“Ešte nikdy nebolo zrušených toľko slobôd, ako za uplynulé tri roky, a ešte nikdy nás tak Cirkev, keď sme ju najviac potrebovali, nenechala v štichu, a to vám hovoria ľavičiari! Sú preto nacisti? Nemajú práve naopak dobrý postreh, keď to hovoria?”
Raz si spomeniete na moje slová.
V nasledujúcich 24 minútach vám Peter Hahne povie rad zábavných, ale aj vážnych slov. Ja som si tento prejav pozrel viac krát, a zakaždým som si z neho odniesol nové poznatky. Je to tak, ako keď si niekoľkokrát prečítate dobrú knihu. Jedného dňa si na jeho slová spomenieme.
Nedovoľte, aby vám vzali neutralitu, pretože byť neutrálny znamená stáť na strane obetí, a nie na jednej, alebo druhej strane, ktoré sú proti sebe. Kto ešte myslí na obete? A čo sa stalo z nemeckej perspektívy? Už 51 rokov som v prvej línii politickej žurnalistiky, a vždy, pri každej vojne a katastrofe existovalo jedno čarovné slovíčko, ktorým bola Ženeva.
Ženeva, to bolo to miesto, kde sa konali rokovania, tam sedeli za jedným stolom tí najzúrivejší protivníci, tam bol nastolený mier. A teraz sa pýtam, nie je to na zamyslenie, že práve teraz zažívame prvú vojnu v dejinách sveta, kde je ten, kto volá po mierových rokovaniach, démonizovaný? Mierové rokovania sú to najhoršie, čo môže byť. Tí istí, čo predtým volali po mierových rokovaniach, sú dne stí najväčší vojnoví štváči, a to je problém. A tomu sa hovorí prirodzene transformácia.
Na druhej strane tu máme problém s masovým prisťahovalectvom. V Nemecku sa hrádze úplne pretrhli, ale na druhej strane sa zdvihla aj vlna odporu. Práve teraz v Sasku, mieste s dvetisíc obyvateľmi, kde mal byť postavený utečenecký tábor, kde by boli stovky arabských chlapcov. Je tam dvetisíc obyvateľov a do ulíc vyšlo päťtisíc. To znamená, že tam, kde sa ľud vzoprie, sa aj niečo zmení. My musíme konečne uniknúť z tohto začarovaného kruhu mlčania, a nahlas vyjadriť svoj názor, a budete prekvapení, že ak jeden človek v práci, v rodičovskej rade, či už v škôlke alebo škole, alebo vo svojom okolí otvorí ústa, začnú sa k nemu pridávať ďalší, len jeden človek musí nabrať odvahu.
Neuveriteľný prejav Petra Hahneho!
Samozrejme, že existuje nepriateľstvo aj u najlepších priateľstiev, ale kto nechce byť v týchto zásadných otázkach viac mojim priateľom, tak ním ani nikdy nebol. Medzníkom bolo toto neuveriteľné šialenstvo údajnej pandémie, ktoré tisíce a státisíce ľudí donútilo izolovať sa, a najväčším zločinom ľudstva bolo nechať zomrieť ľudí bez útechy. Je to ten najväčší zločin vôbec, a za posledné tri roky k nemu došlo miliónkrát, a nebude sa to dať nikdy napraviť.
Vedecky to môžete akokoľvek ospravedlňovať, ale pýtam sa, môj otec bojoval v Stalingrade, a povedal mi, že napriek najprudšej paľbe sme nenechali žiadneho kamaráta samého ležať, keď niekto ťažko zranený umieral. To sa nám podarilo až v posledných troch rokoch. A v 2000- ročných dejinách Cirkvi stáli kňazi a kresťania počas moru a cholery, počas vojen a katastrof vždy pri ľuďoch. V posledných troch rokoch sme prvýkrát za 2000 rokov tento najdôležitejší princíp ľudskosti zrušili. Za to budeme musieť všetci trpko zaplatiť.
A preto pri témach, ktoré máme teraz na stole, ktoré sú aktuálne, či už ide o masové prisťahovalectvo, gender, báchorky o zmene pohlavia, a všetky tie narušenia našej etiky a našej prirodzenej spoločnosti, sa musíme postaviť na odpor.
Pred 20- mi rokmi som sa ešte mohol s kolegami z krajnej ľavice hádať na najvyššej úrovni. So Sárou Wagenknechtovou sme urobili sedem televíznych relácií, kde sme sa hádali na najvyššej úrovni. Dnes sa už hádať nemá žiaden zmysel, o čom sa chcete hádať s debilmi a magormi? Keď nemáte žiadne vzdelanie, keď ste nič nevyštudovali, ste večným študentom, tak určite nakoniec skončíte v nemeckom parlamente, a to je ten problém.
V Kontrafunku som počúval popredného nemeckého obchodného poradcu, ktorý preskúmal životopisy členov nemeckej vlády v krajine a spolkových štátoch, a dospel k záveru, že takmer žiadny z nich by sa v slobodnej ekonomike nebol schopný v živote zamestnať. Viete, trápi ma to, lebo to už nie je viac ten militantný intelektuálny súboj riadený duchaplnými myšlienkami, do ktorého by ste sa mohli zapojiť. Je to toto ignorovanie ústavy a etiky, ktoré naše ústavy, nemecká a švajčiarska, obsahujú. Ignorovanie, ktoré následne vedie k debilizácii. A toto sa tu očividne dnes deje. A potrebujú sa zbaviť kritiky, a pretože proti nej nemajú žiadne argumenty, vašu kritiku označia za nenávistnú reč, čím ju zakážu. To je to najľahšie, čo môžu urobiť. Keď sú príliš sprostí, aby poskytli argumenty, tak sa pokúsia uplatniť svoju moc, aby diskusiu zakázali. A preto sa to vo veľkom deje.
Keď si pozriem svoje relácie spred desiatich rokov, spred siedmich rokov, tak v nich boli všetci, ktorých už dnes v Nemecku nestrpia. Tak rýchlo sa to všetko zmenilo. To znamená, že ak niekto vyjde na ulicu a povie, že mesiac je zo švajčiarskeho syra, a zem je štvorec, tak to môže urobiť, veď prečo nie, ak sú ľudia príliš sprostí na to, aby im došlo, že sú to nezmysly, tak je to ich problém. Nie, určité veci už nesmú hovoriť, začarovaný kruh mlčania je stále tesnejší, a potom majú túto taktiku onálepkovania, a ja sa pýtam, ako sa im za pár rokov podarilo, že z kritika opatrení proti koronavírusu urobili popierača korony, pričom opak je pravdou, lebo nepopiera koronavírus, kedže kritizuje opatrenia proti nemu, čiže je to celé nelogické.
Ak niekto povie, že celá klimatická politika je hlúposť, tak je popieračom klímy. Neviem si predstaviť, aby niekto popieral klímu, ale dobre. Niekto, kto hovorí, že z migráciou to takto nemôže ďalej pokračovať, je zrazu nacista a pravicový extrémista, prestanú ho pozývať do diskusií, je očierňovaný a onálepkovaný, prepustia ho zo zamestnania, stratí dobré meno, a toto sa teraz deje, čosi neskutočné. Zamyslite sa nad tým, za akých hlupákov nás majú, a ešte im to dovolíte, že pred zábavnou reláciou Otto v Nemecku, nám musia pustiť varovný oznam. To si ľudia nevšimnú, že ich považujú za hlupákov, ktorí nedokážu rozlišovať, takže im pred epizódou Otta s úžasným Haraldom Schmidtom musia pustiť varovný oznam? Ak to poviem po našom, tak hovoria, že všetci ste šibnutí.
My, zo švajčiarskej, ako aj nemeckej televízie, vás musíme veľmi rýchlo varovať, že teraz pôjde niečo veľmi zlé, pretože vy hlupáci si to sami nevšimnete. Viete, to sú všetko do neba volajúce veci! Nebezpečenstvo cenzúry, obmedzenie slobody prejavu, preto som rád, že existuje aj taký rozhlas, ako je Kontrafunk, že existujú alternatívne médiá, poznám len nemecké, či už je to Tichys Eiblik, alebo Axel Broders je dobrý, alebo môj dobrý kolega Boris Reitschuster. Chápete, aspoň tie tu ešte máme, že človek počuje aj niečo iné okrem mainstreamu.
Teraz v Nemecku prebieha roztržka o tom, že folkový spevák Heino sa odvážil povedať, pre dámy dávam varovný oznam, dámy nech si zapchajú uši, povedal, že títo ľudia, čo melú o rodoch, majú v hlavách na….é. Vzbura, vzbura. SAT 1, kanál, na ktorom to povedal, to okamžite stiahol z archívu, aby to už nikdy nikto viac nepočul, lebo by totiž mohlo na tom byť príliš veľa pravdy.
Môžem to objasniť na spolkových prezidentoch, ktorých sme doteraz v Nemecku mali, a ktorí boli, až na súčasnú výnimku, požehnaním. Musíme sa prispôsobiť úplne novým časom. Dnes nenávistní rečníci riadia štát, a hanobia a nálepkujú celé časti obyvateľstva. Prvý nemecký spolkový prezident bol Theodor Heuss, ktorý hneď po svojom zvolení pred obyvateľmi Bonnu, ktorí sa zhromaždili pred radnicou, povedal v krátkom prejave, že spravodlivosť zvelebuje národ.
Raz si na moje slová spomeniete vážení otcovia a matky, keď naše deti, vaše deti, moje pravnúčatá, sa budú k nám správať tak, ako sa my správame dnes k svojim rodičom. Ešte sa budeme diviť, naša spoločnosť sa izoluje.
Hlavným problémom našej spoločnosti je individualizácia, sebazbožštenie ľudí, že spochybňujeme rodinu, manželstvo, úplne všetko.
Keď dne s niekto v televízii povie, sme manželia 20 rokov, tak si zaslúžia extra ďalší potlesk, lebo je to také ojedinelé. Joachim Gauck mi v jednej relácii povedal: „Hahne, jedine pravda nás oslobodí.“ A potom na mňa pozrel a povedal: „Vy viete, kto to povedal“. Potláčanie pravdy vedie k debilizácii, a presne toto dnes zažívame.
Dámy a páni, neviem ani vymenovať toľko prípadov, kde sa človek pýta seba samého, či máme ešte všetkých päť pohromade? Už citovaná, úžasná, svetovo unikátna, otáčajúca sa o 360´, a 560 dní, rokov v úrade ministerka zahraničných vecí, ktorá naozaj dokázala oficiálne povedať diplomatickej službe Spolkovej republike Nemecko, že už nezáleží na vykonanej práci, už nie je viac nepodstatný posudok z predošlých rokov služby a tak ďalej, už sa nepočíta výkon, ale dôležitý je postoj. Takže už nezáleží na výkone, ale na postoji!
Povedal som si, veď to je skvelé, takže ak táto dáma teraz príde do univerzitnej nemocnice Charité v Berlíne so slepým črevom, a ja by som bol riaditeľom Charité, tak by som jej povedal: „Viete, pani ministerka zahraničných vecí, radi vám pomôžeme, ale momentálne tu nemáme žiadneho feministického primára, ale máme tu upratovačku s postojom, ona vás pooperuje“. Taký je logický následok!
Nemám nič proti transgenderovému zákonu v Nemecku, (teraz to začína byť zábavné), ale kvôli nemu som teraz nútený nainštalovať si tepelné čerpadlo. Na základe transgenderového zákona verejne vyhlasujem, že som sa včera rozprával so svojim olejovým radiátorom, ktorý mi oznámil, že odteraz sa považuje za tepelné čerpadlo. Celé toto šialenstvo vlastne môžete poraziť vlastnými zbraňami. Nikdy som nechápal, prečo moji kolegovia v posledných rokoch, keď som ešte bol vo funkcii, tolerovali, keď sa hovorilo o tom, že už treba len ženy, a kým sa nevyrovná počet mužov a žien, tak žiadni ďalší muži nebudú.
Potom je to celkom jednoduché, sadnem si proste pred intendanta a poviem mu: „Viete, v mojom občianskom preukaze, ktorý som vám práve dal, je napísané Peter, ale momentálne sa cítim úplne ako Petra. Som Petra!“ Potom vám tú prácu musia dať, v opačnom prípade pôjde o hanobenie. Všetko, čo musíte urobiť, je logicky nad tým pouvažovať, a hneď si všimnete, koľko problémov s tým je.
A preto vám hovorí, že nejde o žiadnu polemiku, (tento bod je úžasný), ale v konečnom dôsledku o životnú múdrosť, keď poviem, že môžete mať našu politiku a politický vývoj, ako v Švajčiarsku, tak aj v Nemecku, pomocou dvoch vecí veľmi rýchlo vyriešiť. Musíte požiadať, aby deti politikov, novinárov a farárov, čiže týchto troch povolaní, ktoré si myslia, že nás musia obšťastňovať falošnou ideou tolerancie, aby sme prijali čo najviac prisťahovalcov a otvorili dvere dokorán, teda ak by tieto tri povolania boli donútené posielať svoje deti do škôl, v ktorých 90% žiakov tvoria prisťahovalci, tak za tri sekundy by zavreli hranice.
My však žijeme v paralelnej spoločnosti, v ktorej tí, ktorí toto pretláčajú, posielajú svoje vlastné deti do súkromných internátov, súkromných škôl, alebo do Londýna, alebo ktovie kde ešte. Také jednoduché to je, také jednoduché, a úplne môžete zmeniť našu politiku. Hovorím z pohľadu Nemca, ak by ste obmedzili prístup na spôsob „numerus clausus“, že vo vláde a v parlamente môžu byť len ľudia, ktorí majú ukončené odborné vzdelanie a životné skúsenosti, prinajmenšom titul, tak by v prvom rade súčasné parlamenty a vlády zívali prázdnotou. Pochopte však, že všetky polemiky presahuje kus životnej pravdy a múdrosti. Čím viac ľudí z bežného života máte v rozhodujúcich pozíciách, o to lepšie sa nám bude dariť.
Áno, útok na občianske slobody, švajčiarsku a nemeckú ústavu, bol možný len preto, že sme zoslabli. Pretože sme podcenili závažnosť situácie. Pretože nám krajne ľavicoví novinári, v Nemecku sú to moji kolegovia Stefan Aust, bývalý vydavateľ Der Spiegel, a Heribert Prantl, šéfredaktor dnes tých najväčších najľavicovejších novín Suddeutsche Zeitung, tak tí nám hovoria, že ešte nikdy nebola ústava tak poškodená, ako za uplynulé tri roky. Ešte nikdy nebolo zrušených toľko slobôd, ako za uplynulé tri roky, a ešte nikdy nás tak Cirkev, keď sme ju najviac potrebovali, nenechala v štichu, a to vám hovoria ľavičiari! Sú preto nacisti? Nemajú práve naopak dobrý postreh, keď to hovoria?
Nelson Mandela, Južná Afrika, veľký hrdina ľavičiarov, cirkevných konferencií, ľavičiarov, kresťanov a celkovo vôbec, nosia pred sebou Nelsona Mandelu. Nelson Mandela povedal, že „Civilizovanosť spoločnosti poznáte podľa toho, ako sa správa k nenarodeným deťom a starým ľuďom vyžadujúcim si opateru“. Podľa týchto kritérií, dámy a páni už nie sme viac civilizáciou! Jasné?
Pre obete zneužívania, ktoré dodnes… Musíme pochopiť, že zneužívanie v Katolíckej cirkvi tvorí jedno promile zneužívaní. K zneužívaniu dochádza v rodinách, a nie v Hartz 4 a medzi spodinou, ale medzi riaditeľmi okresného súdu, ktorí chodia v pruhovaných oblekoch a buržoáziou, a matka si počas toho odíde na prechádzku. Mlčanie matiek je jedným z najhorších nešťastí našich dejín! A keď som o tom napísal, tak ma odrovnali! Po rokoch vydajú ľavicové Suddeutsche Zeitung dvojstranu s titulkom „Mlčiaca matka“. To je to útočisko, ktoré je najviac ohrozené! Už to nie sú viac vtáčatá, úbohé zvieratá a ropuchy, ale je to dieťa v matkynom lone, a zároveň deti, ktoré zneužívajú ich vlastní otcovia.
Čo chcete takým ľuďom povedať, ktorí to v sebe tutlajú 40- 50 rokov? Ak neviete, tak raz bude nastolená spravodlivosť! V čo iné mám ešte veriť? Ako človek, ktorý za najväčší zločin označuje to, že sme v posledných troch rokoch ľuďom neposkytli žiadnu útechu, žiadnu útechu pri umieraní, žiadnu opateru, že sme ich ako dobytok nechali izolovaných skapať a pochovali ich. Čím sa chcete utešiť, ak nie tým, že raz bude nastolená spravodlivosť?
Na záver španielsky filozof (José) Ortega y´Gasset povedal, že budúcnosť patrí tým, ktorí poskytnú ďalšej generácii dôvod na nádej. Nejde mi o starú generáciu, nejde mi o moju generáciu, ona to už tisíckrát počula, a keď to nechce počuť, tak to pocíti, a to dozaista pocíti! Kto dnes zostarne, tak si všimne, že už nie sú žiadne dôchodky, nie je kde bývať, a domy dôchodcov v Nemecku už Cirkev prerába na utečenecké ubytovne, a dôchodcovia sú vyhodení ako odpad na ulicu!
A máme tu spoločnosť, ako mi Hans – Jochen Vogel v jednom rozhovore povedal, ktorá starých ľudí doslova núti uvažovať, máme tu to krásne slovo, o eutanázii, lebo už ďalej nechcú byť na obťaž! A vtedy sa ma v tom rozhovore opýtal: „Chcete takúto spoločnosť? V ktorej sa starí cítia byť zbytoční?“
Ale malo by nám ísť o mladých! Keď svojim deťom a vnúčatám dáme dôvod na nádej, potom sami sebe otvoríme dvere do budúcnosti.
Banka Raiffeisen má krásne motto: „Uvoľníme vám cestu.“ Netreba nám žiadnych strašiakov, netreba nám šíriteľov paniky, netreba nám ohlasovateľov apokalypsy, ktorí chceli privodiť koniec sveta pomocou vírusu, a keď im to nevyšlo, máme tu teraz koniec sveta vyvolaný klimatickými katastrofami. Toto leto bolo obzvlášť katastrofálne, musel som zo šatníka opäť vytiahnuť svoj zimný kabát, takže toľko ku globálnemu otepľovaniu.
Netreba nám týchto šíriteľov paniky, treba nám povzbudzovačov, žiadnych pochybovačov, potrebujeme nositeľov nádeje! Slobodný je len ten, kto slobodu používa. Je to jeden z najsilnejších citátov, ktoré môžete zo Švajčiarska exportovať do sveta. A preto používajme našu slobodu.
Pripravil: Anton Čulen