„Necítim žiadnu nenávisť voči neznámemu človeku, ktorý ma dostrieľal. Nebudem voči nemu vyvíjať žiadne aktívne právne kroky, ani žiadať náhradu škody. Odpúšťam mu, a nech si to, čo učinil, a prečo tak učinil, vysporiada on sám, vo svojej hlave“.
Dobrý deň, vážení priatelia
15. mája sa ma v Handlovej pre moje politické názory pokúsil zavraždiť aktivista slovenskej opozície. Skvelý zdravotnícky team v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici zabránil najhoršiemu. Teraz sa už rovnako kvalitne, ambulantne o mňa stará nemocnica Svätého Michala v Bratislave. Ak všetko pôjde optimálne, postupne by som sa do práce mohol vrátiť na prelome júna a júla.
Je na čase, aby som urobil prvý krok, a tým je odpustenie. Necítim žiadnu nenávisť voči neznámemu človeku, ktorý ma dostrieľal. Nebudem voči nemu vyvíjať žiadne aktívne právne kroky, ani žiadať náhradu škody. Odpúšťam mu, a nech si to, čo učinil, a prečo tak učinil, vysporiada on sám, vo svojej hlave.
Nakoniec je evidentné, že bol len poslom zla, a politickej nenávisti, ktorú politicky neúspešná a z frustrovaná opozícia rozvinula na Slovensku do nezvládnuteľných rozmerov.
Treba očakávať, že protivládne média, politické mimovládne organizácie, financované zahraničím a opozícia začnú pokus o moju vraždu bagatelizovať. Že išlo iba o útok poblúzneného človeka. Že medzi ním a opozíciou neexistovali žiadne prepojenia, že poškodenie môjho zdravia nie je vážne. Vždy som si chránil svoje súkromie, preto aj teraz sa obmedzím len na konštatovanie, že útok mi spôsobil vážne poškodenie zdravia. Opakované operácie, veľa bolesti a utrpenia. Bude malý zázrak, ak sa do práce vrátim o niekoľko týždňov.
Chcem požiadať protivládne média, najmä tie, ktoré sú spolu vlastnené finančnou štruktúrou Sorosa, aby sa nepúšťali touto cestou, a rešpektovali nielen závažnosť dôvodov pokusu o vraždu, ako aj následkov tohto pokusu. A opäť ich vyzývam, aby urobili už známy test, Robertom Ficom. Ako by sa správali, keby sa niečo obdobné stalo jednému z lídrov slovenskej opozície, a útočníkom by bola osoba z prepojeniami na SMER SD.
Nemám žiadny dôvod veriť, že išlo o útok osamelého pomätenca. Už niekoľko mesiacov verejne komunikujem, že pravdepodobnosť atentátu na vládneho politika, sa na Slovensku blíži k istote. Hovoril som to verejne v médiách, a na tlačových konferenciách, povedal som to všetkým veľvyslancom krajín EÚ a NATO na Slovensku. Tému som otváral aj na viacerých bilaterálnych stretnutiach z mojimi partnermi.
Pred niekoľkými týždňami som na rokovaní vlády dokonca požiadal ministrov, aby nechodili do davu. Nie, nemal som žiadnu spravodajskú informáciu, ale moje skúsenosti z tridsať dva ročného pôsobenia v politike ma varovali.
Počas dlhej politickej kariéry som sa vždy opieral o základné politické právo na iný názor. A principiálne nesúhlasím s politikou jediného správneho názoru, ktorú dnes tvrdo presadzujú niektoré veľké západné demokracie. Odmietam zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín, či násilný vývoz demokracie do krajín, ktoré sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Slovensko nemá ekonomické a vojenské nástroje na silové presadzovanie svojich záujmov. Musíme sa preto neustále usilovať o dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, a mať odvahu pomenovávať veci pravdivo, bez ohľadu na to, akej veľkej krajiny sa dotýkajú.
Ak má malá krajina, ako je Slovensko politických lídrov s takouto výbavou, nemá to v medzinárodných vzťahoch vždy jednoduché. Nie všetky veľké demokracie boli nadšené, keď som odmietal bombardovanie Belehradu, alebo stiahol Slovenských vojakov z Iraku. Blokoval zavedenie povinných kvót pre nelegálnych migrantov, či radikálne odmietal návrh na zrušenie práva veta, pre členské štáty Európskej Únie.
Sebavedomá, suverénna Slovenská zahraničná politika, vychádzajúca síce z členstva v EÚ a v NATO, ale orientovaná na všetky štyri svetové strany, nie je jednoducho v móde.
Situácia vo vzťahoch medzi mojou politickou reprezentáciou, a partnermi v EÚ a v NATO sa vyhrotila po Ruskom útoku na Ukrajinu, kde sme odmietli poskytnúť Ukrajine okrem humanitárnej pomoci, akúkoľvek vojenskú pomoc so štátnych zásob, a kde naďalej zásadne uprednostňujeme mier pred vojnou.
Pripravil: Anton Čulen, krátené.