„Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, išli sme hore, hovorilo sa, bude z nás podkarpatský tiger, dnes sme Bruselské mača. To znamená, vo všetkých ukazovateľoch, ktoré sú rozhodujúce pre vývoj Slovenska, sme poslední, alebo medzi poslednými krajinami v Európe“ (V. Mečiar).
Marta Jančkárová: Spomenula som si na rozprávanie pána Františka Mikloška v jednej relácii, ale povedal to na viacerých miestach, a teraz to prosím neberte ako útok na rozdelenie. To je len otázka, zaujíma ma Váš názor. Pán Mikloško totiž spomínal na to, čo povedal pán Václav Havel, pán prezident na pražskom hrade, keď tam spolu boli a pán Havel vtedy vyzdvihol úlohu Československa aj v tom, že to bol múdry projekt, lebo z jeho pohľadu nás, teda vás Čechov, aj nás Slovákov, chránil pred určitými rizikami, on to pomenoval tak, že nás chránil pred Nemcami, vás pred Maďarmi, bolo to trošku odľahčené… Že čo si myslíte o tom, že teraz, keď nie sme v jednom štáte, či nie sme zraniteľnejší.
Václav Klaus: Ja myslím, že už sme o tom celú dobu tu o tom hovorili, a už preťahujeme minúty, nemá to zmysel. Ja nevidím dôvod citovať stále pána Mikloška, a proste kde ste ho vzali ako autoritu niečoho, pre mňa autoritou nie je? A keby ste sa pýtali na podstatu problému, áno, ale prečo ho citujete? To je strach….
M. Jančkárová: Lebo sme tu v súčasnosti, a máme tu určité geopolitické aktuality….
V. Klaus: …strach povedať si svoj názor, schovávaním sa za nejakú autoritu, to je zbabelý postoj, tak si ja myslím, tak sa jednať nedá! Neviem, neviem, čo chcete docieliť pokračovaním tohto rozhovoru. Ja myslím, že mi s pánom premiérom poďakujeme, a povieme, že sme veľmi radi, že ste nám túto možnosť dali. Ja som pred piatimi rokmi umožnil…
M. Řádek: Ja by som predsa len si dovolil otázku na obidvoch vás páni. Divácka otázka znie….
V. Klaus: Vy to máte dopredu tie otázky! Tie otázky nereflektujú, čo všetko sme vám tu povedali! Čiže to sú vopred napísané otázky, ktoré neberú vôbec v úvahu to, čo ste tu počuli. A to je pre nás ponižujúce, na takú vopred pripravenú…. Ťahák, ktorý ste si vopred pripravil…
M. Jančkárová: Tí diváci boli vyzvaní po tieto dni, ale aj teraz aktuálne, stále môžu písať. Čiže všetky sú naozaj divácke otázky…
Miroslav Řádek: A tá otázka znie, či existovala nejaká možnosť, a ak teraz hovoríte, že tie vzťahy sú vynikajúce medzi Českom a Slovenskom, či by tie vzťahy moli byť také aj v rámci ešte toho spoločného štátu, a to aj napríklad kvôli tomu,…..
V. Klaus: Nie, to nedopovedajme….
M. Řádek:……. že v prostredí strednej a východnej Európy síce dochádzalo k rozpadu zložených štátov, ale napríklad na západ od nás veľa zložených štátov zostalo pohromade. Nerozpadali sa!
V. Mečiar: Počúvajte, všetci milovníci federácie, mali ste to riešiť v čase, ktorý bol vtedy aktuálny…
M. Řádek: Napríklad Veľká Británia zostala, Španielsko, Taliansko….
V. Klaus: No ak nám dávate Veľkú Britániu za príklad, tak to ja sa vždy tomu smejem, u nás sa nikdy nestrieľalo, ako sa strieľalo v Severnom Írsku, atď. My sme nikdy nezatýkali predsedu vlády, ako zatýkala Španielska federálna vláda Katalánskeho, atď. Nie, tieto príklady prosím vás radšej nehovorte, tie sú výsmechom, atď. Ale ja už nevidím sebamenší dôvod v tomto pokračovať, pretože všetky tieto otázky sme vám už odpovedali. Museli by sme začať znova hovoriť to, čo tu už hodinu hovoríme. Ja fakt si myslím, ja som bol pozvaný na hodinovú debatu a už je to hodina a štvrť.
M. Jančkárová: A keď dovolíte, ja sa ho len spýtam na tú aktualitu, viete, lebo to reflektujeme aj súčasnosti vzhľadom na to dianie, ktoré máme teraz, preto som citovala toho pána Mikloška, lebo chcem vedieť vaše aktuálne postoje k tomu, že ako sa podarilo naplniť a stále napĺňať tú štátnosť, ako sme si poradili v tých prvých rokoch a ako si vieme poradiť teraz, pán Mečiar?
V. Klaus: To je na samostatnú dvojhodinovú debatu proste. Či sme my dvaja spokojní s tým čo sa deje, pán premiér na Slovensku, ja v Čechách, tak ja vám musím povedať, že som totálne nespokojný.
V. Mečiar: Poviem Vám to veľmi krátko. Bolo treba postaviť Slovenský štát, ako štát vybudovať inštitúcie, zabezpečiť mechanizmy, obnoviť rast, pretože my sme mali pokles mínus osem, a prešli sme k rastu. Bola vyvolaná vnútropolitická kríza s cieľom vymeniť predsedu vlády, znovu sme vyhrali voľby, znovu sa vrátili k tomu, že ten rast pokračoval. Tí ľudia, ktorí majú Vaše razenie, Vaše otázky, nezmierili sa nikdy s politickou porážkou, ktorú sami zavinili. Sami zavinili, sami urobili, a hľadajú ospravedlnenie pre svoje zlyhania. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, išli sme hore, hovorilo sa, bude z nás podkarpatský tiger, dnes sme Bruselské mača. To znamená, vo všetkých ukazovateľoch, ktoré sú rozhodujúce pre vývoj Slovenska, sme poslední, alebo medzi poslednými krajinami v Európe. I za cenu straty mnohých životov, straty perspektívy vývoja, neistoty, ktorý tento stav vyvoláva. A čo je dnes na Slovensku problém? Niet osobnosti, ktorá by po malom poučení povedala, dávam hlavu do chomúta, idem bojovať za všetkých, nech sa deje vôľa Božia, ideme tento zápas viesť. Všetci sú nespokojní! Ale nikto nie do takej miery, aby tieto
dôvody nespokojnosti vyriešil.
M. Jančkárová: Pán Mečiar, mali sme aj temné časy,…
V. Klaus: Nie, povedali sme, že už nie, nehnevajte sa..
M. Jančkárová: …ale ja sa Vás musím opýtať… ale patrí to do tej reflexie..
V. Klaus: Nie, pozvali ste nás na hodinovú debatu …
M. Jančkárová: Už končíme…
V. Klaus: Nie, nekončíte, už máte vopred pripravených „X“ otázok, od tých, ktorí nepočúvali, čo sme vám tu hovorili, nehnevajte sa, nemáme záujem …
M. Jančkárová: Ale pre nás sú cenné Vaše názory…
V. Klaus: Nie, my nemáme ten záujem..
M. Jančkárová: Keď dovolíte, tak poslednú otázku pánovi Mečiarovi…
V. Klaus: Nie, to ste už povedali desaťkrát, že poslednú otázku…
M. Jančkárová: Ale ja som to ešte nepovedala…
V. Klaus: Pustite si tú svoju reláciu…
M. Jančkárová: Hneď sa rozlúčime, pán Klaus, naozaj, dovoľte, aby som to ukončila dôstojne s pánom Mečiarom …
V. Mečiar: Ak nechcete rozprávať s pánom Klausom, tak nemám tu čo robiť..
M. Jančkárová: Ale chceme, samozrejme, no tak, ale my sme tu na to, aby sme sa pýtali..
V. Mečiar: Nemám tu čo robiť …
M. Jančkárová: Nič v zlom, naozaj …
V. Mečiar: Prišiel som len kvôli nemu …
Jančkárová: Ale divákov to zaujíma, čo si myslíte …
V. Mečiar: Že sa bude Gembický a Leško vyjadrovať k tomu, čo sme tu dnes povedali, robia tú špinavú robotu tridsať rokov! Nech robia ďalej. Sú to tie otázky, ktoré nám teraz kladiete. Tá istá skupina, to isté reprodukuje na mediálnej scéne, a život je o niečom úplne inom! A k tomu niečomu inému…
Jančkárová: Pán Mečiar, tak tá posledná otázka, keď dovolíte, a postom sa naozaj dôstojne rozlúčime. Lebo to do toho patrí, lebo nás pozerajú ľudia a ja sa to nepýtam v zlom! My sa v dobrom pýtame, aby ste to mohli Vy vysvetliť, aby ste mohli, aby ste za tým mohli dať tú povestnú bodku…
V. Klaus: Ale veď vysvetľujeme celú dobu… Ale nie je možné vysvetľovať niečo hluchým a slepým! A zdá sa, že Vy nepočúvate naše odpovede…
M. Jančkárová: Ale musím sa opýtať pána Mečiara poslednú otázku…
V. Klaus: Nepočúvate… Nie, Vy nepočúvate, veď sme Vám to všetko už zodpovedali…
M. Jančkárová: Prepáčte, jedna otázka, a naozaj sa rozlúčime … Pán Mečiar, keď som hovorila o tom temnom období, to neboli len tí domáci kritici, ktorých ste sa troška dotkli, ale napríklad niekdajšia ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová nás vtedy označila za „čiernu dieru v Európe” atď. … Dokonca tú pozvánku do Európskej Únie a NATO sme dostali neskôr, ale ako sa pozeráte na toto obdobie?
V. Mečiar: Ako na veľký úspech! Stačí Vám to?
M. Jančkárová: Ale úspech bol to, že sme sa skoro nedostali do Európskej Únie?
V. Mečiar: Smiech…
V. Klaus: Čo, že ste sa skoro nedostali?…
M. Jančkárová: No nedostali sme sa tam hneď. Nedostali sme pozvánku, nedostali sme pozvánku v tej prvej vlne…
V. Mečiar: Prosím Vás, nerozprávajte hlúposti!!
V. Klaus: Nechajme to…
V. Mečiar: Kto bol prijatý skorej, ako Slovensko?
M. Jančkárová: Dobre, ale boli tu tie demarše, pamätáte si na to?
V. Mečiar: Aké demarše? Čo mi to za hlúposti vyprávate?
M. Jančkárová: Dobre …
V. Klaus: Nedostali ste sa do Európskej únie?
M. Jančkárová: Dostali sme sa, ale boli okolo toho problémy…
V. Klaus: Ale túto otázku ste položili, že ste sa skoro nedostali do Európskej únie. Nie, prestaňme si robiť žarty. My naozaj ďakujeme (V. Klaus a V. Mečiar vstávajú zo stoličiek a podávajú si ruky na rozlúčku).
M. Jančkárová a moderátor M. Řádek sedia: Ďakujeme niekdajšiemu predsedovi vlády Českej republiky, niekdajšiemu prezidentovi pánovi Václavovi Klausovi, a niekdajšiemu viacnásobnému, trojnásobnému bývalému premiérovi pánovi Vladimírovi Mečiarovi. Ďakujeme pekne.
V. Mečiar: Dovidenia, a prosím Vás, už sa preberte na reálny život Slovenska, nie na tieto Vaše mediálne problémy.
M. Jančkárová: Ďakujeme pekne.
Diskusná relácia RTVS k 30. výročiu vzniku Slovenskej republiky priamym prenosom diskusie z brnianskej vily Tugendhat, teda z miesta, kde sa pred tridsiatimi rokmi rozhodovalo o osude Česko-Slovenska. Moderátormi diskusie sú Marta Jančkárová a Miroslav Řádek.
30. 6. 2022
Pripravil: A. Čulen
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19138