„Náš vynikajúci historik Peter Ratkoš bol presvedčený, že ide o náhrobný kameň sv. Metoda. Preto podľa tohto kameňa správca devínskej farnosti, prof. Vincent Belan dal zhotoviť kamennú repliku, ktorá teraz tvorí základ hlavného oltára. Ratkoš chcel zvolať medzinárodné sympózium. V roku 1983 bol tento nedokončený výskum administratívnym príkazom zastavený. Praha si neželala objavenie toho, čo by mohlo podnecovať národné a kresťanské prebudenie Slovákov“.
Na Devíne okrem základov chrámovej školy a malého cintorína pri nej z 9. storočia boli objavené aj tri väčšie staroslovenské kresťanské cintoríny z 9. storočia. A pretože zvyk pochovávať pri kostole bol už v 9. storočí bežný, predpokladá to existenciu najmenej štyroch kostolov v Rastislavom meste Devíngrade. Devín ešte v roku 1390 mal niekoľko chrámov. V listine z roku 1390 sa spomínajú farári, či správcovia kostolov Devína- „plebanos seu rectores ecclesiarum de Tewna“.
V obci Devín bolo zistené, že pohrebisko za farským kostolom sa radí k najväčším veľkomoravským pohrebiskám na Slovensku: „Devín mal v určitom smere mimoriadne postavenie, ako naznačujú nálezy…, ktoré Devín zaraďujú medzi dôležité kniežacie hrady Veľkej Moravy… V každom prípade zatiaľ zistené a čiastočne preskúmané pohrebiská naznačujú väčší počet obyvateľov, ako je pre 9. storočie obvyklé.“ Navyše tento prieskum ukázal, že v 9. storočí žila na Devíne materiálne vyspelá a bohatá spoločenská vrstva.
Na najväčšom pohrebisku z 9. storočia „Za kostolom“ stojí súčasný farský kostol Sv. Kríža, pravdepodobne do 19. stor. Nanebovzatia Panny Márie. Spodná časť zo zhorenej oltárnej plastiky Nanebovzatia je teraz na priečelí chóru (apoštoli nad prázdnym hrobom P. Márie). Aj kanonický vizitátor Georgius Draškovič vo svoje správe v r. 1634 píše, že devínsky farský kostol je zasvätený „ad Beatam Mariam Virginem“. Toto patrocínium potvrdzuje aj správa v Proložnom žití o mieste, na ktorom bolo pochované telo sv. Metoda: „Leží vo veľkom chráme mmoravskom na ľavej strane za oltárom svätej Bohorodičky.
Súčasný devínsky chrám so svojim románskym počiatkom siaha približne do roku 1230. Ale z väčšej časti bol postavený na základoch, múroch a riunách staršieho predrománskeho chrámu z 9. storočia, ktorý bol zbúraný po dobytí Devína v r. 907 Maďarmi a ktorého podlaha bola 2, 75 m pod súčasnou podlahou.
Na predrománsky (staroslovenský, veľkomoravský) počiatok devinského chrámu v 9. stor. prvý odvážne poukázal Ing. František Sedlák, CSc., na základe zistenia jeho troch predrománskych konštrukcií (východný zvyšok apsidy v severnej lodi, krypta pod južnou loďou a staršie základy predĺženej apsidy). Vychádzal pritom z archeologického výskumu z rokov 1972 až 1983, ale aj výsledkov geodetického premerania devínskeho kostola v čase ešte odkrytých sond, ale aj z novších zistení, ako bol náhodný objav prvého blízkeho hrobu z 9. storočia v r. 1988.
Na tieto výsledky nadviazal Ing. Kamil Branský a systematicky spracoval a zhodnotil aj výsledky geodetických meraní a dospel k týmto záverom:
„Z doteraz známych vyše 30 kostolov zo staroslovenského obdobia bol tento kostol najveľkorysejšie projektovaný v tvare centrického kríža.“ Mal tieto vonkajšie rozmery: dĺžku 29,6 m, šírku hlavnej lode 10, 7 m, šírka kostola v strede od severnej apsidy po južnú 23,7 m, dĺžku hlavnej – východnej apsidy 12 m a šírku 7,4 m. Múry hlavnej apsidy mali hrúbku 1,33 m, ostatné 1, 04m.
Rozmery devínskeho chrámu z 9. stor. doposiaľ boli určené podľa nárožných kameňov románskeho chrámu z r. 1230 na 26 x 11 m za predpokladu, že nebol väčší ako románsky. Na základe štúdia Ing. Sedláka a Ing. Branského treba ich opraviť a prijať ako dostatočne zdôvodnené tieto rozmery (zaokrúhlené): dĺžka 30 m, šírka hlavnej lode 11 m, šírka v strede chrámu od severnej apsidy po južnú 24 m, šírka apsíd 7 m, dĺžka hlavnej východnej (predĺženej) apsidy 12 m. Rozmery chrámu ešte pravdepodobne zväčšovali tri vchodové predsiene, severná a južná v šírke asi 3 m a západná asi ako nartex aj väčšia (výskum na západnej strane sa však ešte nekonal).
Keď došlo k zničeniu tohto chrámu v r. 907, ničitelia nemohli zbúrať múry až po samé základy, lebo im v tom bránilo veľké množstvo stavebného materiálu až do výšky 2, 75 m, čo dokazuje že múry mohli byť vysoké až 12 m s klenbami nad nimi. Za stredom kostola a v hlavnej apside trčali múry až do výšky 5 m od pôvodnej podlahy, čo poukazuje na možnosť, že to boli zbytky vysokej veže alebo kupoly. Časť týchto zachovaných vyčnievajúcich múrov z 9. storočia je odkrytá a neomietnutá aj v súčasnom chráme na začiatku hlavnej apsidy (svätyne). Súčasný chrám stojí 2, 75 m nad podlahou a základmi katedrály z 9. storočia (hlbokými 1,4 m), na upravenom teréne mohutnou navážkou zeminy, na umelej terénnej terase.
Náhrobný kameň sv. Metoda
Pri archeologickom výskume v r. 1981 v hlbokých sondách kostola a jeho okolia boli podľa ústnej informácie historika Doc. PhDr. Petra Ratkoša, DrSc, objavené vyše tisicročné artefakty. V jednej sonde v hĺbke asi 6 m bol objavený biskupský náhrobný kameň s gréckym procesiovým krížom a dvomi kalichmi po dním. Spodná časť kameňa, pravdepodobne s menom pochovaného, nebola nájdená. Ide doposiaľ o jediný známy náhrobný kameň na svete s dvomi kalichmi pod ramenami kríža.
Takéto veľké náhrobné kamene s nejakým kňazským symbolom sa nedávali presbyterom, ale biskupom. Kalich pod krížom predstavuje kňazskú obetu. Potom dva kalichy pod jedným gréckym procesiovým krížom predstavujú obetu nerozlučnej dvojice našich solúnskych apoštolov, spojenú s obetou Krista Pána. Tieto okolnosti naznačujú, že jedinečný náhrobný kameň patril k hrobu sv. Metoda. Ako sa dostal vzácny náhrobný biskupský kameň (s odlomenou časťou, bez mena) na miesto nájdenia, nevieme. Možno to súviselo s nepriateľstvom biskupa Wichinga alebo jeho nasledovníkov.
Náš vynikajúci historik Peter Ratkoš bol presvedčený, že ide o náhrobný kameň sv. Metoda. Preto podľa tohto kameňa správca devínskej farnosti, prof. Vincent Belan dal zhotoviť kamennú repliku, ktorá teraz tvorí základ hlavného oltára.
Pre tieto objavy a nálezy, súvisiace s predrománskym chrámom z 9. storočia, chcel Peter Ratkoš za pomoci správcu farnosti Vincenta Belana zvolať medzinárodné sympózium. Neprajná situácia a hrozba perzekúcie to nedovoľovali. Stal sa opak. V roku 1983 bol tento nedokončený výskum administratívnym príkazom zastavený. Praha si neželal objavenie toho, čo by mohlo podnecovať národné a kresťanské prebudenie Slovákov. Žiaľ, ani dnes sa v tomto nedokončenom výskume nepokračuje!
Ten istý typ kríža, ale bez kalichov, sa nachádza v starobylom chráme sv. Demetera, patróna Solúna, rodiska sv. Cyrila a Metoda. Taký istý typ kríža je tiež na kamenných stĺpoch, ktoré sa zachovali z pôvodného chrámu Svätých Archanjelov nad Ochridským jazerom. Postavili ho na konci 9. storočia už spomínaný sv. Naum, jeden zo Sedmopočetníkov. Stĺpy sú vo vstupnej časti chrámu súčasného kláštora sv. Nauma.
V. Kocian: Devín staroslávna metropola Slovákov
Vydalo Združenie Jas 2015
Pripravil: Anton Čulen