O malú chvíľu odviedli „zločinca“ do Annášovho paláca, kde býval aj jeho zať veľkňaz Kaifáš.
Čo aj noc bola už pokročilá a všetkých prívržencov boli upozornili, že včas ráno rúhač bude v ich rukách, mnohí zo sudcov boli ešte v posteli a nemohli hneď začať proces. Veľkňazi sa ponáhľali skončiť všetko v to isté ráno, aby nedali čas ľudu na vzburu a Pilátovi na rozmýšľanie.
Ale nedávajú sa premôcť spánkom len obrancovia spravodlivého, ale aj tí, ktorí začínajú niečo nespravodlivé. Niekoľkých zo stráží povolali, aby šli zobudiť starších zo zákonníkov a starších z ľudu, a zatiaľ chcel starý Annáš, ktorý celú noc nespal, vypočuť falošného proroka sám.
Annáš, syn Setchov, bol už sedem rokov najvyšším kňazom, a hoci bol r. 14 pri nastúpení Tiberia zbavený úradu, ešte vždy bol hlavou židovskej cirkvi. Ako saducej, hlava jednej z najmocnejších a najbohatších rodín kňazského patriciátu, bol dosiaľ náčelníkom svojej kasty v osobe svojho zaťa. Jeho päť synov sa stalo kňazmi a jeden z nich, tiež menom Annáš, bol ten, ktorý dal ukameňovať Jakuba, brata Pánovho.
Ježiša predviedli pred neho. Nazaretský tesár po prvý raz prichádza pred náboženských vládcov svojho ľudu, pred svojho pravého a najväčšieho nepriateľa. Dosiaľ sa stretával v chráme s podriadenými a prostými, so zákonníkmi a s farizejmi. Teraz stojí pred najvyššou hlavou ako obžalovaný, a nie ako žalobca. To je prvý výsluch toho dňa. Štyria hodnostári ho budú vypočúvať niekoľko hodín. Dvaja vládcovia chrámu, Annáš a Kajfáš, a dvaja vládcovia zeme, Antipas a Pilát.
Prvou otázkou chce sa Annáš dozvedieť od Ježiša, kto sú jeho učeníci. Starému kňazovi- politikovi, ktorý ako ostatní saduceji neberie do úvahy mesiášske sny, ide o to, aby sa dozvedel, kto sú nasledovníci nového proroka, do akej triedy patria, aby videl, ako hlboko siaha hľuza tejto vzbury. Ale Ježiš sa naňho díva bez slova. Ako si môže obchodník predávajúci holubice myslieť, že Ježiš zradí tých, ktorí ho zradili?
Teda sa ho spýta, v čom väzí jeho učenie. Ježiš mu odpovedá, že nie je jeho vecou odpovedať mu: „Ja som verejne hovoril svetu, učil som v synagógach a v chráme, kde sa zhromaždili všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa ma spytuješ? Spýtaj sa tých, ktorí ma počuli, čo som im povedal. Oni dobre vedia, čo som im povedal.“
To je pravda. Ježiš je exoterik, a ak niekedy povedal svojím žiakom slová, ktoré neopakoval na námestiach, predsa ich napomínal, aby kričali zo striech domov, čo im povedal v domoch. Ale Annáš sa iste kyslo zatvári na odpoveď, v ktorej bol obsiahnutý predpoklad spravodlivého súdu, lebo jeden zo strážcov, ktorý stál vedľa obžalovaného, dal mu zaucho a povedal: „Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi?“ Zaucho násilníka je začiatkom potupy, ktorá bude sprevádzať Ježiša až na kríž. Ale udretý, majúc červenú tvár od tvrdého úderu, obracia sa k tomu, ktorý ho udrel: „Ak som hovoril zle, vydaj svedectvo o zlom, ak dobre, prečo ma biješ?“
Hlupák, zmätený takým pokojom, nevie, čo by odpovedal. Annáš začína tušiť, že tento Galilejčan nie je obyčajný dobrodruh, a tým väčšmi vzrastá túžba, aby sa ho zbavil. Keď videl, že nemôže nič urobiť, posiela ho sputnaného ku Kaifášovi, aby on začal aspoň naoko riadny súd.
Pripravil: Anton Čulen