Duchovný testament biskupa Konštantína Cyrila pre slovenský národ, nad ktorým bol ustanovený ako pastier, je zachytený v Živote Konštantínovom. Testament bol daný v Ríme 14. februára 869:
„A keď sa priblížila hodina, aby prijal pokoj večného odpočinku, sv. Cyril pozdvihol ruky k Bohu a so slzami v očiach sa modlil:
„Pane Bože môj, ktorý si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, nebo si rozopäl a zem si založil, a všetko jestvujúce z nebytia v bytie si priviedol (Ž 102, 104), ty vždy vypočuješ tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania. Vyslyš moje modlitby a zachovaj verné ti stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka svojho.
Zbav bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú a znič trojjazyčný blud. Zveľaď množstvom svoju cirkev, všetkých spoj v jednote ducha a učiň ich ľudom vyvoleným (1Pt 2, 9 a 5, 13), jednomyseľným v pravej viere tvojej a správnom vyznaní a vdýchni im do srdca slovo tvojho prijatia za synov! (Gal 4, 5-6)
Lebo je to tvoj dar, že si za hlásateľov evanjelia tvojho Krista prijal nás nehodných, no zanietených konať dobré skutky a tebe milé činy. Ako tvojich odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a ukry ich pod ochranu tvojich krídiel (Ž 61, 5), aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“
I pobozkal všetkých svätým bozkom a riekol: „Požehnaný Boh, ktorý nás nevydal za korisť zubom neviditeľných našich nepriateľov, ale osídla ich zničil a oslobodil nás od záhuby.“ (Ž 124, 6-7)
A tak zosnul v Pánovi, štyridsaťdva ročný, štrnásteho dňa mesiaca februára, druhej indikcie, roku 6377 od stvorenia sveta.“
(Život Konštantína XVIII. kap. In Stanislav Ján: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch, MS Martin 1950, s. 50-51)
Tie isté slovné spojenia z Cyrilovho testamentu sú neskôr znovu použité v modlitbe Klimenta Slovenského, po Gorazdovi najvýznamnejšieho učeníka:
„A preto, ctihodní a praví pastieri, neprestajne modlite sa za vyvolený ľud váš skrúšene. Slabosti naše na seba berúc, zbavte ho strastí, bied i pokušení, osvieťte im oči srdca i rozum utvrďte, aby dôstojne nasledovali stopy vaše. Z výšin silu fajte, aby dôstojne žijúc v Kristovi, nasledovníkmi práce vašej stali sa i hlásateľmi pravej viery, ktorú ste im dali, aby všetci jednohlasne oslavovali Trojsväté božstvo, Otca i Syna i Svätého Ducha.“
Tento text opakuje a dopĺňa myšlienky z Cyrilovho testamentu, čo nám umožňuje ich správnu interpretáciu. Podobne ako parafrázovanie biblických výrokov v týchto textoch nám pomáha k bližšiemu určeniu ich pravého významu. Okrem iného tu Kliment Slovenský potvrdzuje, že sv. Cyril aj Metod boli naši „pastieri“, čiže biskupi.
Pápež Pavol VI. Slovákom
Dnes už svätý pápež Pavol VI. adresoval nášmu národu apoštolský list, v ktorom zhodnotil cyrilo-metodské dielo pre súčasnosť a medzi iným napísal:
„To, čo bolo predmetom Cyrilovej modlitby… zachovajte ako vám zverený dedičný odkaz, o ktorého spĺňanie sa máte neustále usilovať! Hľadajte teda jednotu, dávajte prednosť jednote, milujte jednotu, deň čo deň snažte sa budovať, zakorenenú v neporušiteľnom pokoji čistého svedomia s Bohom, v pokoji, ktorý prevyšuje každú predstavu a každú radosť.
Naša myseľ zalieta ďalej: príklad jednoty, ktorý vy poskytnete, vyvýši sa ako zástava, za ktorej žiarivým povievaním iné slovanské národy pôjdu, ba pobežia po cestách pokoja k bratskému spojeniu v evanjeliu pokoja.“
(Apoštolský list Antiquae nobilitatis- Starobylej vznešenosti, pápež Pavol VI. biskupom a veriacim Československa, 2. februára 1969)
Václav Kocian, Jas 2019
Pripravil: Anton Čulen