Prisľúbenie Božského Srdca Ježišovho: “Ich rodinám dám pokoj”
Je na svete jeden kút, kde dostávam všetko bez počítania, kde neplatia zákony o správnom meraní a vážení, kde spravodlivosť vždy dá, čo patrí, aby bola spokojnosť, a láska pridá, aby bola radosť. Tu sa dvere otvárajú bez zaklopania a ku stolu sa sadá bez pozvania.
Tu sa spolu so zvrchníkom odkladajú vzácne tituly a oslovenia, všetko, čo nás vonku robí vzácnymi, sa z tohto miesta vytláča, z priezviska i z mena sa spraví nejaká milá zdrobnenina. Syn, brat, sestra – to čím sú všetci smrteľníci. Tento kút, to je môj domov, môj rodinný kozub.
Ale či je každá strecha oázou pokoja a lásky, pre všetkých, ktorých prikrýva? Hľa, najväčšia bolesť našej doby: že nemožno na túto otázku odpovedať kladne.
I v rodine dnes myslí každý na seba. A ak tu chce byť aký-taký pokoj, niekto sa musí podvoliť a hltať všetky horkosti spoločného rodinného nažívania. A ak sa vzoprie alebo nevládze, je tu hneď truc, urážka, ktorá strašne bolí, pretože pochádza od tých, ktorí by mali uznať.
Toto je naša choroba.
A liek? Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorého druhé prisľúbenie znie: “Ich rodinám dám pokoj.”
Predsavzatie- Častý vzdych: “Božské Srdce buď s nami, panuj kraľuj nad nami, nech sa v našej rodine život viery rozvinie.”
Ján Augustín Beňo, Deň čo deň
Pripravil: A. Čulen