„Som presvedčený, že sa táto zmluva o výhrade svedomia už dávno mala uzavrieť. Keďže sa Vláda SR zaviazala takúto dohodu uzavrieť, má to splniť ako svoju základnú povinnosť“
Veľadôstojný pán farár Štefan Mordel, dňa 14. 12. 2006 som s A. Seleckým predložil do NRSR petíciu takmer 120 000 občanov SR za prijatie a ratifikáciu zmluvy o „Výhrade svedomia“. Túto čiastkovú zmluvu sa SR zaviazala v zmluve so Svätou Stolicou (Vatikánom) uzavrieť. Do dnešného dňa sa tak ale nestalo. NR SR túto petíciu iba vzala „na vedomie“, ale sa ňou odmietla zaoberať. Hovorca KBS (vtedajší Jozef Kováčik) sa vtedy od odovzdania dištancoval. Ak by táto zmluva bola prijatá, nebol by problém ani s Istanbulským dohovorom, a ani by nikto až tak ľahko nemohol občanom SR nanucovať nič, čo je v rozpore s ich svedomím napr. ani gender ideológiu do škôl. Týka sa to aj kňazov napr. vo veci spovedného tajomstva, na ktoré sa dosť útočí.
Už vtedy sme poukazovali na to, že ak bude prijatá táto čiastková zmluva o „Výhrade svedomia“ tak túto agendu gender ideológie nebude až také jednoduché na Slovensku presadzovať. Miesto toho aby došlo k uzatvoreniu tejto čiastkovej zmluvy, tak média a niektorí jednotlivci z radov extrémnej ľavice a progresívcov začali na Slovensku šíriť klamstvo, že poslednou požiadavkou novembra 1989 bola odluka Cirkvi od štátu. Nič také nikdy na tribúnach počas novembra 1989 neodznelo.
Píšem o tom tu: Video: František Mikloško potvrdzuje podvod SAS o odluke Cirkvi od štátu ako požiadavke novembra „89“
Veľmi ma preto potešilo, že v ankete ktorú usporiadal denník Postoj medzi kňazmi: Umožnili biskupi požehnávať páry alebo jednotlivcov? Ako by ste postupovali vy?
Cirkevný právnik Mons. Ján Duda uviedol, že by si v prípade žiadosti o požehnanie dvoch ľudí, ktorí žijú v iregulárnom zväzku, respektíve vzťahu uplatnil „výhradu vo svedomí“.
V tejto súvislosti by som Vás poprosil o odpoveď na tieto dve otázky:
Anton Čulen: Nemali by si všetci kňazi na Slovensku v otázke požehnávania dvoch ľudí, ktorí žijú v iregulárnom zväzku, respektíve vzťahu začať uplatňovať „výhradu vo svedomí“?
Vdp. Štefan Mordel: Áno v tejto otázke požehnávania homosexuálnych párov, je najjednoduchší spôsob pre kňaza, ako sa tomu vyhnúť, je uplatniť si výhradu svedomia. Dôsledne by som však odlíšil tieto páry od tzv. iregulárnych párov, čiže tých, ktorí žijú v monogamnom zväzku ako muž a žena, ale nežijú v platnom manželstve. Čiže v tomto prípade ide o prirodzený vzťah, ktorý sa nejakým spôsobom dá sanovať, ale v druhom prípade ide o vzťah protiprirodzený, ktorý sa za žiadnych okolnosti sanovať nedá.
Anton Čulen: Nebolo by na čase, aby bola konečne podpísaná a ratifikovaná čiastková zmluva o „Výhrade svedomia“, ktorú sa zaviazala v zmluve s Vatikánom SR uzavrieť?
Som presvedčený, že sa táto zmluva o výhrade svedomia už dávno mala uzavrieť. Keďže sa Vláda SR zaviazala takúto dohodu uzavrieť, má to splniť ako svoju základnú povinnosť.
Chcem k tomuto ešte dodať svoje vyjadrenie: KBS vydala smernice, ako možno požehnať homo-pár:
Pastoračné usmernenie Konferencie biskupov Slovenska k dokumentu Dikastéria pre náuku viery Fiducia supplicans z 18. decembra 2023 vo svetle následného tlačového vyhlásenia toho istého dikastéria zo 4. januára 2024
V bode druhom sa uvádza táto smernica: 2. Ak o požehnanie požiadajú ľudia žijúci v iregulárnych zväzkoch, kňaz ho môže udeliť iba po tom, ako žiadateľov pravdivo informoval o skutočnom zmysle a cieli tohto požehnania, ktorým je prosba o pokoj, zdravie a iné dobré veci, a zároveň oslobodenie od všetkého, čo je v živote osoby v rozpore s evanjeliom, ako aj prosba o posilnenie k životu podľa Božej vôle (porov. Tlačové vyhlásenie, bod 5).
Môj názor a môj postoj, ako je možno realizovať toto požehnanie, je nasledovný:
Kardinál Müller sa vyjadril o takomto požehnaní, že je rúhaním sa Bohu. Čiže to, čo výslovne protirečí Božiemu poriadku a čo Biblia výslovne označuje ako ťažký hriech, sa nemôže odobriť požehnaním! Tu nepomôže ani vynikajúca ekvilibristika rozlišovania páru na dvoch jednotlivcov, ktorých kňaz vraj „musí“ požehnať po jednom. Ale takéto „požehnanie po jednom“ nič na tom nevylepší, aby sa to Bohu zapáčilo. Nikde nenájdeme príklad, že keď zlo podelíme na dve časti, potom už nie je také zlé. Sv. Pavol hovorí, že málo kvasu prekvasí celé cesto. Tento otrávený kvas genderismu, ktorý chce svetu nanútiť názor, že každý sexuálny čin je dovolený a rovnocenný s tým manželským, je blud, ktorý má za úlohu otráviť nielen celý svet, ale aj celú cirkev. Ježišov výrok nás zaväzuje; „Vaše áno nech je áno a vaše nie, nie! Čo je nad to, je od Zlého“.
Preto k tomuto usmerneniu by sa mi žiadalo ešte dodať; áno požehnať aj týchto ľudí, ale keď budú robiť pokánie. Keď jeden z nich príde ku spovedi, tak ho kňaz požehná a dá aj rozhrešenie, ak bude disponovaný ho prijať. Ale keď prídu dvaja a žiadajú požehnanie, kňaz im môže povedať iba toľko, že ak chcú požehnanie pre upevnenie svojho erotického vzťahu, potom im takéto požehnanie nemôže dať, pretože, nielenže by nemalo nijakej hodnoty, ale bolo by aj výslovnou urážkou Boha, čiže rúhaním sa Bohu. Im samým takéto požehnanie nič neprinesie a ja ako kňaz si za to vyslúžim Boží trest. Boh toto jednoznačne prikazuje prorokovi Ezechielovi, že musí napomenúť hriešnika, lebo ak ho nenapomenie, a hriešnik zomrie vo svojom hriechu, za jeho život sa však bude prorok zodpovedať. (Por. Ez. 3, 17-21)
Žiaľ, že sa dokument FS celkom prispôsobil extremistickým a liberálnym kruhom v krajinách západného sveta, kde sa takéto požehnania už pár rokov experimentujú, pretože tam mnohí už dávno odpadli od viery a evanjelia. Je potrebné, aby sme ich v tomto nasledovali? To, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku, v Taliansku a inde, je obrovská pohroma, ktorej sa musíme vyvarovať, ak chceme zostať žiť vo viere a budeme chcieť zachovať poslušnosť voči Bohu.
Dávajúc Vám toto na vedomie, ostávam s pozdravom a úctou
Štefan Mordel