Každý, kto sa trochu zamýšľa nad svetom, zisťuje, že tu proti sebe stoja dve úžasné, silné mocnosti. Je to ríša dobra a ríša zla. Proti sebe nastúpili do zápasu sily temna a sily svetla. Civilizácia smrti a civilizácia života.
Civilizácia smrti sa prejavuje chorobami, pri ktorých badať určité zákonitosti :
Vírus egoizmu (=všetko dobré sebe i mne) spôsobuje hriech. Ten nakazí srdce človeka a človek to šíri ďalej, takže vznikajú choroby sveta. V spoločnosti vznikol jav, epidémia, stav, ktorý Svätý otec nazval civilizáciou smrti. Je veľmi silná a ničí ľudí. Ako?
Služobníci smrti
Civilizácia smrti má „služobníkov smrti“. Oni číhajú na človeka od počatia a ponúkajú „servis“ smrti. Ničia ním život.
Pri počatí človeka ponúkajú prostriedky, ktoré tomu zabránia. Ak sa predsa len dieťa počne, presviedčajú, že zabiť ho nie je vražda. Budujú potratové kliniky a nemocničné oddelenia, kde sa ročne zabíjajú desiatky miliónov ľudí.
Keď sa človek narodí, sú tu iní, ktorí chvíľu počkajú, až bude väčší, a už ho aj pripravujú pre svoje ciele. Prebudia v ňom túžbu po neviazanom sexe, drogách, rozkoši a potom opäť ponúkajú „výrobky“ smrti. Diablov kolotoč pokračuje.
No a keď je človek už starý alebo chorý, opäť mu siahnu na život. Celý postup pomenujú eutanázia. Najprv mu povedia, že tak žiť je preň nedôstojné a že môže požiadať o smrť. Upravia preto aj zákony. Smrť od počatia človeka až po jeho starobu prináša niekomu peniaze do vrecák.
Kultúra smrti
Civilizácia smrti má aj svoju kultúru. Kultúra smrti ponúka porno časopisy, pornofilmy, horory, násilie. Propagujú ju aj niektoré hudobné skupiny. Má svojich maliarov, spisovateľov, režisérov, hercov. Má k dispozícii špičkovú aparatúru, televíziu, rozhlasové stanice, reklamu, kino, sexshopy, predajne.
Kto z koho
Nuž, niektorí sa zľaknú života a začnú sa mu uhýbať. Tak sa uhýbajú celý život. Ale aby k tomu nedošlo, pozrieme sa na život z perspektívy „kto z koho“. Skúsime sa naučiť, ako miesiť dejiny.
Jozef Luscoň, Dobrodružstvo života, SSV Trnava 1999
Pripravil: A. Čulen