Veľmi dôležitú a mnohovravnú informáciu o devínskom kostole nám poskytuje Maďarská encyklopédia grófstiev a miest Uhorska z roku 1903, v preklade: „V obci sa nachádzajúci katolícky kostol je stavba z doby Arpádovcov. Podľa starých autorov pasovský biskup Urolf tu okolo roku 974 zriadil biskupstvo. Dnešný kostol má na sebe štýly takmer všetkých období.“
Uvádza sa, že súčasný kostol má počiatok v 13. storočí a bol viackrát prestavovaný. Ale pred ním tam musel byť ešte starší. Je predsa isté, že Rastislavova „antiqua urbs“, čiže „starobylé opevnené spravidla veľké, hlavné mesto“ nemohlo byť do druhej polovice 9. storočia bez kostola a ten byzantský na hradnom návrší nebol prvý. Veď na Devíne boli už tri väčšie kresťanské cintoríny a sídlil v ňom vládnuci rod Mojmírovcov, ktorý za Rastislava bol už aspoň v tretej generácii kresťanský. Napokon biskupské sídlo by nebolo zriadené r. 974 na mieste, kde nestál ani kostol.
V skutočnosti tu išlo o obnovenie biskupstva, ktoré bolo na Devíne minimálne od r. 873 na čele so sv. Metodom, Gorazdom a ďalšími. Ale toto biskupstvo po víťazstve kočovných maďarských kmeňov nad Nemcami v r. 907 v bitke pri Bratislave a pravdepodobnom plienení aj na Devíne a inde na Slovensku, prestalo byť funkčné. Keď však Nemci na hlavu porazili Maďarov v r. 955 pri Augsburgu, nastala úľava a v r. 974 obnovené biskupstvo na Devíne sa pravdepodobne na kratší čas udržalo.
V čase 1. 1. 1001 bola ustanovená Uhorská (Ostrihomská) cirkevná provincia, ktorá síce nahradila slovenskú, ale sídlo nemohla mať na Devíne, alebo v Bratislave. Tieto mestá v novom kráľovstve ležali na hraniciach Uhorska a ešte k nemu ani celkom nepatrili.
Bratislava – na rozdiel od upadajúceho Devína – si však pritom zachovala výsadné postavenie. František Sasinek o tom píše: „Prešporská major praepositura, v práve takmer rovná biskupii, bezpochyby tiež bola ostatkom biskupie, a tak Prešporok mohol byť niekedy sídlom kráľa Rastislava…. Že bratislavská prepozitúra má svoj pôvod z Rastislavových čias i maďarská história potvrdzuje, ktorej by bolo predsa príjemnejšie pôvod prepozitúry pripísať niektorému maďarskému kráľovi“.
Bratislava mala veľmi blízky vzťah k Devínu ako jeho vstupná brána. A Devín bol sídlom prvého arcibiskupa metropolitu sv. Metoda a kráľa Rastislava, ktorý bol iniciátorom vzniku prvej cirkevnej provincie. To vysvetľuje, prečo sa neskôr Bratislava mohla stať korunovačným mestom.
V. Kocian: Devín staroslávna metropola Slovákov
Vydalo Združenie Jas 2015
Pripravil: Anton Čulen