Už z toho začína byť tradícia. Keď niekto navrhne obmedzenie predaja v nedeľu, malá skupina „liberálov“ narobí veľký krik.
Lebo takéto zákazy vraj poburujú spoločnosť. Realita je pritom celkom iná. Väčšina ľudí návrh na nedele bez nákupov podporuje. Vrátane zamestancov obchodov.
Táto téma sa tvári prudko polemicky, ale nie je. Je jednoznačná. Voľné víkendy alebo aspoň voľné nedele sú pre väčšinu zamestnaných ľudí samozrejmosť. V nedeľu nemusia pracovať, lebo také sú pravidlá. A taká je stará osvedčená spoločenská dohoda.
Týždeň sa delí na pracovné dni a víkendy.
Návrh konzervatívnych poslancov, aby mali aj zamestnanci obchodu aspoň jediný voľný deň v týždni, je principiálne správny. Právne aj morálne. Pravidlá a výhody – voľné nedele – by predsa mali platiť všeobecne, teda pre všetky skupiny spoločnosti (aspoň v maximálne možnej miere). Alebo potom pre nikoho…
Výnimky by sa mali tolerovať len tam, kde je to nevyhnutné. Alebo tam, kde je to práve počas voľných dní celkom prirodzené (šport, zábava, voľnočasové aktivity).
A to nie je tento prípad. Spoločnosť dokáže pohodlne fungovať aj vtedy, keď sú obchody otvorené šesť dní v týždni.
Na druhej strane: argumenty, ktoré počúvame z liberálneho a progresívneho tábora, sú neplatné. Nestoja na faktoch, ale na predsudkoch.
1. Prvou a najčastejšou námietkou je tvrdenie, že vo vyspelých západných krajinách je nedeľný predaj voľný, bez štátnych regulácií.
Je to nezmysel a vie to každý, kto aspoň trochu cestuje.
Ak v nedeľu vyrazíte na nákupy do Rakúska, narazíte na zatvorené dvere. To isté v Nemecku. Predaj je v nedeľu obmedzený aj v Španielsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nórsku, Dánsku…
Dôvod: ľudia z maloobchodu si tam presadili voľné nedele. Tlačili na to ich odbory a nakoniec aj poslanci. Regulácia nedeľného predaja je v západoeurópskych štátoch celkom bežná.
Naopak, bez pravidel a živelne to funguje hlavne v krajinách bývalého „Ostbloku“.
2. Ďalším rozšíreným „argumentom“ je tvrdenie, že väčšina ľudí si zvykla na nedeľné nákupy a nechce sa toho vzdať.
Aj to je výmysel.
Prieskum z roku 2020 celkom jasne ukázal, že väčšina ľudí, dokonca drvivá väčšina ľudí obmedzenie predaja v nedeľu podporuje. Až 80 percent ľudí by akceptovalo, ak by boli v nedeľu zatvorené obchody.
3. Z rovnakej kategórie je predsudok, že práve zamestnanci obchodov podporujú voľný režim a otvorené obchody neobmedzene, aby si privyrobili.
Realita: prieskum ukázal, že až 99 percent zamestnancov obchodu by privítalo, ak by bol nedeľný predaj obmedzený a ak by mali jeden pevný voľný deň v týždni.
Sv. Ján Vianney: Svätenie nedele alebo krčmy
Je to pochopiteľné a rozumie tomu každý, kto je vybavený základnou sociálnou inteligenciou a empatiou. Väčšina ľudí z obchodného sektora nechce tráviť nedele v práci, resp. v službe.
4. Kompletne pomýlený aj aj ekonomický „argument“, podľa ktorého by obmedzenie predaja v nedeľu viedlo k stratám obchodníkov. Alebo k poklesu zamestnanosti.
Je to ďalší predsudok bez opory v dátach.
V nijakej krajine, kde sa pristúpilo k regulácii nedeľného predaja, nezaznamenali výraznejší pokles obchodných tržieb či spotreby ani hromadné prepúšťanie. Je to prirodzené. Spotrebitelia si na nové pravidlá zvyknú a nakupujú v sobotu alebo cez pracovné dni. Dnes, v ére digitálnych služieb a e-shopov, to nie je nijaký problém.
Navyše, viaceré obchodné siete zvažujú, že aj bez štátnych regulácií obmedzia predaj cez víkend. Zistili, že nepretržitá prevádzka siete sedem dní v týždni je ekonomicky (aj ekologicky) veľmi nákladná.
Ak s obmedzením pracovných hodín cez víkendy váhajú, tak hlavne preto, že im to nedovoľuje konkurencia.
Pri všeobecnej regulácii by táto prekážka padla. A mnohé obchodné siete by to privítali.
5. A nakoniec: medzi krivé argumenty môžeme zaradiť aj tie o práve, rovnosti a ochrane spoločnosti pred zásahmi štátu. Hlásajú, že každý sa má sám rozhodnúť, kedy si nakúpi. A nikomu nemôže štát zakazovať, aby v nedeľu predával svoj tovar.
Tento argument vyzerá pekne, ale je neplatný. Často ho počúvame práve od tých, ktorí si užívajú regulácie a výhody voľnej soboty a voľnej nedele. Tým sa dostávame na začiatok. K princípu, že základné pravidlá majú platiť v maximálne možnej miere pre všetky skupiny spoločnosti. Nielen pre vyvolených.
Ak by sa mal svet riadiť podľa predstáv tých, ktorí odmietajú pravidlá a žiadajú non-stop dostupnosť služieb, potom by sme to mohli pokojne otočiť proti nim. Malá časť spoločnosti by predsa určite privítala, ak by boli v nedeľu otvorené nielen obchody, ale aj banky, úrady, škôlky… Tak prečo to obmedzovať a regulovať?
Asi jediný presvedčivý argument, ktorý ponúkajú „strážcovia pokroku“, je ten osobný. Zvykli si na to, že nakupovať môžu kedykoľvek, aj v nedeľu večer. A vyžadujú, aby sa na tom nič nezmenilo. Je to predsa také pohodlné. Pohodlné pre nich, nie pre tých druhých, ktorí sú im v nedeľu od rána do večera k službám…
Problém je len v tom, že z tohto ich osobného postoja smrdí egoizmus. A sklony ku kastovníctvu.
Dag Danis