V posledných mesiacoch sa v našich oznamovacích prostriedkoch /noviny, rozhlas, televízia/ objavuje dosť článkov, relácií zameraných zvlášť proti Cirkvi.
V nich sa so zjavným úmyslom skresľujú všeobecne známe skutočnosti o Cirkvi u nás, a to pred tvárou celého, v prevažnej miere ešte i dnes hlboko veriaceho národa a pred tvárou sveta. Namiesto otvorenosti a pravdy si niekoľko „múdrych hláv“ robí z veriacich verejný posmech a prirovnáva ich k fašistom…
Je to reakcia na vnútornú obrodu členov Cirkvi, citeľne badáme od slávnostného stretnutia na Velehrade roku 1985, pri príležitosti osláv smrti sv. Metoda, až po slávenie Mariánskeho roka. Sme svedkami, veriaci i neveriaci, ako mocne pôsobí Duch Boží dnes uprostred našej 1100 ročnej Cirkvi. Túžbu ľudského srdca po láske, tvorivosti a šťastí až po večný život, môže vyplniť iba sám Boh.
S akými ťažkosťami sa stretávala a stretáva Cirkev u nás už takmer pol storočia? K akému svedectvu povolal Boh v týchto časoch našich otcov, matky a mládež, našich biskupov, kňazov a rehoľníkov, veriacich od pluhu, v továrňach i v úradoch? Ako hodnotí svedectvo našej umlčanej a trpiacej Cirkvi svet a všeobecná Cirkev?
Ján Chryzostom Korec
(Nech tak svieti vaše svetlo…, Slovenská duchovná služba 1988)
List Dominika Tatarku otcovi biskupovi Korcovi
Otče biskupe!
Počúvam Vaše myšlienky a Váš hlas a mám pocit za seba a za svoj národ, že Váš hlas a istoty, ktoré hlásate, sú satisfakciou života v pravde, ktorú sme očakávali.
Otec biskup, ďakujem Vám a zjavne i Božej milosti, ktorá sa nám Vami dostáva. Z hlbokosti srdca svojho uznávam, že všetky vrchnosti, ktoré sa rúhali zjaveniu Božstva, nás pokorili. Som šťastný, že hovoríte a pôsobíte na svet i v mene môjho malého zaznávaného národa. Dúfam, že aj Vašou apoštolskou pomocou na konci svojho života prídem k zmyslu života – milosti.
Dúfam, že sa mi dostane trochu síl, aby som vyslovil tragickú skúsenosť svojho života. Ale chcel by som jedným dychom vysloviť aj nádej – úfnosť- že nielen mne, ale aj vaším poblúdeným súčasníkom dostane sa osvietenia Ducha, aby uznali, že Božské stvorenie sveta napriek všetkým útokom pokračuje. Prosím otče, nech ma pochovajú do svätej zeme.
Dominik Tatarka
(Kríž vo svetle pravdy 1989)
Pripravil A. Čulen