Dostal som článok No End to the Consensus in Macroeconomic Theory? A Methodological Inquiry od Lenardo Vera. Z neho mi vyplynulo, že ekonomiky neriadime vedecky. Nielen my. Ale ani jednotlivé ekonomiky krajín združenia EÚ.
Čo znamená riadiť? Riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Riadenie je vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu objektu riadenia. Riadenie zložitých ekonomických systémov, napríklad národného hospodárstva, musí vždy cielene smerovať k optimalizácii fungovania týchto systémov, zabezpečovať ich prechod od jedného stupňa k druhému podľa vopred stanoveného, určeného cieľa a úloh. Dnes rozhodujú, bohužiaľ, megakorporácie. Iste nie vedecky. Žiaľ, obchádzajú makroekonómiu. Rozhodnúť, rozhodnúť vedecky pomáha nástroj, ekonometria.
Nemôžem nenadviazať priamo na jadro anglického článku. Na katedre sme riešili výskumnú úlohu Dovoz ako faktor rozvoja ekonomiky (bol som zodpovedným riešiteľom). Výsledky sme poskytli Slovenskej plánovacej komisii. Išlo o optimalizáciu vzťahov medzi položkami dovozu a položkami vývozu, teda zabezpečiť výrobu tých dovážaných produktov, ktoré si dokážeme vyrobiť doma. Nemôžem to vysvetliť bez ekonometrie. Aby čitateľ, ktorý je zorientovaný v leontievovských modeloch, videl aj ekonometrickú podstatu, uvediem jadro nášho ekonometrického modelu. Bežný čitateľ môže ísť na druhú časť úvahy čítať po (16)
Náš model bol založený na samostatných distribučných rovniciach leontievovského modelu pre výrobky domácej produkcie, vektor X a dovezených výrobkov, vektor D. To znamená, že v známej maticovej rovnici Leontieva poznáme samostatne aj registrované komponenty principiálnych medziodvetvových tokov Xij toky domácej produkcie a aj Dij, toky dovezenej produkcie, a teda poznáme matice technických koeficientov Ad a Ai, a nie iba ich súčet (viď tab. 1 a 2). Za hospodárstvo ako celok môžeme tieto rovnice naformulovať v maticovom tvare takto (bežný čitateľ to môže vynechať):
X – Ad X = Y – Yi
D – Ai X = Yi (9)
Ak disponujeme projektovanou finálnou spotrebou (Y – Yi), ktorú majú dodať domáce odvetvia do ekonomického systému, môžeme riešením rovníc (9) projektovať výrobu X všetkých odvetví a bude to výroba konzistentná s projektovanou finálnou spotrebou a môžeme určiť aj potrebný dovoz pre výrobnú spotrebu AiX, ktorý na báze matice Ai má umožniť tú vypočítanú výrobu. Ak pripočítame k dovozu do výrobnej spotreby ten dovoz, ktorý ide priamo do finálnej spotreby Yi, dostaneme celkový potrebný dovoz. Po konečnom počte algebraických krokov získame pre dovoz vzťah:
Dvs = Ai (I – Ad)-1(Y – Yi), (12)
kde exponent vs označuje potrebný dovoz do výrobnej spotreby (reprodukčného materiálu) projektovanej finálnej spotreby, ktorú majú dodať domáce výrobné odvetvia. Pomocou neho môžeme skúmať efekty rôznych variant finálnej spotreby na dovoz do výrobnej spotreby, ktorý je v každej krajine významnou makroekonomickou veličinou, potrebnou pre tvorbu možných stratégií hospodárskeho vývoja krajiny. Získali sme novú možnosť analýzy vplyvu dovozu na hospodárstvo! Každá zmena vektora (Y – Yi), teda finálneho dopytu, sa môže prenásobiť maticou (13)
G = Ai(I – Ad)-1 (13)
Konečná podoba nášho modelu projektovanej výroby ekonomiky je daná vzťahom:
X = [ I – (Ad + Ai) ] -1 [Y – Ai(I – Ad)-1 (Y – Yi) + Yi] (16)
Rovnica (16) hovorí, aká má byť projektovaná produkcia odvetví pri rôznych množstvách dovozu, a teda preskúmať zmeny dovozu do príslušných odvetví. Čitateľ si môže overiť tento model v našich skriptách, či vedeckom článku. Výraz (12) a (13) je jadrom, podstatou vedeckého rozhodovania, majúc na zreteli konkrétny cieľ tvorcu hospodárskej politiky.
Aby čitateľ získal zrozumiteľný, jasný pohľad na problém, ilustrujem to v tabuľke 1, ktorá jasne ukazuje, že odvetvie 1 (poľnohospodárstvo) svojou produkciou uspokojí svoje potreby vo výške 12 jednotiek, ostatné odvetvia a finálnu spotrebu v potrebných množstvách. Zdroje X odvetvia 1 sú 40 jednotiek a uvažovaný dovoz 10 jednotiek. Analogicky v ostatných dvoch odvetviach.
Okrem tejto kombinovanej medziodvetvovej tabuľky (tab. 1.) pre konštrukciu modelu potrebujeme disponovať aj maticou dovozných tokov. V tabuľke 1 je uvedená implicitne aj matica dovozných tokov. Povedzme, že matica dovozných tokov je takáto (tab.2):
Celkový dovoz vo výške 30 jednotiek je v poslednom stĺpci tabuľky 2 rozdelený podľa druhov dovezených výrobkov (vektor D) a v poslednom riadku (M) je členený podľa odvetví spotreby (5, 9, 5, 19, 11). V jednotlivých riadkoch, odvetviach je každý druh dovozu výrobkov rozdelený do jednotlivých spotrebiteľských odvetví. Takáto klasifikácia importu umožňuje nový pohľad na skúmanie vplyvu dovozu na domácu výrobu, jej rast, či pokles. Tento náš model dovoľuje experimentovať, napr., čo ak by dovoz do odvetvia 1 bol iba 8, nie 10, či dovoz do odvetvia 3 by bol 16. Dostaneme konkrétnu vedeckú odpoveď dôsledku zmeny na produkciu ekonomiky, nie odhad, napr. politika. Hovorím o tom v závere úvahy.
Máme model, klenot ekonomickej vedy. Ekonómovia ho dnes nevyužívajú, mudrujú.
Záver
Podstatu modelu teraz ukážem na súčasných problémoch nášho poľnohospodárstva. Opísaný model dovoľuje nájsť čo je optimálne, teda na čo sa zamerať v znížení dovozu, aby sme zabezpečili rozvoj ekonomiky rozšírením príslušnej domácej produkcie. Dnes máme presne ten problém, ktorý sme riešili v rokoch 1965/69. Citujem: „Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až novembri 2023 uvádza SPPK bol na úrovni 6,816 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2022 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 10,4 % vyšší. V roku 2023 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom zo sledovaných odvetví. Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 8,1 %, pri rastlinných výrobkoch o 1,9 %, v odvetví tukov a olejov o 22,3 % a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2022 vyšší o 14,4 %.“
Otázka je prečo? Žiadalo by sa získať riešenie, ak by sa napr. odvetvie tukov malo dostať na 15 %. Odpoveď nám poskytne uvedený model.
Aby som jednoznačnejšie poukázal na problémy riadenia a rozhodovania dnes, nemôžem neuviesť tento citát:
„V průběhu roku 2020 se jeho jmění zhodnotilo přibližně o 77 %, a to zejména díky prudkému růstu ceny akcií Tesly, která zvýšila svou tržní hodnotu o 743 %. Dne 7. ledna 2021 se Musk stal podle žebříčku agentury Bloomberg nejbohatším člověkem na světě s hodnotou majetku 185 miliard dolarů, a předběhl tak Jeffa Bezose. O dva dny později jeho majetek překročil hranici 200 miliard.[5] Kromě asi pětinového podílu v Tesle držel přibližně 48 % akcií podniku SpaceX.[37][38]“
Toto ozaj nie je vedecké riadenie. Baťa uvažoval inak. Pre ľudí.
Slováci ako prvý na svete vynašli vrtuľník, padák, elektromotor, bioplast, či BPS, vynálezy, ktoré otriasli svetom, a tak Slováci ako prvý v EÚ by mali využiť vedecké riadenie na báze ekonometrického modelu, aplikovať ho v poznávaní chodu ekonomiky SR. Ťažké časy boli aj v minulosti.
Už Samo Chalupka napísal:
V tom našom národe,
zle je tam, nedobre;
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre.
Čítal som mail: Rast výroby v automobilkách nestačí: Slovenský priemysel stagnuje, dôležité sektory sú v červených číslach!
Správny liek môže dať iba ekonomická veda.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ekonomiku-neriadime-vedecky/