Totalita prišla nová, namiesto svetonázoru, dovolia Ti byť iba reklamou politiky s ktorou prišli.
Čo človek to má byť reklama. Kto nechce byť iba reklamou totalitnej politiky nie je pokrokoví. Nie je progresívny. Možno sa dokonca ešte aj modlí. Na ktorej strane ten človek stoji? Čo to vlastne v otčenáši napísané stoji, pýtajú sa tí pokrokoví. Mohli by ľahko zistiť keby chceli. Ale nechcú. Oni chcú byť sebestační s tým čo uskutočnili. Navždy chcú to čo zistili odtrhnúť od súcna. Čo je to súcno? Súcno je Božie dielo.
Svätý Tomáš konštatuje, súcno je všetko súce k uskutočneniu. To čo sa uskutočnilo už nie je celé súcno. Zo súcna neubúda. To čo sa z neho uskutočnilo podlieha už času. Má svoj začiatok a koniec.
Ako sa to človek dozvie? Normu bytia v sebe máme, to tvrdí zase filozofia personalizmu M. Blondela. Sme bytie na obraz Bytia a preto normu v sebe máme. Poznávame, že to čo dávalo zmysel už nedáva v tom formáte zmysel, ale hlbšie za hodnotami treba ísť. Čo tomu bráni aby si to poznal a normu bytia v sebe objavil.? Tí čo súcno popreli. Nestaň sa ich reklamou. Chcú ti tak vziať účasť na tom čo je súcno. Preložiť ťa do reči nejakej teórie. Teraz do teórie genderizmu. Teórie nie sú zlé ak uznáme, že uskutočneným súcnom sú a majú svoj začiatok a koniec. Kedy platia a kedy nie. Také samozrejme? Samozrejme áno, ale zabúdame.
Zabudli sme už na marxizmus? Na večné časy chcel byť. On jediný a nikto iný. Šiltovkou radikálneho revolucionár si prikryl svoju neúprimnú tvár. Aby si nepoznal a šiltovku za tvár mal. S červenou hviezdou, ako Lenin mal, namiesto tej betlehemskej. Je známe, že satan rád napodobuje stvoriteľa. Nedaj sa pomýliť šiltovkami a dnes inými reklamami. Teóriami, ktoré chcú súcno nahradiť, reklamou každý mal byť, reklamou takej totality. Ako dnes. Zase počujeme kapitalizmus a nikto iný. Na obraz nadčloveka je ten kapitalizmus. Všetko to ľudské, to kde teplo domova vzniká, kde vzťahy hodnotou sú, kde obetovať sa vie za niečo vyššie je považované za barličku pre slabých. Nadčlovek toto už nepotrebuje. Na reklamy zmení Vianoce aj Veľkú noc. Na zábavy čas. Zabávajte sa vy obyčajní, my nadľudia sa znížime a pobavíme sa s vami. To čo prišlo po marxizme nie je hodné jeho obeti.
Ale ti skalní, čo kresťanmi ostali tvrdia čas súcna to je, toho čo neubúda, ten od koho súcno pochádza poslal svojho syna na Vianoce a na Veľkú noc koná. Nezhrešil ani na kríži, kedy ukrutnými bolesťami ho diabol pokúšal. Tak ako žil dokonalo aj dokonalý ostal aj na kríži a za nás zomrel. Vzkriesený bol, žije medzi nami. Satan na prázdno vyšiel. Už nemôže Bohu tvrdiť, že chce niečo čo sa nedá. Čo človek nezmôže. Že mal pravdu keď človeka v raji pokúšal, nepokúšal iba ukázal aký je. V závisti, že mal mať účasť na tom o čo satan prišiel. V knihe „Cesta na Západ“ jej autor Smoleň píše, západný človek už nechce Boha čo hriechy odpúšťa, ale božstvo čo hriechy ruší, aby všetko bolo dovolené.
Je po Vianociach, ale príde pôstu veľkonočný čas. Hriechy nám môžu byť odpustené aby sme nanovo dokonalejšie žili to čo máme žiť. Život sme si nestvorili, je v nás. Nedajte sa mýliť, spomeňte si keď Jurija Gagarina do vesmíru vypustili, propagandou tvrdili, že anjelov ani Boha tam nebolo. Nedajte sa mýliť tí „sebestační“ sa nezmenili, praktizujú ďalej túto „výskumnú“ prax. Sondu teórie, podobnú marxizmu do psychického života vypustili. Sondu sociálneho konštrukcionalizmu, či štrukturalizmu. Zistili tento raz, že tam duše niet, iba sociálna realita, ktorá nás stvorila. Teórie sociálneho konštrukcionalizmu čo ateistické sú opäť chcú, aby sme sa dali preložiť do ich reči. Genderizmus vyznávali ako jedinej vedy výdobytok. Tak sa opakujú dejiny. Aby nás vyskúšali.
Ľudia sa neopakujú, iba noví prichádzajú na tu skúšku aby obstali a nevzdali sa daru súcna, za tú uskutočnenú časť z neho. Klamú, že je absolútna. Nie je. Podlieha času a zmenám, starne. Dajte pozor. Démon novosti nespí. Namiesto marxizmu je tu genderizmus. Nestaň sa jeho reklamou ako sa stali poniektorí čelní politici na Slovensku. Ak si ich volil máš účasť na ich biedach. A Slovensko upadá. Nevoľ ich. Prestaneš byť, budeš iba fungovať, ako oni iba fungujú v súkolí zlej moci. Haló efekt je prvý dojem. Zlo chce dobre vyzerať, módou môže chcieť zakryť svoju pravú tvár. Dobre pozerajte, koho budete druhy krát voliť. Aby ste nemuseli pozerať na ľudský gýč. Aj na poštovej známke vidieť, že nie je osobnosť.
Nebuď iba človek módy a reklamy. Ľudia čo stali sa reklamou démonovi novosti slúžia. Démon zvedie ľudí a tí gýče volia, tak ich démon odmeňuje cez našu slabosť a idú cestou zatratenia. Lebo aj taká je. Je vysvietená reklamami. Móda je taká. Chce sa hrať na večnosť. Apoštol nesúhlasí. Hlása, že viera je tá zabudnutá cesta ktorou treba ísť. Opäť môžeš začať. Môžeš obnoviť svoje šaty čo sa ošúchali na cestách sveta. Nie sú zo šatníka módy, ale pravdy. Oblečte sa v nového človeka je napísané. Slová ako slová povie nadčlovek, lebo sa nemodlí. V modlitbe slovo zazvoní svojim pôvodným významom. Ako zvonili a zvonia slová evanjelia, keď ich prikladáš k ranám a zlám tejto doby. Ale nedaj sa mýliť varuje Aquinský, viera nie je stará či nová. Terajšia a novšia. Módnejšia, na to Cirkev upadá, ak sa módnou chce stať. Viera je iba jedna a je v nej zavinuté od začiatku všetko čo treba. To iba my stále môžeme viacej z nej objavovať.
Je to už od dávna, je tu výnimka z času , rozhrešenie ju dáva. Pokušenie ostáva azda ako skúška. Ľudia čo Boha popreli, vyrábajú stále čosi, nie pre dobre veci, ale aby súcno vyčerpali, zavalili ho a cestu k nemu svojimi výtvormi zahatali. Hoci čo a hoci ako smiešne, len nech je nové. Reklamou vyzdobené, aby sa nevidelo aký koniec to vzalo. Móda sa namáha ale márne. Nedaj si vziať tú mieru súcna čo sa nemíňa. Ani démon novosti ho nezničí , ale v nič svet obrátiť môžu atómové bomby. To démon chce. Aby súcno zničil svojou démonskou mocou navždy.
Je taká rovnica, keď zachovať sa chce čo už nedáva zmysel, iba pýchy čas a ilúziu sebestačnosti , vtedy to čo sa uskutočnilo, nemá tu už miesto, chce si večnosť uchovať právom vojny. Aj ničota môže byť večná, Odtiaľ sú tí, čo vojny plánujú v pohodlí čo sa im kráti. Treba stratiť to čo sa zo súcna uskutočnilo až pominie jeho čas. Netreba sa báť. Súcno ostáva. Kto na to zabúda prepadá sa do bazára starých vecí. Všetko tu už raz bolo. Aby sa to nezbadalo nosí sa maska módy. Móda pretrváva reklamou. Nestaň sa reklamou. Nebuď iba človek módy. Ľudia čo stali sa reklamou démonovi novosti slúžia. Móda je taká. Chce sa hrať na večnosť.
Mnohí čo sa otetovať dali, druhy krát by to už nechceli. Nedaj sa prekladať do teórii. Ani do teórii genderizmu, ani inej, zváž kedy platí, zmeraj ju súcnom. Si viacej ako teória. Neboj sa to povedať komu treba, aj keby prezidentkou, či prezidentom bol. Politika je nádoba, ktorá sa často čistí iba zvonku, zvnútra nie. Móda nepozná večnosť. Ona iba akési veci spravuje. Darmo ich čačká a cibrí v módny obraz, súcno nenahradí. Neboj sa toto povedať. Ako sa to báli povedať západní preláti. Aj vzdelanci. A niektorí aj naši.
Darmo čakáš, že slovami pravdy zasvietia na nepravdy. Nechajú to v strachu na ľudí a tí to nevedia, že do teórie sa netreba nechať prekladať. Seba stratiť. Zasvieť pravdou na nepravdu. Možno aj ten stratení to zbadá a do seba vstúpi. Azda sa pomodlí a duch odpovie zvonivým slovom, čo zazvoní a možno sa obráti. Nádej ostáva preto svet trvá. Kyvadlo hodín musí naspäť. Po nových ľudí a oni prichádzajú na starú skúšku dejinami.
Stanislav Hvozdík
„Klapancia“ je najstarším pomenovaním východoslovenských veršov. Tento názov je odvodený od slova Klapať, t.j. vkladať, skladať slová do veršov tak, aby to – klapalo. Prapôvod klapancie je v prísloviach a porekadlách, kde je pradávna a generáciami overená skúsenosť, životná filozofia a múdrosť ľudu. „
https://dobsincan.estranky.sk/clanky/prakovske-klapancie.html