, ale človek vidí, že sú tam isté hranice.“ Čo si o tom myslíte vy, prečo si Vatikán tak pevne stojí za svojim?
Čína nie je demokratický systém, nerešpektuje základné ľudské práva na život a slobodu, a na druhej strane nikomu netreba sto rokov, aby pochopil čínsku kultúru, pretože všetci Číňania sú ľudské bytosti ako my, a my sme presvedčení o tom, že všetky ľudské bytosti sú si rovnocenné v dôstojnosti, a každého Boh volá, aby sa stal Jeho synom alebo dcérou, a preto nie západný svet, ale univerzálna Cirkev všade vo svete musí chrániť základné ľudské práva, a naše absolútne právo hlásať evanjelium každému, a preto si myslíme, že všetci sme bratmi a sestrami v Ježišovi Kristovi, a zvlášť musíme brániť svojich vlastných bratov a sestry v Kristovi, najmä vysokých cirkevných predstaviteľov, a kardinál Zen je nielen predstaviteľom Cirkvi, ale aj predstaviteľ slobody čínskeho národa a ľudskej dôstojnosti, a každý človek má svoju dôstojnosť, neexistujú rôzne triedy, a nemôžeme čakať, že politici od Pekingu, cez Moskvu, Brusel až po Washington spasia svet.
Politici sú zodpovední za situáciu, v ktorej sme sa teraz ocitli, keď nám hrozí, že vypukne atómová vojna, a preto náš Vykupiteľ, náš pomocník, je Boh, a nie títo politici, ktorí nás do tohto chaosu dostali. Je potrebné, aby Cirkev bola mravokárcom, a protipólom sveta. Podľa týchto ľudí nestačí robiť pápežskú diplomaciu, ale tiež musíme jednoznačne hlásať pravdu, musíme sa týmto ľuďom postaviť, ako to urobil Ján Krstiteľ, ktorý nepovedal Herodes, môj starý kamoš, chápem ťa a podobne. Nejak sa dohodnem s tebou aj s tvojou novou ženou. Nie, nie, to nemôžeš robiť. A preto s diktátormi ako bol Hitler nemôžeme diskutovať a viesť dialóg, týmto ľuďom sa musíme vzoprieť.
Vaša Eminencia, tento týždeň Vatikán uviedol nový dokument o klimatických zmenách s názvom The Letter. Samotný film sa zameriava na sprostredkovanie posolstiev z encykliky pápeža Františka Laudato Si. Kardinál Michael Cerny, ktorý je prefektom dikastéria podporujúceho ľudský rozvoj povedal, že dokument „je naliehavou výzvou pre ľudí na celom svete: musíme spoločne konať, a musíme tak urobiť hneď teraz.“ Vaša Eminencia, videl som rozhovor s tvorcom tohto filmu, ktorý mi prišiel bizarný, povedal totiž: „Ja nie som katolík, ja v to neverím, toto je moja pravda.“ A Vatikán tomuto chlapovi robí reklamu. Po a) Prečo podporujeme túto sekulárnu myšlienku a b) Prečo sa o klimatických zmenách diskutuje viac než o zjavení Ježiša Krista?
Klimatické zmeny sú otázkou, ktorú majú na starosti naši politici. Oni sú zodpovední za spoločné dobro svojich národov a ľudstva, a určite ako Cirkev môžeme pomáhať len nejakými morálnymi princípmi, ale nemôžeme byť avantgardou pre tieto výlučne svetské otázky, Cirkev predsa nebola založená ako pomocná organizácia pre Rímsku ríšu, alebo štáty, ktoré vznikli neskôr, ale pre spásu všetkých, a toto je poslaním Cirkvi, Ježiš vyslal apoštolov do celého sveta, aby hlásali evanjelium, aby krstili ľudí v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, a nie aby len dozerali na blahobyt v tomto svete, ale aj na večný život, večnú spásu, a to je poslaním Cirkvi, ktorá nie je mimovládka.
Pápež neustále opakuje, že Cirkev nie je mimovládna organizácia, čo je absolútne jasné, pretože Cirkev založil Ježiš Kristus, Boží Syn, je Kristovým Telom, Chrámom Ducha Svätého, ona nesúperí s inými svetskými organizáciami, ktoré majú len obmedzené ciele.
Vaša Eminencia, ďakujem, že ste prišli, a vaše jednoznačné slová. Dúfam, že čoskoro sa uvidíme.
Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
Úprava textu: AZN
https://www.lifenews.sk/33445/kardinal-gerhard-muller-s-raymondom-arroyom-o-synode-o-synodalite