Quo vadis? (Kam kráčaš?)
Smrťou sa končia obe cesty: úzka i široká. Do neba a pekla sa teda nejde po smrti, ale zaživa. Si mladý, plný života. Silou si získavaš chlieb, úsmevom priateľov. V tvojom prostredí žije – podľa teba- niekoľko nesympatických tvárí, neosožných mrzákov. A čo by si povedal na to, keby oni so svojou slabosťou došli ďalej, ako ty so svojou silou? Keby si so svojimi nesympatickými tvárami získali sympatie v nebi skôr, ako ty?
Máš bystrí rozum. V škole si vynikal a v živote sa uplatňuješ. Ale čo, ak sa slabým žiakom a neúspešným ľuďom podarí dôjsť k cieľu, a tebe nie?
Máš úctu u ľudí. Susedia ťa zďaleka pozdravujú a sú šťastní, ak im na pozdrav odpovieš. V tvojej ulici býva človek, bez mena a bez cti, nikto sa oňho nezaujíma. A predsa je možné, že ty budeš sedieť vo večnom osamotení, a jeho nadšene uvítajú v kráľovstve blažených.
Si čnostným susedom ženy – hriešnice. Ty sa tešíš, že nie si ako ona. Ona plače, že nie je ako ty. Ako by si sa cítil, keby si ju raz z hĺbky pekelnej priepasti uvidel vo výške medzi svätými?
Brat, sestra, po smrti sa príde tam, kam sa ide zaživa. Kam ideš ty? Čo hovorí prítomný stav tvojej duše? Žiješ v milosti, a či v hriechu? Čo hovoria tvoje skutky? Sú to prevažne čnosti alebo hriechy? Čo hovoria tvoje predsavzatia, koľko percent z nich patrí medzi nepodarky? A čo tvoje modlitby, sväté spovede, sväté prijímania? Koľko je v nich úprimnej snahy po svätosti?
Ak dobre ideš, pokračuj! Ak zle, zastav sa! Zastav sa a zmeň smer, lebo do neba a pekla sa ide teraz, nie až po smrti.
Predsavzatie: Dôkladné spytovanie svedomia a pokroku v dokonalosti.
Ján Augustín Beňo, Deň čo deň
Pripravil: A. Čulen
Foto zdroj: Internet