SDM v Kórei budú aj príležitosťou na bratstvo a priateľstvo s budhistami
Soul 10. mája (Fides) „Synodálny“ štýl sa prejavuje nielen v rámci cirkevného spoločenstva, ale je charakteristický aj pre kresťanov, ktorí „idú vpred“, pripravení kráčať spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle za budovaním lepšieho sveta. Práve s týmto presvedčením budú mať Svetové dni mládeže, ktoré sa budú sláviť v roku 2027 v Kórei, aj konotáciu medzináboženského stretnutia a budú priaznivou príležitosťou na budovanie pút priateľstva a bratstva s veriacimi rôznych vierovyznaní.
Preto pri príležitosti budhistického sviatku Vesak poslal Mons. Peter Soon-taick Chung, arcibiskup Soulu a predseda kórejského organizačného výboru Svetových dní mládeže, posolstvo budhistickej komunite, v ktorom zdôraznil túžbu po jednote medzi rôznymi náboženskými spoločenstvami vzhľadom na Svetové dni mládeže v Soule 2027.
Toto posolstvo, adresované Kórejskému budhistickému rádu Jogye, vyjadruje „úprimné blahoželanie pri príležitosti 2568. výročia narodenia Budhu“ a vyjadruje nádej, že „podobne ako žiarivé svetlo, ktoré vyžaruje z deväťposchodovej pagody chrámu Hwangryong a lampióny, ktoré zdobia okolie Gwanghwamuna, nech hlboké Buddhovo učenie žiari na celý svet.“
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240510021
BISKUP PAVOL, SLUHA SLUHOV BOŹÍCH, SPOLU S OTCAMI SVÄTÉHO KONCILU, NA VEČNÚ PAMÄŤ
„V našej dobe, keď sa ľudské pokolenie stále viac zjednocuje a vzťahy medzi jednotlivými národmi stávajú sa tesnejšími, Cirkev skúma pozornejšie svoj postoj k nekresťanským náboženstvám. Majúc povinnosť napomáhať jednotu a lásku medzi ľuďmi, ba aj medzi národmi, všíma si tu predovšetkým to, čo je ľuďom spoločné a čo ich vedie k vzájomnému spolunažívaniu.
Lebo všetky národy tvoria len jedno spoločenstvo, majú ten istý pôvod, pretože Boh dal prebývať celému ľudskému pokoleniu na celom povrchu zemskom, a majú aj spoločný konečný cieľ, Boha, ktorého prozreteľnosť, prejavy dobroty a spasiteľné úmysly sa rozprestierajú na všetkých , kým sa vyvolení nezhromaždia vo Svätom meste, ktoré bude osvetľovať sláva Božia a v ktorého svetle budú kráčať národy….“
„Tak prívrženci hinduizmu skúmajú tajomstvo Božie a ho vyjadrujú nevyčerpateľnou plodnosťou bájov a prenikavými filozofickými úsiliami. Hľadajú oslobodenie od úzkostí našej existencie asketickým spôsobom života alebo hlbokým rozjímaním, alebo utiekajúc sa k Bohu s láskou a dôverou.
Budhizmus vo svojich rozmanitých formách uznáva základnú nedostatočnosť tohto menlivého sveta a učí ceste, ktorou by ľudia mohli s nábožnou a dôverivou mysľou dosiahnuť stav dokonalého oslobodenia alebo dôjsť k vrcholnému osvieteniu, či už vlastným úsilím alebo vďaka pomoci zhora. A tak aj iné náboženstvá, ktoré nájsť všade na svete, sa rozličným spôsobom snažia odpomôcť nespokojnosti ľudského srdca, predkladajúc rozmanité cesty, to jest učenia, životné pravidlá a posvätné obrady.
Katolícka Cirkev nič nezavrhuje z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté. S úprimnou úctou hľadí na oné spôsoby konania a správania, na pravidlá a učenia ktoré sa síce v mnohom líšia od toho, čo ona sama zachováva a učí, no predsa sú nezriedka odbleskom tej Pravdy, ktorá osvecuje všetkých ľudí. Cirkev však ohlasuje a je povinná neprestajne ohlasovať Krista, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), v ktorom ľudia nachádzajú plnosť náboženského života a v ktorom Boh zmieril so sebou všetko.
Preto Cirkev povzbudzuje svojich synov a dcéry, aby s múdrosťou a láskou vydávali svedectvo o viere a kresťanskom živote, nadviažuc dialóg a spoluprácu s vyznávačmi iných náboženstiev, a uznávali, chránili i zveľaďovali duchovné, mravné a spoločensko – kultúrne hodnoty, ktoré sa u nich nachádzajú.“…
„Preto nech všetci dbajú o to, aby pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní slova Božieho neučili nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s duchom Kristovým.“
Pripravil: A. Čulen
Z knihy Dokumenty II. vatikánskeho koncilu (2. časť): O postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám (Nostra aetate)