Znovuzrodenie slovenskej samobytnosti
„Slovensko, predstavím ťa svetu, ale v cudzom kabáte.“ Tieto slová Pána Ježiša zaznamenala po novembri 1989 omilostená duša, sestra Viera Nemcová (Proroctvá a znamenia, Na prelome čias, v čase očisty a žatvy, JAS 2022).
V komentároch k 30. výročiu osamostatnenia sa Slovenska sme si mohli prečítať, že prvé rokovania o osamostatnení začali už v roku 1989. Akékoľvek bolo pozadie novembrových udalostí, Boh mal nad nimi absolútnu nadvládu. Ako Boh určil v knihe Levitikus pre vyvolený izraelský národ, tak určil aj pre slovenský národ, ktorý sa stal vyvoleným svojím dávnym krstom1 : „Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny! Má to byť pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu… Veď Izraeliti sú mojimi služobníkmi! Oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pán, váš Boh.“ (Lv 25, 10, 55)
Jubilejný rok Pán Boh počítal od novodobého znovuzrodenia slovenskej štátnosti, t. j. od roku 1939. To je dátum vzniku slovenského samostatného štátu, ktorý má náš Boh vo svojom kalendári. Sily, ktoré spôsobovali neslobodu a nesamostatnosť Slovenska museli ho v roku 1989 pustiť na Božie slovo, v päťdesiaty jubilejný – milostivý rok.
Viera Nemcová vtedy, v roku 1989, zaznamenala: „Zrodila sa sloboda Božích detí.“ Slovenský národ je národom Božích detí – je to tak veľmi späté s jeho podstatou, že bez tejto primknutosti k svojmu Bohu by to už ani nebol slovenský národ.
Vyvolenosť a poslanie slovenského národa
V knihe Levitikus Boh vymenúva prisľúbenia úrodnosti, pokoja, víťazstva nad presilou a hovorí: „Utvrdím svoju zmluvu s vami.“ (Lv 26, 9) Avšak slovenský národ po roku 1989 neutvrdil svoju zmluvu s Bohom, práve naopak, deklaroval vo svojej ústave z r. 1992, že sa neviaže na nijaké náboženstvo, opovrhol Jeho nariadeniami a tým sa nielen pripravil o zmienené dobrá, ale stal sa prijímateľom trestov. (porov. Lv 26, 14 39) Boh je dobrý otec a vychováva svoje neposlušné dieťa aj tak, že to pocíti. Vždy, keď by Izraeliti nepočúvali Božie nariadenia, ako je uvedené v knihe Levitikus, Boh by znásobil intenzitu trestov – siedmimi a potom zase siedmimi. Toto znásobovanie pokračuje cez celú kapitolu 26 a zastaví sa veršom 39.
Vyvolenosť a poslanie slovenského národa (2. časť): Rozália a Jeremiáš
V nasledujúcom verši Pán hovorí: „Keď uznajú svoje hriechy a hriechy svojich otcov, vierolomnosť, ktorú voči mne spáchali a ktorou sa mi protivili… potom sa ja rozpamätám na svoju zmluvu.“ (Lv 26, 40, 42) – Náš národ dnes potrebuje rozlíšiť podľa Ducha Svätého, čo vo svojej histórii má uznať ako hriechy a za čo má byť, naopak, vďačný. Podľa toho má potom konať a na tom si stáť v dôvere v Pána – to mu dá svetlo aj pre jeho nastávajúce kroky.
Malo by trestanie a nesloboda po zapredaní sa cudzincovi trvať naozaj až do nášho budúceho jubilejného milostivého roka 2039? Kniha Levitikus pozná aj vykúpenie mimo jubilea: „Ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť.“ (Lv 25, 48b) Takýmto naším príbuzným – dobrodincom – je Pán Ježiš. Náš dlh už zaplatil na kríži a vyhlásil milostivý rok!
Vyššie uvedené sa vzťahuje na náš dlh za hriechy a prístup k možnosti vykúpenia z kráľovstva Zlého. Ale keďže sme sa zapredali za eurofondy cudzincovi – EÚ, podľa Božieho slova aj to je možné splatiť a vyslobodiť sa: „Ak cudzinec alebo prišelec pri tebe zbohatne a tvoj brat schudobnie a predá sa cudzincovi alebo prišelcovi alebo potomkovi cudzinca, potom ten, čo sa predal, má mať právo na vykúpenie. Ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť: môže ho vykúpiť strýko alebo syn jeho strýka a môže ho vykúpiť hocikto z pokrvných jeho rodu, alebo, ak sa natoľko zmôže, vykúpi sa sám. S tým, kto ho kúpil, spočíta čas od roka, v ktorom sa predal, až po jubilejný rok.
Cena, za ktorú sa predal, sa rovnako rozdelí na počet rokov a jeho služobný čas sa mu bude rátať ako u nájomníka. Ak je do jubilejného roku ešte viac rokov, tak za svoje výkupné vyplatí príslušnú sumu z kúpnej ceny. Ak je už menej rokov do jubilejného roka, podľa toho bude rátať. Podľa svojich zvyšných služobných rokov zaplatí výkupnú sumu…Veď Izraeliti sú mojimi služobníkmi! Oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pán, váš Boh.“ (Lv 25, 47-52, 55) – Rozumej: „Veď Slováci sú mojimi služobníkmi!“
Ako vysvetlíme slová Pána Ježiša z r. 1989: „Slovensko, predstavím ťa svetu, ale v cudzom kabáte“? Dnes už môžeme rozpoznať ich význam tak, že Pán mal na mysli nie v kabáte Ježišovom, ale v kabáte Zlého. V roku 2018 dostáva Slovensko jasné slová ohľadne svojej samostatnosti a slovenskej národnej svojbytnosti cez Vieru Nemcovú: „Slovenský národ nikdy nebude slovenský, ak neuzná moju (Božiu) zvrchovanosť… Ani Slovensko nebude slovenské a zvrchované, ak neuzná Božiu zvrchovanosť,“ a ďalej „Hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.“ Zo slov samotného Boha pre nás vyplýva, že v súčasnosti naliehavo potrebujeme nielen ústavu po vzore prvej slovenskej ústavy z roku 1939, ktorá by deklarovala Božiu zvrchovanosť v štáte, ale aj nastolenie Božieho Syna, Pána Ježiša Krista za Kráľa Slovenska.
Pred dvoma rokmi, 6. januára 2021, na sviatok Troch kráľov, sa zjavil sestre Viere v životnej veľkosti Pán Ježiš: „Bol oblečený v bielych šatách a na nich mal prehodený prekrásny biely plášť ozdobený zlatými hviezdičkami. Na hlave mal zlatú korunu a v rukách zlato kadidlo a myrhu a usmieval sa. Opýtala som sa ho, kde má vladárske žezlo a On mi vnukol, že nie je ako svetskí králi, ale ako Kráľ neba i zeme.“
Porozumieť tajomnej odpovedi môžeme cez slová Biblie: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 20, 25b-28)
Slúžiaci Kráľ, obetujúci sa Baránok, má moc, ktorú nepotrebuje presadzovať násilne – žezlom, pretože mu patrí naveky všetka: „A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: ´Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.´“ (Zj 1, 5)
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: ´Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.´“ (Mt 28, 18) Aj keď sme malý, ohrozený národ, spojený s Jeho všemocnosťou, budeme silní Jeho silou! – „Päť vašich zaženie sto na útek a sto vašich zaženie na útek tisíc, a vaši nepriatelia padnú mečom pred vami.“ (Lv 26, 8)
My si musíme iba byť vedomí, že sa nemáme nechať zastrašovať – klamať zlým, lebo ak všetka moc – 100% je Ježišova, koľko percent zostáva Zlému?
V čase spomínaného zjavenia Ježiša Kráľa na začiatku roka 2021, koloval po Slovensku vinš Prof. Emílie Hrabovcovej, v ktorom spomína slová biskupa Michala Rusnáka o tom, že Slovensko je Betlehemom slovanstva. Slovensko je teda mystickým miestom poklonenia sa kráľov a mudrcov časti pohanského sveta – slovanstva. Prešli odvtedy veky a teraz stojí pred Slovenskom Vládca celého sveta, viditeľného aj duchovného, Kráľ Ježiš. Stále drží v rukách dary, ktoré mu boli dané vtedy našimi predkami. Tak ako oni, máme sa aj my teraz skloniť pred svojím Kráľom – obetovať dar zlata, máme sa skloniť pred ním ako pred svojím Bohom – obetovať dar kadidla a máme sa skloniť pred ním ako pred svojím Spasiteľom – obetovať dar myrhy.
Ježiš Kráľ sa zjavil na Slovensku vo sviatok, v ktorý sa požehnávajú naše domovy – chce sa o ne a o nás starať všetky dni v roku, túži byť naším členom rodiny.
„Ježišu uznávam Ťa za Kráľa, buď mojím Kráľom, kraľuj v našich srdciach a prebývaj s nami v našich príbytkoch!“ (modlitba zjavená sestre Márii, zverejnená 1. okt. 2022 vo vysielaní Sl. dohovoru za rodinu).
Viera Parasková