Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prešiel, vidím, koľko dôvodov na vďaku mám.
V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal potácať, a vždy mi znovu daroval svetlo svojej tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a únavné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý ako jasné svetlo dodnes osvetľuje všetky moje dni. Otcova jasná viera nás deti naučila veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkých mojich vedeckých úspechov; hlboká oddanosť a veľká dobrota mojej matky sú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať.
Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskavou starostlivosťou pomáhala; môj brat mi svojím jasným úsudkom, ráznym rozhodnutím a pokojným srdcom vždy dláždil cestu; bez jeho neustáleho predchádzania a sprevádzania by som nenašiel správnu cestu.
Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Vďačne ich všetky zverujem jeho dobrote.
A chcem poďakovať Pánu Bohu za moju krásnu vlasť v bavorských Predalpách, v ktorej som vždy videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože som v nich znovu a znovu zažíval krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: nedovoľte, aby ste sa odvrátili od viery. A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale najmä v Ríme a v Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou.
Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.
To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: stojte pevne vo viere!
Nenechajte sa zmiasť!
Často sa zdá, akoby veda – prírodné vedy na jednej strane a historický výskum (najmä exegéza Svätého písma) na strane druhej – dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou. Zažil som premeny prírodných vied už dávnejšie a mohol som vidieť, ako sa, naopak, vytratili zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali byť nie vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy; rovnako ako sa na druhej strane práve v dialógu s prírodnými vedami aj viera naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich nárokov, a teda svoju špecifickosť.
Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, najmä biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa tézy, ktoré sa zdali neotrasiteľné, zrútili a ukázali sa byť len hypotézami: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia.
Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a opäť vynára rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život – a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne jeho telom.
Na záver vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Za všetkých, ktorí sú mi zverení, sa modlím z celého srdca, deň čo deň.
Benedictus PP XVI
o. Ľubomír Urbančok
https://www.facebook.com/photo?fbid=235925905428558&set=a.164178529269963